Poznámka: Návrat k Veľkému obrazovému atlasu lesa po 40-tich rokoch – lesy nemôžu byť krajinou nikoho, prírodou bez zodpovedného správcu

V predslove autor Jan Jeník napísal, že slovo les je mnohoznačné: „Majú ho vo svojom jazyku všetky národy, ale predstava, ktorú slovo les vyvoláva v ľuďoch z rôznych končín sveta, s rôznym vzdelaním či odlišným povolaním, je rôzna. Tak napríklad Islanďan si najskôr predstaví nízke brezové lesíky, obyvateľ európskeho veľkomesta zasa les, do ktorého chodí na huby, obchodník s drevom vidí stromy, vhodné na rezivo.

Egyptský lesník hospodári v porastoch, ktoré by niekto mohol považovať za ovocný sad. Pre afrického Pygmeja je lesom všetko to, čo sa začína za stenami jeho príbytku. Biológ ho charakterizuje ako spoločenstvo rastlín a živočíchov, zemepisec zdôrazňuje, že les je jednou z mnohých formácií Zeme.“

S ohľadom na aktuálne postavenie lesníkov a vnímanie lesníctva v našej spoločnosti ma zaujal po dlhých 40-tich rokoch aj tento úryvok z Veľkého obrazového atlasu lesa: „Zásahy do lesov musia byť také, aby sa nimi plynule obnovovali generácie úžitkových rastlín a živočíchov, aby neklesala úrodnosť pôdy v lese a trvale sa nezhoršovala prízemná klíma.

Inak povedané, aby sa udržal alebo urýchlil výškový i hrúbkový prírastok hospodársky cenných drevín, aby sa populácie lovnej zveri udržiavali v žiadúcom počte, aby les zachytil čo najviac zrážkovej vody a neznečistenou vodou rovnomerne napájal pramene a vodné toky.

Lesy nemôžu byť krajinou nikoho, prírodou bez zodpovedného správcu, naopak, v lesoch musia hospodáriť skúsení a vzdelaní lesníci. V husto osídlených a priemyselne vyspelých štátoch lesné hospodárstvo v takej alebo onakej forme existuje. Na Zemi sú však ešte stále rozsiahle oblasti, kde človek zasahuje do lesa celkom živelne.“

Tieto riadky mi pripadajú ako nadčasové povinné čítanie. A vám? 

Jozef Marko