Poznámka: Lesníci v prvej línii
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Počas dnešného spracovávania odpovedí od členov lesníckej dynastie Grellnethovcov z Liptova som si opäť naplno uvedomil, aký to bol šťastný nápad vyhľadať a spopularizovať lesnícke rody, v ktorých sa dedí z pokolenia na pokolenie láska k lesu a k práci v lese a pre les. Vzťah k hore sa v nich totiž nerodí náhodne, ale postupne, každodenným kontaktom s horou, jej spoznávaním v čase aj nečase, jej uctievaním v dobrom i v zlom. Vtedy, keď sa jej darí, rastie ako z vody a dýcha z plných zelených pľúc, ale aj vtedy, keď ju vietor poláme, vyvráti a škodcovia ju neľútostne gniavia svojim počtom a nenásytnosťou.
Krásne to povedali Grellnethovci. Na lesných správach stoja ľudia v zelenom v prvej línii. Neriadia sa hodinami pracovného času. Sú v službe v podstate stále. Aj keď nie sú práve v lese, rozmýšľajú nad tým, čo sa v ňom deje a ako majú postupovať ďalej, aby les prosperoval, rástol, odolal všetkému zlému a dorástol do zrelého veku v plnom zdraví a kráse na úžitok človeku aj prírode. „Práca pri zakladaní, výchove a pestovaní lesa ma naplnila, každý deň som sa stretával s novými výzvami, nebol to žiadny stereotyp. Pozorovanie prírody a lesa človeka obohacuje aj na duši. Najmä, keď človek vidí ako odrastajú holiny, ktoré zalesňoval s lesnými robotníkmi, ako silnie porast po správne vykonaných zásahoch. To je práca, pri ktorej človek musí rozmýšľať dopredu a mať predstavu v horizonte viacerých rokov,“ spomína si na prácu v prvej lesníckej línii Peter Grellneth mladší, ktorý je v súčasnosti ťažbárom na Odštepnom závode Liptovský Hrádok.
Krásne slová, vystihujúce všetko, čo treba vedieť o ľuďoch, ktorí prežili s horou celý život. A ktorí v nej zažili všetko, čo treba vedieť na to, aby mohli s čistým svedomím povedať, že rozumejú lesu a dokážu mu dať to, čo potrebuje. V čase aj nečase, v dobrom i zlom.
Jozef Marko