Poznámka: Keď je vlastník lesa nechtiac Pánu Bohu za chrbtom
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Turistický hraničný priechod s Poľskom zvaný Ruské sedlo v Poloninách. Na poľskej strane 3. stupeň ochrany prírody, ľudia parkujúci autami pri vstupe do lesa, čulý turistický ruch, neďaleko stredisko s množstvom atrakcií, služieb a návštevníkov. Na slovenskej strane 5. stupeň ochrany v prírodnej rezervácii ponechanej na samovývoj a obce bez infraštruktúry, ktorá by prilákala záujem turistov z domova a zo zahraničia na dlhšie ako pár hodín. Takto to vidia miestni vlastníci lesov, ktorí majú pocit, že žijú Pánu Bohu za chrbtom.
Obec Súľov – Hradná v Strážovských vrchoch, naď ňou veniec Súľovských skál, prírodná rezervácia s bezzásahom. V obci dva penzóniky a nič navyše, čo by udržalo turistov na tomto mieste dlhšie ako pár hodín. Tunajší pamätníci spomínajú, ako to v tejto lokalite pred troma desaťročiami žilo. Teraz, akoby na tento krásny kút Slovenska cestovný ruch takmer úplne zabudol.
Bezzásahový scenár z Polonín a zo Súľova aktuálne razantne odmietli obyvatelia regiónu pri Muránskej planine. Podpisujú petíciu a požadujú, aby sa z národného parku stal prírodný park s možnosťou rozvoja agrolesníctva. Aby ponechanie prírody na samovývoj neznamenalo, že sa zastaví rozvoj vidieckeho života, závislého práve na pestovaní lesov a ťažbe dreva, na rozvoji turizmu, na investíciách štátneho i podnikateľského sektora do skvalitnenia života miestnych ľudí.
Cesta je v zintenzívnení ochrany toho najcennejšieho, čo v prírode máme a nie v extenzívnení toho, čo nedokážeme efektívne chrániť pred neslušnými a nedisciplinovanými návštevníkmi. Vidiečania, ktorých sa bezprostredne dotýkajú praktiky ochranárov, už nadobúdajú presvedčenie, že kto z nich tvrdošijne trvá na rozšírení území chránených pred človekom a nie pre človeka, v skutočnosti nechce prírodu chrániť, ale profitovať z jej ochrany. A to je, uznáte, veľký rozdiel.
Jozef Marko
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.