Poznámka: Kamenná baba bez vody. Môže za to bezzásah, vyľudnenie a klimatická zmena?

V súčasnosti žijú v Lačnove už iba dvaja stáli obyvatelia, ostatné chalupy slúžia na oddych a rekreáciu víkendovým návštevníkom. Pasienky a polia zarástli vyše metra vysokou burinou a všakovakým kriačím. A v Lačnovkom potoku, ktorý tečie roklinou, sa ani po búrke nenachádza zďaleka toľko vody, ako tomu bývalo bežne pred desiatkami rokov. Svedčia o tom nielen dobové fotografie na náučnej tabuli v dolnej časti rezervácie, ale aj spomienky tých, ktorí tu v tom čase žili. V koryte potoka sa vekmi vytvorila sústava vodopádov, nazvaná Prahy. Vodopádov však už niet, ostali iba skalné prahy.

Kam sa stratila voda z Lačnovského potoka? Geológia krasového územia sa samozrejme nezmenila. Nastúpil ale bezzásah v 5. stupni ochrany prírody a vyľudnenie lokality. Ľudia v nej prestali na pôde hospodáriť a lokalitu využívajú ju len na oddych a rekreáciu. Pridala sa aj klimatická zmena s globálnym otepľovaním.

A teraz niekoľko odborných a verejne prístupných argumentov: Dve tretiny vodných zrážok, ktoré dopadnú na lesné porasty, sa vyparia do atmosféry – transpiráciou (vyparovaním, teda vylučovaním vody povrchom každého stromu v podobe pary), ďalej intercepčným výparom (zrážky, ktoré sa zachytia na povrchu stromu sa následne vyparia) a výparom z pôdy.

Len jedna tretina zrážok odtečie povrchovým a podzemným odtokom a tvorí zásoby vody. Pritom les je schopný uvoľniť do atmosféry z rovnakej plochy 6 až 10 krát viac vlhkosti ako oceán. Čím je les starší a hustejší, je táto jeho schopnosť vyššia. A o to menej vody z neho odtečie. Zoberme tiež do úvahy, že okolie Lačnova nad prírodnou rezerváciou s lesom ponechaným na samovývoj, namiesto obrábaných polí a spásaných pasienkov pokrýva hustá vegetácia. Takže výpar vody z tejto lokality je oveľa vyšší ako predtým.

A ešte jeden fakt – potenciálny výpar rastie asi o 6 percent na každý jeden stupeň Celzia oteplenia. Napríklad v Hurbanove stúpla priemerná teplota vzduchu za 110 rokov o dva stupne Celzia.

Téma vody v krajine nadobúda čoraz väčší význam. A s ňou súvisí aj odborné posúdenie vplyvu aktívneho a pasívneho manažmentu a dosiahnutie nevyhnutného vybalansovania vodozádržnej a vohospodárskej funkcie lesov. Možno, že aj prípad dramatického úbytku vody v Lačnovskom potoku za uplynulé polstoročie poukazuje na to, že ani v tejto téme nie je ponechanie prírody na samovývoj v bezzásahovom režime univerzálnym riešením.

Jozef Marko