Povodne verzus obhospodarovanie lesa
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Ako hospodáriť v lese, aby sa znížila hrozba povodní, riešili v teréne lesnícki odborníci zo Slovenska a Ukrajiny.
Bilaterálny slovensko-ukrajinský projekt Hydrofor podporila Európska únia. Celkový rozpočet projektu je vyše 333–tisíc eur, z toho slovenskej strane patrí 156-tisíc. Ukončenie projektu návrhmi opatrení je plánované do konca tohto roka.
Projekt Hydrofor je zameraný na optimalizáciu manažmentu lesa z hľadiska hydrických funkcií lesa. Záujmovou oblasťou je povodie rieky Bodrog a jeho štyroch hlavných tokov: Ondavy, Laborca, Uhu a Latorice na slovenskej a ukrajinskej strane.
„Vyhodnocovali sme povodňovú hrozbu. Využili sme údaje o priepustnosti pôd a lesnatosti územia. Toto územie sme vybrali ako modelové, lebo veľká plocha lesa má vplyv na povodňovú situáciu,“ informoval v Stakčíne Ivan Barka z Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré je na slovenskej strane riešiteľskou organizáciou. Odporúčajú šetrné obhospodarovanie lesa
V povodí riečky Ulička ide o strednú povodňovú hrozbu. Podobne je to aj na toku Laborca, pričom od Medzilaboriec po Humenné je riziko mierne vyššie ako v povodí Cirochy. Najvyššie riziko vzniku povodní je na prítokoch Tople a Ondavy.
„Tieto oblasti sa využívajú hlavne na poľnohospodársku výrobu a platí pre ne vyššia tvorba povrchového odtoku,“ vysvetľuje.
Správne obhospodarovať les, aby sa zabránilo povodniam, podľa I. Barku znamená šetrné spôsoby hospodárenia.
„Preferencia tzv. výberkových lesov, kde sa stromy ťažia jednotlivo, a údržba lesnej dopravnej siete. Teda odvodňovanie lesných ciest, budovanie premostení a údržba drobných vodných tokov,“ spresňuje.
Podobné opatrenia sa dajú uplatniť kdekoľvek vo flyšovom pásme. „Máme skúsenosti, že obhospodarovatelia lesov sa snažia dodržiavať tieto opatrenia v rámci svojich finančných možností. Lesopoľnohospodársky majetok (LPM) v Uliči je jedným zo vzorových správcov,“ dodáva.
Murované prehrádzky na prítoku Zbojského potoka sa budovali v 60. – 70. rokoch minulého storočia. Slúžia na zachytávanie naplavenín. Pracovníci LPM Ulič ich čistia v závislosti od počasia.
„Pri čistení sa naplaveniny zmestia aj do stovky nákladných áut. Potom sa nádrž prehĺbi a znovu istý čas slúži na zachytávanie nánosov. Napríklad štrk využijeme na spevnenie lesných ciest a zvážnic,“ vysvetľuje Štefan Salaj, námestník riaditeľa LPM.
Drevené prehrádzky na bystrine Ráztoka, prítoku Zbojského potoka, sa budovali za vlády Ivety Radičovej v roku 2011. Spomaľujú odtok vody, zachytávajú splaveniny a znižujú eróznu schopnosť toku.
Pôvodne bol program určený na desať rokov. Čiastkovým zámerom bolo vytvoriť pracovné príležitosti pre nezamestnaných na vidieku. Program kritizovala najmä vedecká obec a vodohospodári. Po zmene vlády sa skončil.
„Kritici argumentovali tým, že stavebný materiál je málo trvanlivý, prehrádzky sa rýchlo zanášajú a sú náročné na údržbu. Doposiaľ nebola taká povodňová udalosť, ktorá by preverila ich účinnosť,“ vysvetľuje I. Barka.
Na lúku v Novej Sedlici, kde dnes stojí drevený včelín a socha Medovej baby, viedla v prvej polovici 20. storočia úzkokoľajka pre odvoz dreva. Viedla z obce Zabriď a mala dve vetvy. Jedna končila na Medovej babe, druhá viedla z Uliča do Kolbasova.
Fungovala až do druhej svetovej vojny, kedy celá oblasť patrila horthyovskému Maďarsku. V tom čase sa v okolitých lesoch ťažilo spôsobom veľkoplošných holorubov. Dnes sa tu uprednostňujú maloplošné a výberkové formy obhospodarovania s prirodzenou obnovou buka a jedle.
„Súčasný systém financovania núti lesníkov čo najviac šetriť na vstupoch a na investíciách do lesa a generovať zisk, ktorý sa odvádza do štátneho rozpočtu. Všetko závisí od zmeny systému súčasného riadenia. Výstupom projektu bude príručka pre lesných hospodárov, obsahujúca navrhované riešenia a opatrenia,“ doplnil Ivan Barka.
„Pokiaľ budú výsledky projektu preukázateľné, použijeme ich v praxi,“ uzavrel námestník LPM Ulič Štefan Salaj.
Zdroj: sme.sk