Postreh: Zo škodcov drevín špecialisti osobitne zacielili na lykožrúta bukového a sietničku dubovú
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Účastníci minulotýždňového 33. ročníka medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v ochrane lesa (APOL) 2024 dostali od organizátorov okrem 180-stranového časopisu Lesníckej ochranárskej služby 1/2024 s prednáškami, ktoré počas dvoch dní odzneli v Honom Smokovci, aj dva pútavé letáky.
Obidva mali spoločnú informáciu na zadnej strane o najväčšom atlase škodcov na Slovensku, web stránke a aplikácii s popisom viac ako 700 druhov, s vyše 22 000 fotografiami a možnosťou určiť konkrétneho škodcu.
Predné strany letákov zacielili špecialisti na dvoch škodcov - lykožrúta bukového a sietničku dubovú. „Bukové porasty sú v posledných rokoch stresované suchým a teplým počasím. V súvislosti s touto meniacou sa klímou Národné lesnícke centrum – Lesnícka ochranárska služba pozoruje postupnú aktivizáciu dosiaľ málo významných škodcov, ako je napríklad aj lykožrút bukový. Z princípu predbežnej opatrnosti a potreby šírenia vedomostí o tomto druhu sme pripravili tento edukačný leták a video (QR kód),“ napísali autori.
A následne prehľadne informovali o tom, že lykožrút bukový je zatiaľ sekundárny škodca, ktorý má do roka dve generácie, populácia sa množí na zvyškoch po ťažbe, čoraz častejšie napáda aj živé stromy, čo sa prejavuje tmavým mokvaním. Vyskytuje sa od konca marca do konca septembra, priemer otvorov je cca 1 mm a požerok pod kôrou má hviezdicovitý tvar. Základným opatrením ochrany lesa je porastová hygiena a Lesnícka ochranárska služba vykonáva výskum metód ochrany lesa.
Sietnička dubová je nepôvodná bzdocha zaujímavého tvaru veľkosti asi 3,5 mm. Pochádza zo severnej Ameriky a na Slovensku bola prvýkrát zistená v roku 2018. Do roku 2024 obsadila prakticky všetky dubové porasty u nás a dôsledkom jej pôsobenia je strata chlorofylu, žltnutie a predčasný opad listov.
„Larvy aj imága cicajú na spodnej strane listov, napádajú u nás všetky druhy dubov okrem duba červeného. Šírenie je mimoriadne rýchle pomocou pasívneho transportu, pričom intenzita jej pôsobenia z roka na rok narastá, ale priame úhyny dubov doteraz neboli zaznamenané. Očakávame negatívny vplyv na celkovú vitalitu stromov, prírastok a výskyt sekundárnych škodcov,“ uviedli špecialisti a dodali, že viac informácií sa dá nájsť na www.skodcoviadrevin.sk/urcime-skodcu
Jozef Marko