Postreh: Smutno je v tých našich horách teraz, neveselo...
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Smutno mi je na duši, keď na jednej strane čítam oficiálne vyhlásenie štátnej ochrany prírody o tom, ako vybavujú načas všetky hlásenia o náhodnej ťažbe a na strane druhej počúvam od vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, že niektoré organizácie štátnej ochrany prírody dávajú orgánom štátnej správy celoplošne podnety na všetky hlásenia o náhodnej ťažbe od lesníckych subjektov. Teda aj na stromy popadané alebo zasahujúce do lesných ciest. Bez toho, aby videli reálnu situáciu v teréne, hádžu od stola zodpovednosť za včasné rozhodnutie na pracovníkov príslušných odborov na okresných úradoch, ktorí ale kapacitne nemôžu stačiť na to, aby každú situáciu osobitne posúdili a v lehote do desiatich dní vydali objektívne rozhodnutie.
Nehovoriac o tom, že lesníci čelia vo veľkoplošných chránených územiach aj ďalším obmedzeniam, ktoré im bránia včas spracovávať kalamitnú hmotu. Napríklad v chránených vtáčích územiach v jarnom a v takmer celom letnom období kvôli hniezdeniu vzácnych druhov vtákov. A tak sa zatiaľ len bezmocne prizerajú, alebo sa snažia poradiť si aspoň tam, kde sa to len trochu dá, včasným spracovaním vyvrátených stromov v súlade so zákonom a dodržiavaním protipožiarnych plánov, aby zabezpečili sprístupnenie lesa pre hasičskú techniku.
Šíreniu podkôrneho hmyzu z napadnutých stromov do zdravých porastov takto ale nezabránia. Ťažko sa veru počúva ponos lesníkov na ochranárov, z ktorých mnohí majú lesnícke vzdelanie a musia predsa vedieť, aké dôsledky bude mať takéto počínanie v posudzovaní a rozhodovaní o hláseniach náhodnej ťažby na zdravotný stav najmä horských smrečín. A ešte ťažšie môže lesnícka myseľ akceptovať takéto postupy štátnych orgánov a organizácií ako tie, ktoré majú reálne chrániť našu prírodu. Preto je lesníkom a vlastníkom lesov v našich horách v súčasnosti smutno, neveselo...
Jozef Marko