Postreh: Pierka nie sú hrozbou. Pomáhajú lesníkom aj lesu
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Lesníci a pilčíci im hovoria pierka, podľa Slovenskej technickej normy ide o dočasné približovacie komunikácie a zariadenia, technologické zariadenia, dopravné trasy a linky, ktoré slúžia na vyťahovanie a približovanie vyťaženého dreva z porastu alebo časti porastu. Norma hovorí, že celková šírka cesty je minimálne 1,5 m; bez technickej vybavenosti alebo len s minimálnou technickou vybavenosťou (napr. odvodnenie). Slangový názov dostali pierka na obnovovaných plochách lesných porastov podľa toho, že svojím usporiadaním v teréne pripomínajú štruktúru vtáčích pier.
Pierka sú dôležitým nástrojom dostatočného sprístupnenia porastov pri ich obnove. Zároveň žiaľ mnohokrát aj predmetom sporu lesníkov a ochranárov pri ich umiestňovaní, najmä v lokalitách s prudším sklonom svahov a povoľovaní vo veľkoplošných chránených územiach. Ochrancovia prírody vyčítajú lesníkom, že budovaním pierok zvyšujú riziko pôdnej erózie. Na rozľahlých obnovných plochách nad Vyšnou a Nižnou Bocou som sa presvedčil, že pierka nie sú hrozbou pre stabilitu svahov a nespôsobujú eróziu pôdy. Naopak, do rozrušeného pôdneho krytu v pierkach rýchlejšie nalietavajú semená drevín a prosperujú semenáčiky, ale aj rôzne byliny a trávy, takže v priebehu niekoľkých málo rokov po obnove pierka zarastajú tak, že ani vizuálne v krajine nepôsobia rušivo.
Pierka majú veľký význam nielen pri obnove, ale aj v procese výchovy mladých lesných porastov. Podľa skúsených praktických lesníkov ich využívanie počas výchovných zásahov je šetrnejšie k lesu a prírode, pretože minimalizuje poškodzovanie stojacich jedincov a pôdneho krytu. Dokonca rozšírenie pierka iba o pol metra v harvestorových terénoch umožňuje nasadenie týchto strojov vyššej triedy s dosahom ramena o päť metrov väčším, čo ešte viac zmenšuje negatívne dopady výchovných zásahov na stojace lesné porasty.
Jozef Marko