Pomník plný lesa
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Trojica tvorcov venovala knihu Ladislavovi Alcnauerovi, novodobému Jozefovi Dekretovi Matejovie.
Diskusia medzi lesníkmi a ochranármi ohľadom ochrany našej prírody naberá v súčasnosti na intenzite. A práve v tejto atmosfére sa udial na námestí SNP vo Zvolene nezvyčajný akt. V utorok tam bola na tamojšej vianočnej tribúne predstavená kniha Pomník plný lesa. Pozoruhodné je, že knihu venovanú práci a dielu znamenitého lesníka Ladislava Alcnauera (1946 – 2016) vydal do sveta čitateľov spoločne lesníci a ochranári.
Vydanie knihy si zobrala pod patronát Štátna ochrana prírody SR a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Obe inštitúcie sídlia v Banskej Bystrici. Čo spôsobilo túto neobvyklú spriaznenosť? Vysvetľuje riaditeľ Obecných lesov Veľký Folkmar, kde sa hospodári takmer výlučne výberkovo a zároveň jeden z troch zostavovateľov knihy Michal Tomčík:
„Keď nám vlani odišiel do večnosti Laco Alcnauer, priekopník prírode najbližšieho výberkového spôsobu hospodárenia v lese, rozhodli sme sa jeho pozoruhodný život zmapovať v spomienkach kolegov i priateľov. Získali sme vyše 40 autentických príspevkov, nájdeme medzi nimi tak profesora Sanigu, uznávaného profesora pestovania lesa, ako aj profesora Mikuláša Hubu, známeho environmentalistu, ale tiež Juraja Lukáča z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a najmä mnoho lesníkov, pre ktorých je prírode blízke hospodárenie prvým lesníckym prikázaním. Je príznačné, že všetci hodnotia Lacove dielo unisono: je to veľký muž slovenského lesníctva."
Na uvedení knihy sa zúčastnili viaceré známe osobnosti a predstavitelia lesníckych a ochranárskych organizácií na Slovensku. Generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Milan Boroš na margo tejto ojedinelej knižnej publikácie uviedol:
„Naše súčasné lesníctvo už dávno vie napodobniť prirodzený les tak, aby ostali jeho funkcie v plnej miere zachované a aby bolo možné les využívať aj hospodárskym spôsobom, no z rôznych dôvodov je v lesníckej verejnosti ťažké presadzovať práve jemnejšie, prírode blízke spôsoby obhospodarovania. Potrebné je mať nielen množstvo odborných argumentov, ale v mnohých prípadoch aj osobnú odvahu. A práve preto sú ľudia, ktorí túto odvahu majú, oveľa vzácnejší. Sú to ľudia, ktorí pozerali, počúvali, pozorovali, premýšľali, hľadali a našli súvislosti. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky úprimne ďakuje Ladislavovi Alcnauerovi za to, že celý svoj lesnícky život venoval lesu a presadzovaniu jeho prírode blízkemu obhospodarovaniu."
Ozdobou tohto podujatia vo Zvolene boli aj vianočné lesnice a prítomní ľudia na námestí mohli knihu Pomník plný lesa vy hrať v súťaži. Táto publikácia je zaslúženou poctou novodobému Jozefovi Dekretovi Matejovie i dôležitým kľúčom k budúcnosti slovenského lesníctva. Akciu moderovali riaditeľka ekonomiky a prevádzky Štátnej ochrany prírody Ľubica Balgová a známy publicista, druhý z trojice autorov tejto knihy Peter Gogola, ktorý okrem iného povedal:
„Knihu sme mali už takmer hotovú, no stále sme netušili, kto ju vydá. Boli sme preto príjemne prekvapení ochotou oboch mienkotvorných organizácií knihu bezvýhradne podporiť. K Štátnej ochrane prírody a Lesom Slovenskej republiky sa pridali aj zvolenská Lesnícka fakulta, lesnícka komora, vojenské lesy, nadácia EKOPOLIS a ďalší. Vidíme v tom dôležitý signál zmeny v myslení lesníckej obce, ktorá cíti, že vážne klimatické zmeny i naliehavá spoločenská objednávka si vyžadujú citlivejší prístup k lesu."
Tretím z tých, ktorí knihu vyše roka pripravovali, je Ján Mičovský:
„Laco Alcnauer je človek, ktorý vstúpi do dejín slovenského lesníctva. Štyridsať rokov nadšene tvrdohlavo i odvážne presadzoval takéto hospodárenie, súc presvedčený, že je budúcnosťou lesníctva. Kedysi vysmievaný, dnes uznávaný. Vždy tvrdil, že ak sa takýto prístup k lesu presadí, spory medzi lesníkmi a ochranármi zaniknú. Život mu dáva za pravdu a ja vďačný, že som tohto vzácneho človeka mohol mať za priateľa".
Počin zostavovateľov knihy ocenil aj dekan lesníckej fakulty, profesor Viliam Pichler, ktorý v Alcnauerovom diele nevidí nedosiahnuteľnú métu, ale nasledovaniahodný vzor pre svojich študentov.