Polarizovaná téma ochrany vlka dravého: Diskusie plné emócií - ochranári a poľovníci sa nedokážu počúvať
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Po úplnej ochrane sa vlk opäť ocitol na zozname lovnej zveri. Oproti sebe teraz stoja ochranári a poľovníci, ktorých názory sa rozchádzajú. Téme sa venovala TV Markíza v reportáži, uverejnenej na portáli TVNOVINY.sk.
Zdroj: Pixabay.com
Vlk dravý
„Po takmer štyroch rokoch celoročnej ochrany sa od 1. januára 2025 povolil lov vlka dravého. Tento krok vyvolal ostré diskusie medzi poľovníkmi a ochranármi. Podľa novej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR je v sezóne 2025 povolený lov vlka do 15. januára s maximálnou kvótou 74 jedincov. V nasledujúcich rokoch bude lov možný od 1. septembra do 15. januára,“ napísal v úvode portál TVNOVINY.sk.
Vzťah medzi poľovníkmi a ochranármi je často polarizovaný. Určitá skupina poľovníkov vidí vlka ako konkurenta alebo akéhosi problémového jedinca, či atraktívnu trofej, ochrancovia prírody ho vnímajú ako nevyhnutnú súčasť ekosystému. Diskusie medzi týmito skupinami sú často plné emócií a nepochopenia, keďže sa strany navzájom častokrát nedokážu počúvať.
„Zabíjanie vlkov má negatívne dopady nielen na biodiverzitu, ale aj na samotnú štruktúru vlčích svoriek. Vlky žijú v komplexných rodinných skupinách, kde má každý člen, ako aj v ľudských spoločenstvách, svoju rolu, ktorou zabezpečuje prežitie svorky. Zabitie môže silno narušiť ich sociálnu štruktúru a stabilitu. Toto núti svorku nachádzať neprirodzenú a ľahkú korisť, ako sú hospodárske zvieratá,‘“ vysvetľuje Nicholas Ditri, študent forenznej a kriminalistickej environmentalistiky, člen združenia Očami prírody.
Na druhej strane poľovník Miloš Kekelak zastáva názor, že vlky sú premnožené a ich ochrana je neopodstatnená. ,„Môj názor na ochranu vlka je taký, že ochranári ho začlenili medzi chránené zvieratá len preto, aby mali prácu a aby ťahali peniaze na ich ochranu. Čo je úplne zbytočné, pretože vlk nemá predátora. Robí to obrovské škody, množí sa to bez problémov. Nevidím dôvod, prečo chrániť tieto divé šelmy. Chrániť vlka je chorý návrh.“
Poľovníci upozorňujú, že vlk ako psovitá šelma má ročne 4 až 6 mladých, čo v priebehu niekoľkých rokov predstavuje obrovský nárast populácie. Aj keď niektoré jedince zahynú po zrážke s autom, nespôsobuje to viditeľné zmeny pri ich premnožení. Poľovníci preto apelujú na dôležitosť regulácie.
„Však ono to do tej prírody patrí, len nie v takom premnožení. Ochranári dajú fotku zastreleného vlka, ale už nedajú fotky obžratej jelenice niekde v potoku. Oni povedia, že vlk si vyberá slabé jedince, ale vlk na to nemá rozum. Loví všetko – aj trofejové, silné jedince. Koľko potrebuje, toľko loví,“ uviedol Miloš Kekelak.
Link na reportáž a článok: Kto chráni a kto loví? | TVNOVINY.sk
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
Komentárov
Mať takéto mocné zviera v blízkosti domovov a hospodárskych zvierat vzbudzuje silné emócie a hlavne obavy.
Dnešný obraz nie je taký, že poľovníci ako kolektív sú proti vlkom. Ale sú proti tomu, aby to malo taký silný vplyv na život na vidieku.
To sú dôvody, prečo poľovníci poukazujú v rámci managementu vlka na zabezpečenie regulácie jeho populácie. Potom bude možné pásť hospodárske zvieratá bez obáv, že ich vlci zabijú.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.