Pohľad na lykožrúta sa rôzni

Environmentalisti trvajú na ponechaní kalamity na samovývoj v 4. a 5. stupni ochrany a nepoužívaní chemikálií v národných parkoch, lesníci naopak upozorňujú, že takéto experimenty môžu ma ďalekosiahle následky a hovoria aj o hrozbe vyhynutia smrečín v Nízkych Tatrách.

Verejnos si lykožrútovú kalamitu najčastejšie spája s minuloročnou ažbou kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline, ktorou sa stále zaoberá aj Európska komisia, a tohtoročnými chemickými postrekmi v Národnom parku Nízke Tatry.

V lesoch Tatranského národného parku nepoškodených veternou smršou zničil premnožený podkôrny hmyz doposiaľ viac ako 1,1 milióna stromov, čo predstavuje plochu 3615 ha.

"Možno poveda, že plocha, ktorá bola poškodená vetrovou kalamitou v novembri 2004, sa zvýšila o polovicu," povedal pre TASR 14. júla riaditeľ Štátnych lesov TANAPu Peter Líška. "Hovorí, koľko stromov padlo za obe, ale nespomína, že 95 percent kalamitnej plochy sa vyažilo a napriek tomu vznikol takýto objem lykožrútovej kalamity," oponoval pre TASR bývalý zamestnanec Správy TANAPu Karol Kaliský.

Viaceré vedecké štúdie podľa neho tvrdia, že po veternej kalamite má lykožrút svoj priebeh gradácie, ktorému sa nedá zabráni. Rozdiel je iba v tom, že v národnom parku je suché stromy vidie a z ostatných území ich vyvezú.

Lesníci varujú, že na Slovensku hrozí do 30 rokov v dôsledku nespracovanej veternej a rozširujúcej sa podkôrnikovej kalamity odumretie 415.000 ha smrekového lesa. Upozorňujú, že ak sa situácia nezačne rieši a nepovolia sa ďalšie chemické a iné zásahy, môže obnova zničeného lesa trva vyše sto rokov.

Hovorkyňa Lesov SR Anita Fáková pre TASR objasnila, že nakoľko sa skoro na celom území NAPANT-u nachádzajú takmer výlučne smrekové lesy, veterná a následne podkôrniková kalamita poznačili celý národný park. Lykožrútová kalamita si v okolí Liptovského Hrádku vyžiadala približne 360.000 porastov.

"Ak chceme, aby sme aj o tri či štyri roky ešte mali smrekové lesy, musíme urobi všetko, čo je v našich silách. Nepotrebujeme nič iné, len aby lesníci dostali voľné ruky a mohli plne aplikova tie opatrenia, ktoré vedia a môžu robi," zdôraznil generálny riaditeľ LSR Jozef Minďáš.

Veľmi rýchle spracovanie kalamity vo Vysokých Tatrách, keď sa spracovalo 85 percent dreva v prvom roku po veternej kalamite v roku 2004, je podľa analytika v oblasti prírody Juraja Švajdu dôkazom toho, že ani zásahy lesníkov neutlmili rozvoj a rozmnoženie lykožrúta.

"Odstraňovanie kalamitného dreva je minimálne diskutabilný a neveľmi účinný postup pri potlačení podkôrneho hmyzu, čo jednoznačne dokazuje vývoj po kalamite v Tatrách," uviedol pre TASR. Konštatoval, že nezasahovanie v najprísnejšie chránených častiach národných parkov je jedna z alternatív ako oživi les, aj keď treba obyvateľstvo pripravi na suchý les. Tento princíp sa napríklad realizuje v poľskom Tatranskom národnom parku. "Gradácia podkôrneho hmyzu tam sama poklesla a dnes to už majú na mnohých miestach zelené," doplnil.

Lykožrútová kalamita je podľa bývalého zamestnanca ministerstva životného prostredia Róberta Oružinského dôsledkom pänásobne vyššieho zastúpenia smreka ako je prirodzené. "Vysoké zastúpenie smreka je prakticky od druhej svetovej vojny umelo udržiavané," povedal pre TASR s tým, že takáto snaha je neudržateľná a v rozpore so základnými prírodnými zákonitosami. Smrek má v našich lesoch približne 26,4-percentné zastúpenie.

Slovenská vláda vyčlenila na jeho záchranu v minulom roku 1,5 miliardy Sk (49,8 milióna eur), ktoré by sa mali prerozdeli počas obdobia troch rokov. Najviac ohrozené lykožrútom sú dná dolín a východná čas Tatier, ako aj susediaca Spišská Magura.

Mimoriadne nepriaznivý stav smrekových lesov je tiež na Kysuciach v okrese Čadca. Veľmi podobná je situácia na Orave. V Nízkych Tatrách a v Slovenskom Rudohorí sú najrizikovejšími lokalitami Chopok Srdiečko, Veľký Gápeľ, Priehyba, Fabova hoľa, Malužiná a ďalšie. Podobná situácia je aj na Spiši a v hrebeňových častiach niektorých ďalších pohorí.

Lykožrút je malý hnedý chrobák, ktorý potrebuje pre svoj vývoj smreky staršie ako 60 rokov. Chradnúci strom totiž vylučuje látky, ktorý je samček schopný zachyti pomocou špeciálnych receptorov. Ten sa následne zavàta a vylučuje feromón na prilákanie samičky, ktorá po spárení nakladie 30 až 70 vajíčok, pričom sa do roka môže vyvinú jedna až dve, výnimočne tri generácie. Larvy lykožrúta sa živia lykom, ktoré sa nachádza medzi kôrou a drevom stromov.

(atlas.sk)