Pocta a poďakovanie lesníckej autorite: Ako sa zrodilo jedno z dôležitých rozhodnutí pre naše lesníctvo
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Uznávaná lesnícka autorita, doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc., napísal a vydal koncom minulého roka, teda v čase, kedy sa dožil 82 rokov autobiografiu, nazvanú Život zrastený s lesníctvom, s podtitulom Čo si ešte pamätám. V úvode napísal, že publikácia je určená v prvom rade jeho rodine, najmä manželke a deťom, vnúčatám, príbuzným, resp. ako pamiatka aj ďalším potomkom.
„Taktiež mojim priateľom a spolupracovníkom. Aj týmto im chcem poďakovať za priateľstvo a spoluprácu,“ dodal. J. Konôpka poslal pred Vianocami svoju knižku aj mne s krásnym venovaním. Veľmi si to vážim. Ako prejav úcty a vďačnosti uverejňujem s láskavým súhlasom autora úryvok z jeho spomienok, ktoré som si so záujmom prečítal. Je o tom, ako sa zrodilo jedno z dôležitých rozhodnutí pre naše lesníctvo. Zároveň si myslím, že ide o veľmi poučné čítanie aj z pohľadu súčasného diania nielen v lesníctve, ale v celej našej spoločnosti.
Nachádza sa v kapitole 9: Činnosť na Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene. Vedeckovýskumná činnosť (1978 – 1990), ochrana lesov (1978 – 1992).
Ústav mal spracovanú koncepciu výskumu, v zmysle ktorej prebiehalo riešenie úloh. Situácia sa však menila. Väčšiu pozornosť sa požadovalo venovať realizácii výsledkov výskumu v praxi. Ďalej sa požadovalo posilniť technický a ekonomický výskum, čo bol predpoklad toho, že sa v odvetví dosiahne vyššia ekonomická efektívnosť.
Aktívne sa začalo pracovať aj na verejnoprospešnom využívaní lesov. Konkrétne na rajonizácii lesov podľa ich funkcií. Zásluhu na tom mal najmä prof. František Papánek. Jeho práce vyústili do súhrnnej štúdie „Teória a prax funkčne integrovaného lesného hospodárstva“, ktorú uverejnil v roku 1978. Išlo o vynikajúcu prácu, a to nielen v rámci Slovenska, ale možno povedať aj v európskom, či svetovom meradle.
Zhodou okolností som vtedy nastúpil do funkcie námestníka riaditeľa ústavu. A preto mojou úlohou bolo zabezpečiť realizáciu uvedených výsledkov v praxi. V prvom rade v rámci hospodárskej úpravy lesov, čiže na Lesoprojekte vo Zvolene. Lesoprojekt vo Zvolene požadoval uvedený návrh na realizáciu konkretizovať, či zjednodušiť.
Prof. F. Papánek na tom, čo uviedol v štúdii v podstate nechcel nič meniť. Pritom z hľadiska premietnutia do hospodársko-úpravníckeho plánovania bolo potrebné prijať určité kompromisy. Prebehol celý rad rokovaní s Lesoprojektom vo Zvolene, vrátane konfrontovania uvedených návrhov aj priamo v lesných porastoch.
Moja pozícia bola veľmi ťažká, pretože som sa nemohol z pochopiteľných dôvodov dostať do rozporov s prof. F. Papánkom, ale ani s Lesorpojektom vo Zvolene. Realizáciu ale bolo možné zabezpečiť, len ak dôjde k vzájomnej dohode. Po mnohých rokovaniach sme sa dohodli, že výskumný ústav spracuje ďalší materiál, ktorý bude možné na Lesoprojekte využiť, a to diferenciáciu obhospodarovania lesa podľa integrovaných funkcií.
Bolo ale treba nájsť človeka, ktorý je do problematiky zainteresovaný a podujme sa spolu s kolektívom túto štúdiu spracovať. Prehovoril som môjho priateľa Ing. Rudolfa Midriaka, CSc., ktorý s prof. F. Papánkom spolupracoval, aby túto úlohu zabezpečil. Prof. F. Papánek s týmto mojim návrhom súhlasil. V roku 1981 ústav publikoval štúdiu „Diferencované obhospodarovanie lesa podľa integrovaných funkcií (Midriak a kol. 1981). Týmto sa vyriešilo aj zavedenie funkčne integrovaného lesného hospodárstva do hospodársko-úpravníckeho plánovania a prostredníctvom neho aj do prevádzkovej praxe.
Jozef Marko