Po nás musí aj niečo osta, nielen holiny

„Ak už raz niečo načne ochranný pás lesa, každý trochu silnejší vietor z hory ujedá,“ hovorí na margo veľkej veternej kalamity predseda rabčického urbáru Anton Bubliak. „Príroda to zariadila tak, že okrajové porasty les pred vetrom chránia, majú na to uspôsobené vetvenie aj koreňový systém. V roku 2004 nám víchor tieto ochranné porasty v bobrovskom chotári vyváľal a s nimi aj kus lesa. A po tri ďalšie roky sa to opakovalo. V roku 2007 sme mali na bobrovskom vyplienených 30 hektárov lesa. Živel nám váľal stromy aj v rabčickom a polhorskom katastri, no nikdy nie toľko, ako v bobrovskom.“ Dobre už bolo Rabčičania každý rok spracovali maximum z vetrom pováľaných porastov. Drevo na sklade striekali, aby lykožrút smrekový a ostatný podkôrny hmyz nemal pri prvom rojení do čoho naletie.

   Do roku 2009 rabčickí urbárnici veternú kalamitu spracovali.
   Ešte pred rokom a pol sa cena kubíka piliarskej guľatiny pohybovala okolo 2 700 korún, dnes sa kupci zdráhajú da zaň 59 eur.
   Po minulé roky si členovia tunajšieho urbáru delili zisk 1,5 až 2,5 milióna korún a postavili si nový urbársky dom, čakajú ich však roky, „keď budú radi, ak nebudú musie oni plati urbáru,“ konštatuje predseda.

   „Hoci desaročný etát končí až v roku 2014, my už máme ažby splnené. Rúba môžeme už len lokálnu kôrovcovú a inú kalamitu, ale snažíme sa, aby jej bolo čo najmenej. A to všetko stojí peniaze – vynútená ažba aj ochrana.“ Pripravili pasce aj projekt Urbárnici pripravujú už teraz lapáky – otrávené a feromónmi napustené kmene stromov, ktoré hmyz zničia. Osádzajú pasce na podkôrny hmyz. V roku 2009 ich rozmiestnili do porastov 35, minulý utorok dokončili osadenie ďalších 50. Prvé rojenie lykožrúta očakávajú ešte v apríli.
   Na ničenie lykožrúta využívajú aj cudzopasnú hubu Beauvariu.
   „Sme malý urbár, obhospodarujeme 340 hektárov lesa, z toho 100 je v piatom stupni ochrany v Národnom parku Babia hora, v tzv. A-zóne, kde je to čistý kôrovec.

   Tých niekoľko priľahlých hektárov, kde môžeme aži, je načisto zožratých, musíme ich čo najskôr spasi zo sveta a zalesni nanovo. Či sa to oplatí? Samozrejme! Len skladba porastov musí by iná – viac buka, jedle, smrek len z prirodzeného zmladenia. Po nás musí našim deom a vnukom aj niečo osta, nielen holiny.“ Antom Bubliak listuje v projekte, ktorý ešte tento mesiac poputuje na ministerstvo pôdohospodárstva.

   Žiadajú v ňom dotáciu 350-tisíc eur, z toho 39-tisíc do ochrany a výchovy lesa, prihnojovania, ostatné na výstavbu cesty a na vybudovanie protipožiarnej vodnej nádrže na križovatke troch urbárov - Bobrova, Rabčíc a Zubrohlavy.
   Másvoju teóriu Rabčičania nepredávajú piliarsku guľatinu za každú cenu.
   „Niektorí kupci na mňa hľadia ako na nejaké čudo, keď pýtam za kubík 59 eur, ale tí ktorí vedia, že u nás drevo nájdu poctivo pripravené na nakládku, sú ochotní toľko zaplati, prinajhoršom spustíme pol eura, no viac nie,“ povedal Anton Bubliak.
   Svoj názor má prededa aj na premnoženie kôrovca: „Keď som v pädesiatomtreom nastúpil do práce v lese, všetku guľatinu sme poctivo pracne odkôrňovali.

   Niekto bol ale taký múdry, že túto prácu, ktorú si naši dedovia iste nevymysleli pre zábavu, pokladal za zbytočnú. Keby sa drevo bolo hneď spracovalo, prosím, no neraz ležalo na skládke aj rok-dva. To boli hotové liahne podkôrneho hmyzu. Ak k tomu pripočítame oslabenie porastov priemyselnými emisiami z poľskej industriálnej zóny, podpňovku a teraz aj veterné kalamity, mohlo to dopadnú inak?“

(Noviny Slovakia,12.4.2010)