Po kalamite sa rodí nový les

Ostatné rozsiahle polomy bez vegetácie sa premenili na husto zarastené lúky. Tie teraz pokryl súvislý koberec fialových kvetov, masívne sa rozšírila rubárka, povedal ČTK Marián Šturcel zo Štátnych lesov TANAP-u.

"Rastie nám v Tatrách nový les, z časti ide o prirodzené dorastanie, čas

sme vysadili," uviedol Šturcel. Nový les tvoria zatiaľ mladé dvoj- ale aj

viacročné nízke stromčeky. Podľa Šturcela sa les sám obnovuje na ploche asi

500 hektárov, najmä vďaka stromom, ktoré víchricu prežili. Ďalších 500

hektárov vysadili lesníci. Veterná smrš v novembri 2004 pováľala stromy na

ploche 12.600 hektárov, 9000 hektárov lesa majú v správe práve Štátne lesy.

V rodiacom sa lese dominuje podľa M. Šturcela pôvodný smrek. Na ploche, kde sa les obnovuje sám, sa však často objavujú aj listnaté stromy. Je to najmä breza, jelša a jarabina. Tieto stromy sú podľa lesníkov takzvané pionierske dreviny, na miesta rodiacich sa lesov prichádzajú zvyčajne ako prvé. Neskôr ich prerastú typické lesné stromy.

Lesníci sadia ihličnaté, ale aj listnaté stromy. "Sadíme smrekovec, borovicu, jedľu, limbu, z listnatých stromov sú to javor, jaseň, brest," povedal M. Šturcel. Budúci les však bude podľa neho stále prevažne ihličnatý. Podmieňuje to nadmorská výška, v ktorej sa ihličnanom darí. Listnatých stromov však oproti minulosti bude viac. Nový les podľa M. Šturcela zarastie polomy v Tatrách za 15 až 20 rokov.

Zalesňovanie postihnutých území by malo podľa plánu lesníkov trva desa

rokov. Čiastočne sa tak zabezpečí aj veková rôznorodos budúceho lesa.

Všetky sadenice si lesníci musia sami dopestova. Nové stromy musia totiž

pochádza z tatranských stromov, aby mali rovnaké genetické zloženie.

Zalesni hektár plochy v Tatrách stojí od 60.000 do 80.000 korún,

poznamenal Šturcel. Doteraz tak štátny podnik zalesňovanie stálo približne

35 miliónov korún.

(zdroj:ČTK)