Pestovatelia a chovatelia: Pripravovaný návrh agrorezortu vyvolal zdesenie

Poľnohospodárska samospráva prijala zavedenie tzv. redistributívnej platby so znepokojením. „Sám princíp nie je problém. Problém je, že sa avizuje použitie maximálnej sadzby a to aj na prvé hektáre,“ hovorí člen predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Juraj Mačaj. Obáva sa nárastu špekulatívnych žiadateľov o podpory a zároveň rozpadu v súčasnosti ucelených pôdnych blokov.

Podľa informácií portálu NášVidiek.sk uvažuje agrorezort pre všetkých žiadateľov s výmerou pôdy do 28 hektárov nad dodatočnou platbou vo výške zhruba 150 eur na hektár. Išlo by o maximálnu čiastku, ktorú povoľuje legislatíva. Vyčleniť by sa na to malo z celého balíka priamych platieb 30 miliónov eur. Laicky povedané, malých farmárov štát podporí tak, že vezme veľkým.

NášVidiek,sk ďalej uvádza, že farmári s výmerou pôdy nad 150 hektárov upozorňujú, že by im dotácie dokonca v porovnaní s minulým rokom poklesli. Varujú tiež pred tým, že sa pôda prestane kvalitne obrábať. „Väčšina žiadateľov, čiže minimálne polovica z 19 000, nemá žiadne stroje ani priestory,“ dôvodí Juraj Mačaj.

Nadšení nie sú ani zástupcovia mladých a malých farmárov. Cielenú redistributívnu platbu síce považujú za dobrý nástroj, avšak pri zmenených podmienkach poskytovania priamych platieb. „Avizovaná platba 150 eur na prvých 28 hektárov bez zmien ďalších podmienok čerpania priamych platieb bude mať neželané, až fatálne následky pre profesionálnych roľníkov,“ hovorí Bálint Pém z rodinnej farmy pri Komárne. Dodal, že takáto zmena si vyžaduje včasnú a citlivú diskusiu s odbornou verejnosťou.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka situáciu upokojuje a tvrdí, že aktuálne len analyzuje potrebné dáta. „Po tejto analýze bude nasledovať diskusia v pracovnej skupine, v ktorej sú zainteresované všetky zložky agrorezortu. Až na záver príde k rozhodnutiu ohľadom redistributívnej platby,“ uviedla pre portál NášVidiek hovorkyňa rezortu Anežka Šrojta Hrdá.

Pripravovaný návrh agrorezortu u mnohých aktívnych pestovateľov a chovateľov vyvolal doslova zdesenie. Hovoria až o deštrukcii a rozvrate celého systému. Boja sa krachu niektorých podnikov alebo delenia existujúcich veľkých družstiev.

Veľkí zeleninári už majú vyčíslené straty, ktoré my im plánované opatrenie malo spôsobiť. „Ak by sa zaviedol pôvodný variant, pre členov nášho združenia to bude mať negatívny dopad až 230-tisíc eur,“ konkretizoval pestovateľ zeleniny Juraj Mačaj. Krivdu cítia aj chovatelia dojníc. Až 97 % producentov mlieka sú podľa nich totiž družstvá s výmerou viac ako 150 hektárov.

Aktuálne rozhodnutia agrorezortu zrejme budú pozorne sledovať aj banky. Tie totiž viaceré družstvá úverujú a monitorujú ich platobnú schopnosť. „Ak výpadok príjmov presiahne únosnú hranicu zastavia financovanie. Dá sa predpokladať, že takéto zmeny vydržia iba najväčšie podniky,“ konštatuje Mačaj.

SITA na portáli NášVidiek.sk dodáva, že redistributívna platba nie je momentálne pre Slovensko povinná, Európska únia ju zatiaľ od nás nevyžaduje. Farmári s ňou počítali v rámci nového programovacieho obdobia Spoločnej poľnohospodárskej politiky od roku 2023. Niektoré krajiny EÚ ju už však majú zavedenú, no v nižšej výške ako sa u nás navrhuje. Napríklad Poľsko ako európska poľnohospodárska veľmoc do troch hektárov redistributívnu platbu neuplatňuje, v rozmedzí od troch do 30 hektárov je jej výška 40 eur na hektár. Francúzsko kalkuluje výšku redistributívej platby 25 eur na prvých 52 hektárov.