PEFC: Urbárnici z Turčianskych Kľačian sú nútení správať sa kvôli legislatíve nelesnícky

„Hospodárenie v chránenom území pre nás znamená výrazné obmedzenia, najmä v tomto roku, kedy vstúpili do platnosti legislatívne zmeny. Keď dôjde k akejkoľvek kalamite, musíme ju nahlásiť a počkať na vyjadrenie správy národného parku. V praxi to znamená, že ak nájdeme v poraste naleteného chrobačiara alebo vývrat smreka, nemôžeme sa do neho 10 dní pustiť. Obmedzenia zo strany ochrany prírody sú najmä časové. Napríklad do konca augusta nesmieme spracovávať kalamitu kvôli hniezdnemu obdobiu vtákov v chránenom vtáčom území. Sme nútení správať sa nelesnícky odložením spracovania kalamity napriek tomu, že zdravý lesnícky rozum nám káže spracovať ju čo najskôr. Chápeme súčasnú situáciu a vieme, čo musíme urobiť, aby sme si splnili všetky zákonné povinnosti.,“ hovorí predseda Ing. Peter Šarafín.

Urbárnici z Turčianskych Kľačian predávajú drevo na pni a majú dlhoročného hlavného odberateľa zo Slovenska so stabilizovaným a korektným obchodným vzťahom. Zároveň začínajú skúšobne obchodovať časť vyťaženého objemu dreva priamo. „Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany je držiteľom certifikátu PEFC v rámci skupinovej certifikácie štátneho podniku LESY SR od roku 2010. Partneri, s ktorými obchodujeme, nie sú držiteľmi certifikátu, takže v obchode s drevom nám z toho, že sme držiteľmi certifikátu, neplynú žiadne výhody. Prínos certifikátu vnímame v dotačných schémach, v ktorých sú zvýhodňované lesnícke subjekty, vlastniace certifikát o trvalo udržateľnom a kvalitnom hospodárení v lesoch. Aj v aktuálnej výzve na podporu lesných subjektov, hospodáriacich v lesoch poškodených prírodnými katastrofami, sú certifikované lesnícke subjekty zvýhodnené bodovými bonusmi,“ vysvetľuje odborný lesný hospodár Ing. Igor Blihár.

V súčasnosti začína prebiehať proces zonácie na v Národnom parku Malá Fatra s prevažujúcim súkromným vlastníctvom lesných pozemkov, ktorý sa týka aj urbárnikov z Turčianskych Kľačian. Zatiaľ sa uskutočnilo prvé kontaktné stretnutie ochranárov a lesohospodárov. Obidve strany si uvedomujú, že ich ešte čaká zo strednodobého aj dlhodobého hľadiska komplikovaný proces, o výsledku ktorého rozhodne valné zhromaždenie urbárskeho pozemkového spoločenstva. „Tri štvrtiny výmery lesných porastov patria do kategórie hospodárskych lesov, takže by sme v nich ako lesnícky subjekt mali riadne hospodáriť. Legislatíva platná od 1. januára tohto roka nám hospodárenie na urbárskom majetku ale výrazne skomplikovala, pretože sme donútení postupovať v rozpore s osvedčenými lesníckymi zásadami,“ dodáva Ing. Blihár.

Pri obnove porastov využívajú maloplošnú formu podrastového hospodárskeho spôsobu s podporou prirodzeného zmladenia, ktoré dosahuje tak významný podiel, že k prvému zalesňovaniu pristupujú miestni lesníci iba v minimálnej miere dosádzaním na miestach, na ktorých došlo ťažbou k poškodeniu alebo zničeniu mladých stromčekov. Početnosť jedincov z prirodzeného zmladenia je tak vysoký, že podľa slov Ing. Blihára nie je potrebné vyžínanie, prvými výchovnými zásahmi sú tak prestrihávky, plecie výseky a prečistky.

Ing. Šarafín informuje o význame, aký prikladajú výstavbe a údržbe lesnej dopravnej siete. Urbár zamestnáva na dohodu ľudí, ktorí pravidelne zavážajú výmole na lesných cestách a ročne vyčleňuje z vlastných prostriedkov, teda z výnosov za predaj dreva, na výstavbu a údržbu lesných ciest tisíce eur. V roku 2010 vybudovali 2,5 kilometrový úsek novej lesnej cesty, sprístupňujúcej lokalitu bývalých vojenských lesov, a tiež zmodernizovali iný úsek lesnej cesty, vďaka čomu sa podarilo začať riadne hospodáriť aj v lokalite v minulosti minimálne obhospodarovanej.

Sympatické je, že vo vedení urbáru nezabúdajú na prínos bývalého predsedu Jaroslava Prindeša, ktorý na tejto pozícii pôsobil štrnásť rokov a musel sa s ňou rozlúčiť zo zdravotných dôvodov. To, čo vidieť v lesných porastoch, je aj výsledok jeho dlhoročnej zodpovednej práce a aj touto formou mu za ňu ďakujú.

Jozef  Marko