Pečniansky les obnovia

Rúbal sa brehový porast Dunaja za areálom výstaviska Incheba, ažil sa prevažne topoľ šľachtený. Podľa Gogolu išlo o plánovanú ažbu dreva. „ažbu sme uskutočnili na troch parcelách, dve boli vyažené úplne, v tretej sme ponechali ochranné pásy stromov, ktoré tvoria asi 20 percent plochy porastu.“

Náklady na ažbu boli vraj okolo 20-tisíc eur. „Asi 20 percent drevnej hmoty sme predali ako guľatinu lokálnym odberateľom, zvyšok spracuje ružomberská celulózka Mondi bussiness paper. Sumár výnosov ešte nemáme spracovaný.“ Získané peniaze sa podľa P. Gogolu vrátia do lesa. „Prostriedky investujeme do obnovy porastov, zalesníme už na jar.“ Vysadi chcú topoľ domáci, ako to predpisuje lesný hospodársky plán a bola to vraj aj podmienka ochranárov. Projekt ochrany

V Pečnianskom lese na území od Prístavného mosta až po Most Lafranconi, ktorý je súčasou územia európskeho významu Bratislavské luhy, platí dočasne druhý stupeň ochrany. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) ho navrhuje vyhlási za chránený areál s tretím a štvrtým stupňom ochrany. „V súčasnosti o tom rozhoduje Krajský úrad životného prostredia v Bratislave,“ povedal ochranár Andrej Kovárik.
   Vyhlásenie územia za chránený areál so štvrtým stupňom ochrany však nevytvorí podľa ochranárov žiadne nové podstatné obmedzenie hospodárskeho využitia územia. Na Slovensku je totiž podľa platného právneho stavu ažba vylúčená len v piatom stupni ochrany.
   A. Kovárik si myslí, že špeciálne v prípade lesov v bezprostrednej blízkosti centra mesta by aj tlak verejnosti pomohol eliminova hospodárske využívanie takýchto lesov. Podľa neho záujmom BROZ a aj ochrany prírody v regióne je nahradi plochy šľachtených topoľov, ktoré v princípe slúžia len čo najrýchlejšej rotácii ažby a čo najrýchlejšiemu hospodárskemu využitiu týchto lesov, za lesy prirodzeného druhového zloženia. „Po vyažení šľachteného topoľa by sme radi tieto lesy ponechali funkcii ochrana prírody a rekreačné využitie,“ dodal A. Kovárik.

(sme)