Osem rokov po

Rozsiahle kalamitné plochy, ktoré vznikli v území TANAP-u po vetrovej kalamite z novembra 2004, revitalizujú Štátne lesy TANAP-u predovšetkým podporou prirodzenej obnovy lesných porastov, ktoré dopĺňa umelá obnova v podobe výsadby sadeníc geneticky vhodných druhov drevín. „Cieľom obnovy lesa je čo najskôr v území národného parku vypestovať lesný ekosystém, ktorý bude plniť všetky požadované funkcie: pôdoochrannú, vodoochrannú, klimatickú, rekreačnú a kúpeľnú. Tento cieľ chceme dosiahnuť podporou drevinovej pestrosti a rôznovekosti novovznikajúcich lesných porastov,“ vysvetľuje Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u.

V rámci obnovy lesa Štátne lesy TANAP-u doteraz umelou obnovou obnovili plochu 1840 hektárov. Prirodzené zmladenie, ktoré na kalamitných plochách uprednostňujú pred umelou výsadbou, zaevidovali na ploche 2020 hektárov. Celkovo tak obnovili už 3860 hektárov územia Tatranského národného parku, ktoré pred ôsmimi rokmi poškodila vetrová kalamita. Celkový počet sadeníc vysadených v rámci umelej obnovy presiahol 3 828 000 kusov sadeníc. „V drevinovom zložení, tak umelej ako aj prirodzenej obnovy, prevláda medzi ihličnatými drevinami smrek, smrekovec, jedľa a borovica. Z listnatých drevín, ktoré tvoria približne tretinu obnovného zloženia lesných porastov, má najväčšie zastúpenie jarabina, breza, jelša, jaseň, javor, brest a osika,“ vymenúva Pavol Fabian. Na základe revitalizačného projektu a v súlade so schváleným harmonogramom zalesňovania, odhadujú Štátne lesy TANAP-u obnovu vetrom poškodeného územia TANAP-u na 15 až 20 rokov.

Vetrová kalamita z 19. novembra 2004 poškodila v TANAP-e v pôsobnosti Štátnych lesov TANAPu 2 036 000 m³ dreva na ploche 8 737 hektárov. Štátna správa ochrany prírody nedovolila po vetrovej kalamite na území TANAP-u v správe Štátnych lesov TANAP-u spracovať až 163 000 m³ surových kmeňov. Ďalších 419 000 m³ zvyškov kmeňov prikázala v území ponechať ako biomasu. Nespracovaním veľkého objemu kalamitného dreva sa v Tatranskom národnom parku začala nekontrolovane množiť populácia podkôrneho hmyzu. Jej dôsledkom po ôsmich rokoch je kalamitná plocha, ktorá dosiahla výmeru takmer 7000 hektárov, z čoho približne polovicu v bezzásahovom území Tatranského národného parku.

mprvsr