Odborník z NLC: Dubové, bukové a smrekové lesy dokážu odolávať šíreniu inváznych rastlín
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
V pravidelnej rubrike o Mýtoch a faktoch sa v októbrovom vydaní časopisu LES & Letokruhy, ktoré sa k čitateľom dostane už o niekoľko dní, venujeme téme výskytu a šíreniu inváznych druhov rastlín v našich lesoch. O tom, čo je mýtus a kde je pravda uverejníme rozhovor s Ing. Vladimírom Šebeňom, PhD. z Národného lesníckeho centra Zvolen. Dnes na portáli Lesmedium.sk publikujeme jeho odpoveď, ktorou zhrnul prezentované poznatky.
„Faktom je, že invázne rastliny v našich lesoch máme a musíme s nimi počítať. Rovnako je faktom to, že vlastník či obhospodarovateľ pozemkov má povinnosť ich ničiť a likvidovať. Hoci sa invázne správa viacero druhov, faktom je, že za invázne druhy, pri ktorých musia vlastníci vynakladať osobitné opatrenia, sa podľa súčasných predpisov nepovažujú všetky, ale iba tie, ktoré uvádza aktuálny zoznam v nariadení vlády. A faktom je aj to, že zoznam nie je pevný, ale podľa potreby sa mení. Najnovšie v ňom absentuje veľmi významný druh – pajaseň žliazkatý. Čo je možno dobrá správa pre vlastníkov.
Na druhej strane sú v zozname zriedkavé druhy, ktoré v našich lesoch nevidíme. Mýtom však je, že invázne druhy rovnako zaplavujú všetky naše lesy.Našťastie, súvislé lesné komplexy hlavných druhov drevín ako sú dubové, bukové či smrekové lesy dokážu dobre odolávať náporu šírenia. Faktom však je, že najviac ohrozené lesné biotopy sú v blízkosti vodných tokov a práve v nich sa v súčasnosti nachádzajú invázne druhy veľmi často, čo by malo upriamiť mimoriadny záujem vlastníkov takýchto lesov,“ povedal Ing. Vladimír Šebeň.