Ochranári peniaze nechránia
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Súkromný sprostredkovateľ zarába na činnostiach, ktoré pre jednu štátnu organizáciu robia iné inštitúcie štátu, a to vďaka tendru, ktorý prebehol v čase, keď už robota bola spravená. Aj takto na Slovensku vyzerá ochrana prírody, píše sa v denníku Sme.
Štátny Environmentálny fond poskytol Štátnej ochrane prírody vyše 700–tisíc eur, za ktoré mali zabráni šíreniu podkôrnika z ochranných pásiem s piatym stupňom ochrany. Ochrana vypísala tender, ktorý vyhrala súkromná firma LSO. Tá peniaze vzala a vyplatila ich reálnym vykonávateľom ochranných opatrení – Lesom SR, Štátnym lesom TANAP-u a urbáru Vrbica. Z faktúr vyplýva, že firma na transakcii získala takmer tretinu sumy, teda okolo 200–tisíc eur.
Štátnej ochrane prírody vyplýva povinnos zabráni šíreniu podkôrneho hmyzu zo zákona o lesoch. Keďže sama nemá kapacity, aby činnos vykonávala, vypísali verejné obstarávanie, ale po námietkach a problémoch s financovaním určili víaza s najnižšou ponukou až koncom októbra minulého roku. V tom čase boli opatrenia dávno urobené a vedelo sa, v akom objeme.
„Aby boli opatrenia efektívne, musia sa vykonáva v apríli až septembri, čas ešte aj v októbri. Opakované verejné obstarávanie bolo ukončené koncom októbra,“ hovorí lesník a bývalý pracovník Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Pavel Mathe.
„Takéto obstarávanie je nelogické, absurdné a podľa mňa aj v rozpore zo zákonom. Víazom verejného obstarávania neboli reálni vykonávatelia prác, ale súkromná firma za cenu podstatne vyššiu, ako boli skutočné náklady.“
V transakcii sú aj ďalšie nejasnosti. Zvýšenie sumy na asanačnú ažbu v TANAP-e z 24,5 eura na 36 eur za kubický meter ŠOP odôvodňuje v záverečnej správe pre Environfond vykonávaním „sústreďovania kalamitnej drevnej hmoty pomocou vrtuľníka“. Podľa TANAP-u však „nebola vykázaná ani účtovaná žiadna drevná hmota vrtuľníkovou technológiou“.
Stanislav Mika zo Štátnej ochrany prírody hovorí, že ak je v správe uvedené, že približovali drevo vrtuľníkom, „tak to nie je dobre napísané a došlo k nedopatreniu“. Smerodajný je podľa neho preberací protokol prác, a ten je v poriadku. Konateľ LSO Peter Garaj si nechal otázky Sme o úlohe firmy v obchode posla listom, no ani po týždni neodpovedal.
„Kompletný súpis činností, ktoré urobila firma LSO, vám môžem poveda. Dvakrát nás navštívili zástupcovia firmy a rokovali sme o možnosti refundovania činností, ktoré sme urobili. Snažili sa zníži sumu okolo 240-tisíc eur asi o tretinu, ale my sme rokovali tvrdo. Tretí raz nám doniesli peniaze a zobrali si podpísanú zmluvu. To je všetko. Práce kontrolovala iba Správa TANAP-u, oni nie,“ povedal riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška. Predstavitelia firmy LSO vraj priviezli takmer 250-tisíc eur v posledný možný deň „v kufríku“ priamo do Tatier.
„Celý systém financovania opatrení je nastavený zle,“ hovorí Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody, ktorý nedávno chvíľu Štátnu ochranu prírody (ŠOP) riadil. Hovorí, že namiesto toho, aby uzatvárala zmluvy priamo s vlastníkmi a užívateľmi lesov, peniaze idú cez sprostredkovateľskú firmu, ktorá na tom zarobí. „Absurditou je verejne obstaráva práce, ktoré sú už dávno realizované.“
Prvý problém je, že ŠOP vopred nevie, koľko dostane od environfondu peňazí. Preto vraj nemôžu robi obstarávania s dostatočným predstihom, čo viedlo aj k minuloročnému sklzu. Teraz vyhlásili tender už v decembri minulého roku.
„Nemali by sme vyhlasova obstarávanie, kým nemáme pridelené peniaze. Urobili sme to skôr, aby sme sa nedostali do takej situácie ako vlani. Ak nebudú peniaze, tak budeme musie súaž zruši,“ povedal nový šéf ŠOP Ján Zuskin. Minuloročná transakcia začala za bývalého riaditeľa Jána Mizeráka.
Druhý problém spočíva v nutnosti robi obstarávanie, ktoré sa v minulosti obchádzalo. „Ešte pred dvomi rokmi používali metódu rokovacieho konania bez zverejnenia. Kritériá boli nastavené tak, že to mohol robi len správca lesa. Cudzí nemal šancu,“ povedal riaditeľ Štátnych lesov TANAP Peter Líška. Po problémoch s Úradom pre verejné obstarávanie začali ochranári reálne súaži. A tak sa môže sta, že v tendri niekto ponúkne nižšiu cenu. Správca lesa má však bez ohľadu na tender povinnos stara sa o les.
„V zákone je dvojkoľajnos. Opatrenia má zabezpeči ŠOP, ale aj my ako správca musíme robi opatrenia na ochranu lesa, aby sme zabránili škodám. ažko by sme sa vyhli zodpovednosti, ak by sme ich nezabezpečili,“ povedal P. Líška. Správca tak za vlastné chráni les a potom čaká, či mu aspoň čas peňazí niekto vráti.
ŠOP ani nezisuje, či sú peniaze vynaložené efektívne. „Uzavrel som zmluvu, práce sú vykonané, nezaujíma ma, kto to vykonal. Zaujíma ma, aby nás nedali na súd, že práce nie sú vykonané, a to sa nám podarilo zabezpeči,“ povedal Stanislav Mika z ŠOP.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že problém súvisí s lesným zákonom, ktorý má rieši ministerstvo pôdohospodárstva. Tam zas odkazujú na zákon o ochrane prírody a krajiny v gescii druhého ministerstva.
Financovanie ochrany lesov vysvetľujenový riaditeľ Štátnej ochrany lesa JÁN ZUSKIN.
* Je logické, aby štátna organizácia robila obstarávanie na vykonané práce?
„Zabezpečenie opatrení sme dostali zo zákona. Z nie celkom pochopiteľného dôvodu máme zabezpečova opatrenia v lesoch, ktoré susedia s územiami s piatym stupňom ochrany, kde orgán ochrany prírody nepovolil ažbu. Prečo za to máme by zodpovední? A keď už sme, prečo nemáme na to peniaze priamo zo štátneho rozpočtu? Verejné obstarávanie musíme robi, pretože nám to prikazuje zákon.“
* Nebolo by lepšie plati priamo Lesom SR, Štátnym lesom TANAP-u a súkromným vlastníkom, ktorí opatrenia urobili?
„Musíme súaži, lebo to nevieme inak zákonne urobi. V minulosti sme uhrádzali opatrenia priamejším spôsobom. Opatrenia si zabezpečovali vlastníci a my sme im len refundovali náklady. Najideálnejšie by bolo, keby sme kontrolovali opatrenia počas roka a na konci by sme povedali, na takéto náklady máte nárok a vyplatili to. Anomália je už to, že vyhlasujeme súaž, keď ešte nevieme, aké budú reálne potreby.“
* Robi súaž na práce, ktoré sú vykonané, je absurdné.
„Prinajmenšom čudné. Urobi súaž totálne legitímne za týchto podmienok pomaly ani nevieme. Uvažoval som už aj o tom, že to dám priamym zadaním, ale Úrad pre verejné obstarávanie by nás hneď napadol pre porušenie zákona.“
* Je dnešný stav v súlade so zákonom?
„Mali sme tu kontrolu z Úradu pre verejné obstarávanie. Tiež skonštatovali, že to nie je v poriadku, ale nevedia nám za tejto situácie poradi.“
* Má zmysel takéto verejné obstarávanie?
„Nemá, ale musíme to robi. Logicky to nemá zmysel, ale de jure to nemám ako urobi. Nie my robíme problémy, ale my máme problém, ako to urobi, aby to malo zmysel a aby to bolo zákonné.
(Zdroj: SME, 22.3.2011)
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
