Obrovská podkôrniková kalamita na Horehroní: Aktivisti navrhli ponechať suché stromy, z ktorých lykožrút už vyletel. Lesníci nesúhlasia

„Nie je tam národný park ani žiadne chránené územie, takže sa ani neuvažuje o tom, že by sa drevo napadnuté lykožrútom neťažilo, ako sa to stalo v niektorých častiach Vysokých Tatier.  Horehronie preto patrí už roky k lokalitám, kde sa ťaží najviac, no tempo ťažby sa ešte viac zvýšilo v lete. Za rok sa stovky hektárov lesov v okolí Čierneho Baloga zmenili na holoruby.

Štátne LESY SR ohlásili, že treba vyťažiť milión kubíkov dreva. To sú státisíce stromov alebo asi 20-tisíc plne naložených kamiónov. Pre ešte lepšiu predstavu, v minulom roku vyťažili na celom Slovensku 7,2 milióna kubíkov dreva,“ píše sa v úvode na portáli Domov.sme.sk.  

Kým Tatry zasiahol vietor, na Horehroní treba hľadať viacero príčin kalamity. V prvom rade je to nevhodná skladba lesov. V minulosti lesníci väčšinou vysádzali smrekové monokultúry, ktoré sa v pomerne nízkych nadmorských výškach ukazujú ako zraniteľné otepľovaním.

Po suchom lete v roku 2022 sa na Horehroní v oslabených stromoch rýchlo rozšíril lykožrút. „To je niečo, čo sme zdedili, pretože pred 100 - 200 rokmi bola spoločenská objednávka na kvalitné a rýchlo rastúce rezivo. Preto došlo k vysádzaniu smrekov,“ vysvetľuje šéfredaktor časopisu LES & Letokruhy Peter Gogola. „Môžeme za to súdiť svojich predchodcov? “ pýta sa.

Ekológ a aktivista Ondrej Kameniar zo združenia My sme les však tvrdí, že vedci a ekológovia už pred 40 rokmi nabádali lesníkov, aby vysádzali zmiešané lesy.

„Dlho sa nám smiali a teraz vidíme, že sa to tak nemalo robiť,“ hovorí. Peter Gogola si tiež myslí, že lesníci dostatočne rýchlo nelikvidovali napadnuté stromy a že tieto procesy mohla brzdiť aj Štátna ochrana prírody SR. Lykožrút tak rýchlo napádal aj ďalšie zdravé stromy a kalamita nabrala obrovské rozmery.

Denník SME ďalej uvádza, že ochranárske združenie My sme les upozorňuje, že ani súčasná rozsiahla ťažba pri Čiernom Balogu nemusí zastaviť šírenie lykožrúta.

Argumentuje tým, že po ťažbe zostanú okrajové časti lesov zraniteľnejšie pred slnkom a vetrom a lykožrút sa môže do oslabených stromov znova vrátiť. Tie sa budú musieť znova vyrúbať, a tak sa bude ťažba opakovať, kým sa nevyrúbu aj posledné staršie smreky.

Aktivisti navrhovali ponechať tie suché stromy, z ktorých lykožrút už odletel, a teda nepredstavujú z hľadiska šírenia žiadne riziko. Kalamitné drevo by naštartovalo proces prirodzenej regenerácie. Lesníci s takýmto prístupom nesúhlasia, dodáva denník SME.