Obnažené letokruhy lesníckeho veterána: Lesníci zastavili devastáciu lesov, princípy lesníckej odvetvovej ekonomiky však spoločnosť zavrhla

V predslove vtedajší predseda Lesníckej sekcie Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy SAV doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc. okrem iného uviedol, že „je veľkým paradoxom, ak sa neuznáva historická pravda, že lesníci boli prvými ochrancami prírody. Že oni zastavili devastáciu lesov ako najvýznamnejšej zložky prírodného prostredia, zabezpečili ich zachovanie, ochranu a zveľadenie, čiže trvalo udržateľný rozvoj.

Takto sa lesné hospodárstvo dostáva na okraj záujmu spoločnosti. Jeho prínos sa posudzuje len podľa tržieb a výnosov, ktoré sa tvoria hlavne z predaja dreva. Ekologické a environmentálne služby, ktoré lesné hospodárstvo zabezpečuje, sa do úvahy neberú (nie sú predmetom trhu a preto sa ani do hrubého domáceho produktu tohto odvetvia nezapočítavajú). Tak ako uvádza autor, viaceré úspešne aplikované princípy odvetvovej lesníckej ekonomiky sa po roku 1990 zavrhli bez toho, aby sa ich využitie objektívne zhodnotilo a v odôvodnených prípadoch realizovalo.“

Práve Ing. Vladimír Marko, CSc. bol podľa slov autora úvodného príhovoru osobnosťou, ktorá dokázala implementovať špecifiká lesného hospodárstva do ekonomiky, čiže vytvárať odvetvovú lesnícku ekonomiku.

V. Marko sa v kapitole Pár úvodných slov vyznal takto: „Mám pokročilý vek a hodne si toho pamätám. Menili sa ideológie, režimy, štátne útvary, menili sa aj ľudia okolo mňa a iste som sa zmenil aj ja. Ale nie veľmi, len tak, primerane veku. Podobne ako strom, ktorému postupne pribúdajú letokruhy, až kým sa znenazdajky dostal od obmýtia...

Letokruhy zobrazovali celý jeho život a prejavilo sa na nich aj to, ako sa k nemu kedysi chovalo jeho okolie: v ktorých rokoch bola bola dlhá a krutá zima či vlhké, teplé leto, kedy jeho korunu okmásala víchrica a kôru oškúlil susedný padajúci strom, kedy starostlivý lesný hospodár vykonal prvú a druhú prebierku a aká bola ich prírastková účinnosť. A napokon tiež to, kedy jeho vitalita už kulminovala a musí teda rátať s tým, že čoskoro uvoľní svoj životný priestor dorastajúcej mladine...

Autor knižky ďalej uviedol, že aj on má svoje letokruhy zrátané a vie aj to, ako na ne pôsobilo jeho okolie. Napísal o svojich životných letokruhoch, pretože história je učiteľkou života a nemusí to byť iba história dávnej minulosti. Aj tá novšia, ktorá má ešte svojich pamätníkov, môže byť veľmi poučná. „A to ma tiež viedlo k tomu, aby som obnažil jej nedávne a nie dosť jasné letokruhy, a oprášil svoje staršie i novšie spomienky,“ dodal V. Marko.

V kontexte so súčasným dianím v prístupe tejto spoločnosti k ochrane a obhospodarovaniu lesov však vyvstáva otázka, či sú ľudia vôbec poučiteľní. Zdá sa, že nie... 

Jozef Marko