O malej knižke s veľkým príbehom: Ako lesník a poľovník za vyše 30 rokov odchytil a zachránil desiatky rysov ostrovidov

„Na poľovnej ploche cca 6 000 hektárov bolo za 33 rokov, od roku 1959 do roku 1992, odchytených 64 kusov živých rysov a 11 kusov bolo odstrelených. Tento zvýšený pohyb rysov od Volovských vrchov – Pipítku – Osadník – do Slovenského krasu bol podľa mojich poznatkov spôsobený prezverením nášho poľovného revíru. Veď napríklad v rokoch 1974 až 1992, za veľkého poľovného združenia, sa priemerne ročne strieľalo 40 kusov jelenej, 30 kusov srnčej a 60 kusov diviačej zveri. Úživnosť a vápencové prostredie s teplými stráňami boli pre rysov veľmi priaznivé,“ spomína si na stránkach knižky jej autor.

Štefan Zatroch uvádza, že obživnosť jednej rysej rodiny je vyše 10 tisíc hektárov poľovnej plochy a nová generácia si musí hľadať ďalšie teritóriá. Sama príroda si stavy reguluje podľa úživnosti revíru. Ak by sa podľa jeho slov nebol odchyt vykonával, aj tak by stav rysov na tomto území nebol vyšší – ani by nemohol byť. V súčasnosti, keď je odchyt rysov zakázaný 18 rokov, žijú na tejto ploche 2 až 3 rysy, dodal Š. Zatroch.

„Môžeme byť pyšní na náš genofond rysov, ktorým sme obohatili sedem štátov Európy a tak zabezpečili jeho ďalší rozvoj v týchto krajinách. O ten náš doma sa nemusíme báť – ten je doma. Som za celoštátnu ochranu rysov. Bolo by treba zvýšiť osvetovú prácu medzi poľovníkmi, zameranú na ich ochranu a zvlášť proti nežiaducim „čiernym“ odstrelom. V prípade potreby na vedecké účely či reintrodukciu, je možné vykonávať regulovaný odchyt už vyskúšanou metódou ľuďmi tomu oddanými, šetrným spôsobom,“ napísal v závere Štefan Zatroch.

P. S. Ďakujem Jánovi Lachovi z Gemerského regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov, ktorý mi túto krásnu knižočku s ešte krajším životným príbehom zapožičal. Je dôkazom toho, že prvými ochranármi u nás boli lesníci a poľovníci a že sú to ľudia, ktorí rozumejú prírode a jej ochrane.

Jozef Marko