Nový generálny riaditeľ ŠOP SR sa nečuduje nespokojným vlastníkom pozemkov v chránených územiach

„Možno to ilustrovať na príklade, kedy bola ochrana prírody v roku 2008 v Národnom parku Nízke Tatry v prepočte financovaná sumou 162 eur na jeden štvorcový kilometer, kým v českom Národnom parku Šumava v tom istom čase sumou 4 261 eur na štvorcový kilometer. Taliansky Národný park Abruzzo bol dokonca financovaný sumou 56 658 eur na štvorcový kilometer,“ povedal pre agentúru SITA Dušan Karaska. Nový šéf štátnych ochranárov nastupuje do funkcie s cieľom priniesť zmeny, ktoré výrazne zlepšia fungovanie ŠOP. Ochrana prírody na Slovensku však podľa neho bude potrebovať viac, než len dobrý manažment inštitúcie.

„Vzhľadom na dlhodobo neriešené problémy je to práca na niekoľko rokov a vyžaduje si nielen podporu a súčinnosť v rámci rezortu životného prostredia, ale aj iných rezortov, najmä pôdohospodárstva. Potrebná bude aj politická vôľa zmeniť celý systém fungovania ochrany prírody, vrátane zmien príslušných právnych predpisov,“ vysvetlil pre agentúru SITA Dušan Karaska.

Ako jeden zo základných problémov vníma doterajšie nevysporiadanie pozemkov v územiach s 3. a 5. stupňom ochrany, na ktorých štát vo verejnom záujme obmedzil majiteľov v nakladaní so svojim majetkom, ale neponúkol im primeranú náhradu. Dušan Karaska sa podľa svojich slov preto nečuduje nespokojnosti majiteľov pozemkov. Za problém považuje aj to, že ŠOP často nemá pri ochrane prírody rozhodujúce slovo. Dochádza tak k situáciám, kedy napríklad ŠOP zaujme negatívne stanovisko voči výstavbe na chránenom území, no okresný úrad stavbu povolí.

„Úrady musia prihliadať na stanovisko ktoréhokoľvek občana alebo občianskej združenia, keď sa prihlási do konania. Paradoxne však nemusia prihliadať na stanoviská správ národných parkov či chránených krajinných oblastí a dokonca ani zdôvodniť, prečo na ich nezohľadnili,“ uviedol. Veľké nedostatky pociťuje nový šéf štátnych ochranárov pri financovaní ochrany území, druhov a biotopov.

ŠOP len málokedy má finančné prostriedky na túto činnosť a je odkázaná na nepravidelné financie z eurofondov. „Je to asi to isté, ako by okresná správa ciest robila zimnú údržbu ciest len vtedy, keby mala financie z eurofondov,“ uzavrel pre SITA Dušan Karaska.