Novela umožní výmenu chránených lesov za hospodárske
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Vlastníci lesov v národných parkoch a chránených územiach, ktorí sa roky dohadujú so štátom o náhradách za obmedzenie využívania svojho majetku, by sa konečne mohli dočkať efektívnej kompenzácie.
Mala by ju umožniť novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú predložilo na verejnú diskusiu ministerstvo životného prostredia.
Tisícom súkromných vlastníkov lesov, ktoré sú zo zákona chránené, dochádza trpezlivosť, pretože ani jedna vláda im doteraz nebola schopná vyplatiť v plnom rozsahu náhrady za ujmu na hospodárení. Minister životného prostredia Peter Žiga teraz ponúka hneď niekoľko spôsobov náhrad za obmedzené možnosti využívania lesov.
Systém kompenzácií, ktorý zahŕňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť o lesy v národných parkoch, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania, predstavil štátny tajomník Ján Ilavský. V čase, keď vláda robí všetko preto, aby minimalizovala svoje výdavky, má tento model náhrad umožniť uspokojenie oprávnených nárokov vlastníkov lesov.
Podľa Koncepcie ochrany prírody a krajiny z roku 2006 mal štát ročne zaplatiť vlastníkom lesov v chránených územiach ročne vyše 4,5 milióna eur. Hoci ho k tomu zaväzovalo vládne uznesenie, dokázal vlastníkom vyplatiť náhradu len v sume okolo jedného milióna eur ročne. Ministerstvo životného prostredia predkladá teraz vlastníkom návrh, ako si prísť na svoje tým, že im zamení lesy v chránených územiach za normálne hospodárske lesy.
Ďalším spôsobom, ktorý sa pozdáva Liptovskému združeniu vlastníkov lesov, by mohla byť kompenzácia v podobe nájomného. „Tento spôsob náhrad za obmedzené využívanie lesa využívajú vo Fínsku, ale aj vo Švajčiarsku, kde napríklad les zachytáva lavíny padajúce na lyžiarske zjazdovky,“ povedal Ján Ilavský. Obyčajne sa nájomné uzatvára na dlhšie, zhruba 30–ročné obdobie.
V prípade, že sa vlastník lesa chráneného zo zákona dohodne so Štátnou ochranou prírody na tzv. zmluvnej starostlivosti, dostával by kompenzácie plynúce z osobitného režimu hospodárenia v takomto lese. Výkup pozemkov by mohol pripadať do úvahy v okolí jaskýň, kde sú vybudované chodníky či parkoviská na lesnom pôdnom fonde.
„Dlhodobý prenájom pozemkov by mohol riešiť oprávnené záujmy vlastníkov lesných pozemkov,“ myslí si Ján Mikuláš z Liptovského združenia vlastníkov lesov. Podľa J. Mikuláša by vytváral stabilitu v ochrane území „Už by sa nemohlo stať, že za správcom národného parku príde niekto z finančnej skupiny a bude sa mu vyhrážať, že ak nepodpíše zjazdovku on, podpíše to jeho nástupca.“ Novela zákona o ochrane prírody a krajiny z roku 2002 prináša množstvo zmien. Minister Peter Žiga včera pred zástupcami 80 inštitúcií, ktorých sa dotýka, vyhlásil, že je pripravený prijať a posúdiť každý návrh, čo povedie nielen k lepšej ochrane prírody a krajiny, ale aj uspokojeniu nárokov vlastníkov lesov.
Predstaviteľ najväčšej stavovskej organizácie Združenia neštátnych lesov Slovenska Juraj Vanko zdôraznil, že vyhlasovanie chránených území je možné len po súhlase vlastníkov pozemkov, na ktorých sa nachádzajú. Novela tiež podľa neho zachováva pre občanov neprijateľnú zásadu ukladať im povinnosť v mene verejného záujmu bez garantovania náhrady. Mieril na zodpovednosť vlastníkov lesov za výskyt tzv. invazívnych rastlín na ich pozemkoch.
(Zdroj: PRAVDA, 9.5.2013)