Neznámi a nenájdení vlastníci

O tieto pozemky by sa mali zaujíma ich dedičia a absolvova dedičské konanie, aby ich nadobudli do legálneho vlastníctva. Správcom je zatiaľ Slovenský pozemkový fond. Praktické rady v tejto oblasti publikoval denník Pravda. Dočítate sa tiež, že pokiaľ pozemky už boli v dedičskom konaní, stačí, ak osvedčenie notára alebo uznesenie zo súdu doručia dedičia na správu katastra, pod pôsobnos ktorej katastrálne územie patrí. Potom výpis z listu vlastníctva treba doruči na regionálne pracovisko Slovenského pozemkového fondu.
   „Doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom, oprávnenia fondu k pozemkom v zmysle vyššie uvedeného zákona zanikajú,“ vraví Magdalena Pisková, riaditeľka kancelárie predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.
   „Doplni údaje možno aj na základe identifikačných údajov a preukázania vlastníckeho práva. Po úspešnom preukázaní uvedených skutočností správa katastra zápis aktualizuje.“ O jednu parcelu sa u nás delí aj niekoľko spoluvlastníkov. Zoznam nezistených vlastníkov je buď na správe katastra v mieste, kde sa pozemok nachádza, alebo na webových stránkach www.katasterportal.sk.

„Neznámy vlastník nie je. Je to vždy známy vlastník s neznámym pobytom,“ vraví Peter Jurík zo spoločnosti Bakoš/Jurík, s.r.o., ktorá sa už roky venuje majetkovoprávnemu vyporiadaniu nehnuteľností a vyhľadávaniu takýchto vlastníkov doma, ale aj v zahraničí. „V drvivej väčšine, až v devädesiatich percentách, je v zozname len meno a priezvisko, čo je nepostačujúci údaj. Veľakrát v mestách alebo v obciach, kde sa pozemky nachádzajú, boli v minulosti ľudia – menovci s rovnakými menami. V takom prípade musíme zisti, komu z nich pozemok patril, resp. patrí.“
   Dnešné listy vlastníctva poznáme od roku 1964, keď sa uzatvárali pozemkovoknižné vložky a údaje o pozemkoch sa začali zapisova už len na listy vlastníctva.
  
   „Súčasne sa na listy vlastníctva zapisovali údaje o pozemku zaznamenané v pozemkovoknižnej vložke. Je to akási príručná matrika katastra,“ vraví P. Jurík. „Sú v nej všetky údaje o vlastníkoch určitého pozemku, môžeme sa z nej dozvedie celú históriu pozemku a celej rodiny, ako po sebe pozemok nadobúdali od roku 1849, keď na našom území bolo zrušené poddanstvo a následne sa nastolilo plné súkromné pozemkové vlastníctvo. Vtedy sa totiž začali pozemky prideľova. Vieme zisti históriu, či pozemok, ktorý je na liste vlastníctva, patril v minulosti našej rodine.“

Keď niekto v zozname nájde meno nezisteného vlastníka a domnieva sa, že ide o niekoho z rodiny, mal by navštívi tú správu katastra, kde sa pozemky v danej lokalite nachádzajú a následne si vyžiada pozemkovoknižnú vložku. Dnes sa už totiž pozemkovoknižné vložky na informatívne účely nevydávajú. Treba si prichysta osemeurový kolok. Správa katastra vyberá platby za každú jednu pozemkovoknižnú vložku, teda za každú treba zaplati zvl᚝. Pokiaľ pátranie po pozemkoch rodiny a vybavovanie dokladov zveríte špecializovanej spoločnosti, ktorá takéto služby poskytuje, samotná odmena sa pohybuje v závislosti od miery ažkosti konkrétneho prípadu. Potom treba ešte počíta s uhradením výdavkov, ktoré sú s tým spojené, či už poplatkov u notára, na súde alebo na katastri.
   „Musíme si vždy vedie zadefinova parcelu, aby sme vedeli identifikova pozemkovoknižnú vložku, na ktorej sa parcela nachádza, alebo nachádzala. Závisí vždy od konkrétneho prípadu, ktorý vznikne, či máme jednu parcelu alebo desa parciel. Parcely sa do pozemkovoknižných vložiek buď zlučovali, alebo sa pri ich prevodoch, napríklad pri predaji časti pozemku alebo dedení, rozdeľovali do viacerých pozemkovoknižných vložiek.“
   Na správu katastra nechodíme bežne, mnohí si ani nevedia predstavi, ako by mala pozemkovoknižná vložka vyzera. Do roku 1918 bola písaná v maďarskom jazyku. Ten, kto ho neovláda, alebo sa nevie orientova v danej problematike, by potreboval preklad. V niektorých častiach Slovenska a v určitom období sa údaje zaznamenávali aj v nemeckom jazyku. Takéto záznamy do pozemkových kníh boli v období prvého slovenského štátu, teda od roku 1939 do roku 1945. „Prvý krok, ktorý obyčajne robíme pri správnom identifi kovaní parciel a rodiny, je rodostrom. Takto sa snažíme spozna a správne pomenova problém s neznámymi vlastníkmi a ich pozemkami,“ vraví ďalej P. Jurík.

Málokto si popri pracovných povinnostiach nájde čas na návštevy správ katastra. Ak by si našli meno svojich predkov na zozname nezistených vlastníkov – buď na správe katastra, alebo v zozname na www.katasterportal.sk, môžu sa skontaktova so spoločnosami, ktoré sa na vyhľadávanie vlastníkov špecializujú.

(Zdroj: Pravda, 19.12.2011)