Nežiaduce trendy v lesnom prostredí v súvislosti so zmenou klímy: Komplikácie bežných prevádzkových činností v obnove a ochrane lesov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Poznanie a vedecky podložený odhad dopadov novodobej klimatickej zmeny na lesné dreviny je z hľadiska optimalizácie postupov obnovy lesov a adaptácie budúceho lesníckeho manažmentu veľmi dôležité. Údaje získavané prostredníctvom staníc lesníckeho meteorologického monitoringu, dostupné na stránke www.forestweather.sk, majú potenciál byť podpornou informačnou bázou v praktickom lesníckom manažmente, najmä v ochrane, výchove a pestovaní lesa.
Uvádzajú to odborníci z Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene v práci nazvanej Signály a trendy zmeny na lesných lokalitách Slovenska, ktorá je súčasťou štvrtého pokračovania Výstupov Národného lesníckeho centra pre lesnícku prax vystupy-IV-final-na-zverejnenie.pdf (nlcsk.org).
„Informácie o aktuálnych poveternostných podmienkach a lokálnom vývoji počasia v predchádzajúcom období môže prispieť k efektívnejšiemu plánovaniu bežných činností v lesníckej prevádzke (zalesňovanie, spaľovanie ťažbových zvyškov, potreba protipožiarnych pochôdzok, ochrana proti hmyzu a zveri, vhodnosť ťažby, približovania a odvozu dreva vzhľadom k eliminácii pôdnej erózie atď.).
Sledovanie rizika sucha má význam nielen pre pestovanie sadeníc pre umelú obnovu, ale je dôležitým faktorom aj pre prirodzenú obnovu lesov a môže zohrávať kľúčovú úlohu vo vývoji hmyzu a hubových patogénov. V neposlednom rade je takáto databáza empiricky získaných klimatických údajov jedným zo základov pre hodnotenie rizík a optimalizáciu záchytov CO2 v lesoch Slovenska pri dosahovaní uhlíkovej neutrality,“ konštatujú autori štúdie.
Podľa nich výsledky hodnotenia klimatických trendov za ostatné tri desaťročia signalizujú aj na lesných stanovištiach výrazný trend nárastu teplotných maxím, miním aj priemerov. Tendencie vo vývoji zrážok sú regionálne viac diverzifikované, avšak pozorujeme narastajúce odchýlky úhrnov zrážok od normálov a prejavy sucha aj vo vyšších nadmorských výškach. Taktiež časové rozloženie sezónnych úhrnov zrážok počas roka sa mení, a to smerom k suchu najmä v jarných mesiacoch (apríli) a tiež k už pravidelnej negatívnej vodnej bilancii v letných mesiacoch.
„Na základe meraní v sieti staníc lesníckeho meteorologického monitoringu tak môžeme aj v lesnom prostredí potvrdiť pokračujúce nežiadúce trendy v súvislosti so zmenou klímy (teplé zimy, nízka vrstva snehu, sucho na jar, opakované vlny horúčav v lete, prívalové dažde). Tieto môžu mať nežiadúce dopady nielen na vitalitu lesných drevín a celkové oslabovanie lesných ekosystémov, ale prinášajú komplikácie aj z hľadiska bežných prevádzkových činností v obnove a ochrane lesa,“ dodávajú lesnícki výskumníci.