Nezávislá organizácia milovníkov prírody o kauze hlucháň na Európskom súdnom dvore: Správa TANAP-u v období 2015 - 2019 nevedela poskytnúť žiadne relevantné materiály a dôkazy

„Jún 2022 sa okrem veľkého sucha a extrémnych horúčav zapíše do slovenskej histórie aj tým, že Slovensko na Európskom súdnom dvore prehralo spor o ochrane hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) v rokoch 2015 – 2019. Súd dal za pravdu Európskej komisii, podľa ktorej Slovensko nedostatočne chráni tohto vzácneho živočícha, ktorého populácia, ako uviedli viaceré média v našej krajine, klesla od roku 2004 na polovicu.

Horšie ako hroziaca pokuta je, že tomuto druhu hrozí v našej prírode úplné vyhynutie. Súdny dvor EÚ v Luxemburgu rozhodol, že Slovenská republika porušila európsku legislatívu ochrany prírody a to aj tým, že ešte stále neprijala najdôležitejšie opatrenia obsiahnuté v Programe záchrany, akými sú okrem iného zonácie najväčších chránených území a zavedenie a dodržiavanie bezzásahového režimu, spojeného s 5. stupňom ochrany.

Z textu rozsudku je jednoznačné, že sa v celom rozsahu vzťahuje aj na územie Tatranského národného parku (tzv. Chránené vtáčie územie Tatry zriadené vyhláškou MŽP č. 4/2011 Z. z. – SLOV-LEX), kde sa do roku 2019 o hlucháňa a jeho aktívnu ochranu v rámci Správy Tatranského národného parku (ďalej Správa TANAPu) v podstate nikto systematicky nezaujímal, prebiehali tam náhodné aj plánované ťažby dreva.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že Správa TANAPu ako odborná organizácia v období 2015 - 2019 nevedela poskytnúť žiadne relevantné materiály a dôkazy (prijaté reálne opatrenia), ktoré by poslúžili na obhajobu Slovenskej republiky. V uvedenom období stav populácie hlucháňa cielene nemonitorovala a neprijímala nijaké praktické opatrenia.

Z rozsudku tiež vyplýva, že po Nízkych Tatrách, ktoré boli vyhodnotené ako najhoršie územie z pohľadu ochrany areálu výskytu hlucháňa hôrneho, ide vo Vysokých Tatrách o územie s nedostatočnou ochranou hlucháňa aj napriek tomu, že lesné ekosystémy TANAPu predstavujú kľúčový biotop pre prežitie tohto druhu u nás,“ uvádza sa v úvode článku.

Jeho autor ďalej píše, že s dátumom november 2015 je na webovej stránke Štátnej ochrany prírody SR, Banská Bystrica zverejnený dokument – Program starostlivosti Chránené vtáčie územie Tatry 2016 - 2045, kde sa síce konštatuje, že celkovo je stav hniezdiacich párov hlucháňa hôrneho v Tatrách priaznivejší ako na iných územiach Slovenska, a to hlavne na oravskej strane Západných Tatier, kde sa koncentruje až polovica populácie, avšak sú to len odhady a program apeluje na urgentnú aktívnu ochranu tohto druhu.

Namiesto toho, aby Správa TANAPu na čele s jej riaditeľom bila na poplach pri hlucháňovi a propagovala prísnu, dnes v mnohých lokalitách nedostatočnú ochranu jeho známych biotopov aj v Tatrách (z obdobia 2012 – 2019 na webovej stránke Správy TANAPu sa v archíve aktualít dá nájsť len odkaz na krásne filmové zábery strážcu Jána Hoľmu, venované kurovitým vtákom v Tatrách, a to je jediná zmienka o hlucháňovi v Tatrách), celé roky Správa TANAPu sa koncentrovala a verejnosť priebežne informovala v aktualitách z parku ako senzáciu, kde „dovolenkuje“ orol Arnold, neskôr známy ako orlica Anička.

„Tento príspevok sa snaží, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol urobiť obraz, ako je možné, že v najstaršom národnom parku je v mnohých ohľadoch momentálne neutešený stav ohľadom ochrany prírody nielen v otázke hlucháňa (v niektorých aspektoch vládne až anarchia, ktorej mala predísť práve rozumná zonácia). Bohužiaľ, opodstatnená žaloba voči Slovenskej republike na Európskom súdnom dvore pre hlucháňa je len vyvrcholením obdobia éry Roberta Fica, kde sa mimoriadne darilo aj riaditeľovi TANAP-u Pavlovi Majkovi,“ píše sa ďalej v článku neziskovej organizácie Machaon Intenational.

Link na celý článok:

V TANAPe trvá éra Roberta Fica alebo čriepky z príbehu Pavla Majka - Machaon International