Nepohodlní, lebo prekážajú v kšeftoch s drevom?

* V demokratických krajinách majú štátne inštitúcie povinnos spolupracova s mimovládnymi organizáciami. Na Slovensku však príliš nekomunikujú, ich vzahy sú napäté. Prečo je to tak?

Pre túto vládu sme nepohodlní. Prekážame jej v kšeftoch a v jej snahe dosta spoločnos pod kontrolu štátu. Po nástupe tejto vlády k moci sa obnovila rétorika z 50. rokov minulého storočia a z čias normalizácie. Je to rétorika typu: kto platí environmentálne organizácie, ten škodí záujmom Slovenska.

* Kšefty? Čo tým myslíte?

Súčasná vláda vníma tretí sektor ako svojho nepriateľa a ohrozovateľa ekonomických záujmov. Začalo to pokusom znefunkčni infozákon, aby sme sa nemohli dosta k informáciám zo štátnej správy. To, našastie, nevyšlo. Potom došlo k zrušeniu možnosti odvádza dve percentá z daní pre organizácie a združenia, ktoré sa venujú životnému prostrediu a ľudským právam. Nikdy sme napríklad nevystupovali proti výstavbe diaľnic. Ale odmietame urýchlené vyvlastňovanie nehnuteľností, cez ktoré by mali ís. Zbavovanie ľudí majetku týmto štýlom, bez možnosti odvolania sa, je jedna z najsurovejších vecí prijatých vládou. A naša kritika sa vláde nepáči.

* Ale hovoríte o kšeftoch, tak buďte konkrétnejší.

Vo veľkom sa kšeftuje s drevom. aží sa aj v prírodných rezerváciách. Koalícia novelizovala zákon o lesoch, ktorým sa znížila kontrola verejnosti a štátu toho, čo sa v nich robí. Zákon umožňuje ažbu bez dostatočnej kontroly. Zo zákona o ochrane prírody parlament vyhodil možnos, aby štátna ochrana prírody regulovala, čo sa deje v hospodárskych lesoch. ¼udia z lesných závodov, ktorí to vidia, upozorňujú, že to môže súvisie s prípadnou privatizáciou štátnych lesov, ktorú pripravujú tie isté skupiny, ktoré profitovali z divokej privatizácie po roku 1989. Poukázali aj na priame prepojenie firiem priekupníkov s drevom na politické strany. Na Slovensku vznikla situácia, keď za kontakty s predstaviteľmi mimovládnych organizácií úradníkov ich nadriadení šikanujú. Kvôli ochrane týchto ľudí sme zmenili aj spôsob komunikácie s nimi.

* Ako ste ho zmenili?

Keď nám niektorí pracovníci povedali, že sa obávajú s nami hovori cez telefón a počítač, začali sme komunikáciu s nimi šifrova. Našim sympatizantom v štátnych službách hrozí šikanovanie, takže ich musíme chráni.

* Kedy táto obava vznikla?

Vyhrotilo sa to pred niekoľkými mesiacmi, keď napriek zákazu ažby dreva v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách, odvážali odtiaľ kamióny naloženú guľatinu. Nebola ani označená (ociachovaná). Zistili to dobrovoľníci, ktorí tieto lokality strážili. Až po zásahu polície, ktorú zavolali, bolo drevo označené. S ažbou v prírodných rezerváciách nesúhlasili ani mnohí štátni úradníci. Viacerí z nich však už dnes v rezorte životného prostredia nepracujú. Normalizačným slovníkom – „boli odídení“.

* Je šifrovanie správ v súlade so zákonom?

Šifrovanie nie je nezákonné, naopak, šifrovanie patrí pod základné ľudské právo na ochranu súkromia. Na internete sú desiatky produktov na zabezpečovanie správ posielaných cez počítač. Mnohé z nich majú vysoký stupeň bezpečnosti. Napríklad, keď si založíte nový e-mailový účet na serveri www.hushmail.com a pošlete mi správu na adresu smatana@hushmail. com, ničím sa to nebude líši od bežného mailovania. Správa však bude zabezpečená kombináciou šifrovacích protokolov SSL a PGP, a ak nebudete pracova na kompromitovanom počítači, bude takáto komunikácia primerane chráni aj vašu anonymitu.

* Máte istotu, že si niekto nepovolaný vaše správy aj tak neprečíta?

Nikdy nemáte absolútnu istotu. Nestrhávame sa však v noci od strachu, že si niekto nepovolaný naše správy rozlúšti.

* Prečo ich teda šifrujete?

Aby sme chránili ľudí, ktorí s nami spolupracujú. V zahraničí je bežné, že napríklad na webovej stránke mestského úradu nájdete linku umožňujúcu občanovi anonymné a šifrované spojenie s protikorupčným oddelením polície. Slúži to na ochranu takzvaných whistleblowerov, „ľudí, čo pískajú na poplašnú p횝alku“, v tomto prípade upozorňujúcich na úplatkárstvo. Takúto „čiernu skrinku“ obvykle garantuje dôveryhodná súkromná firma. U nás túto rolu garantov zohrávajú ochranárske organizácie. Mimochodom, korupcia a klientelizmus stoja aj za mnohými prípadmi poškodzovania životného prostredia.

* Ako môže dôjs k odpočúvaniu, keď povolenie na to môže da len sudca?

Technika na monitorovanie komunikácie sa dá bežne kúpi cez internet. Nemajú ju len štátne orgány, ale aj súkromníci. Cez internet sa dajú za niekoľko tisíc korún kúpi ploštice, mikrofóny, prijímače... Slovensko síce nepatrí v odpočúvaní do kategórie policajných štátov ako je Kuba či Severná Kórea, ale ani ku krajinám ako je Dánsko či Švajčiarsko, kde sú tieto praktiky prísne regulované. Aj tam sa však iste nájdu prípady zneužitia odpočúvania.

* Z čoho sú environmentálne mimovládne organizácie v súčasnosti financované?

Štátne zdroje sú prakticky nulové. Existujú aj granty a nadácie, ale nie všetky ochranárske organizácie sa k nim dostanú. Slovenská legislatíva nevytvára dostatočné podmienky pre darcovstvo, napriek tomu stále pribúda priamych darov od občanov, či už formou zbierok alebo darcovských esemesiek. Naším najväčším kapitálom je však neplatená práca dobrovoľníkov, ktorým ide o dobrú vec. Toto je pre ľudí, usilujúcich sa len o peniaze a o moc, niečo úplne nepochopiteľné. Naše zámery to pred nimi utajuje účinnejšie, než najsilnejšie šifry.

(zdroj: Hospodárske noviny, 24.11.2007)