Názor: S hlucháňom nezomiera pravda, hlucháň odkrýva pravdu!

Som totiž osobou, na ktorú sa v článku pána Baráta bez pomenovania poukazuje a tiež som autorom jediného oponentského posudku k PZHH s recenziou 16-tich skúsených slovenských lesníkov. Podľa očakávania bolo účelom príspevku znevážiť niektoré argumenty uvedené v posudku, ktorý PZHH označil za odborný paškvil, t.j. vedomé skresľovanie skutočnosti, ale nech si názor urobí čitateľ sám.

Na článok reagujem s oneskorením viac ako jedného roka z toho dôvodu, lebo až 14.1.2022 sa mi vďaka priateľom podarilo navštíviť zariadenie na odchov hlucháňov na Wisle v Poľsku, kde som si overil svoje poznatky a hlavne získal písomný materiál, ktorého autorom je práve lesník Zenon Rzonca „Chov hluchánej zveri na lesnej správe Wisla, ISBN: 83-908488-4-8“. Niektoré časti tohto dokumentu nižšie citujem, ako potvrdenie správnosti argumentov v oponentskom posudku.

Toľko na úvod a teraz k téme. Poľské skúsenosti pri odchove kuriatok potvrdzujú, podobne ako u všetkých kurovitých, včítane kury domácej ich zraniteľnosť a citlivosť voči podchladeniu a citlivosť na nedostatky vo výžive počas prvých 10 až 14 dní ich života, kým si nevypestujú termoreguláciu tela a schopnosť lietať. Pre kuriatka je bezpečnejšie v noci s matkou hradovať na strome, ako spať na zemi a tiež je dôležitá schopnosť nasledovať matku najmä počas úniku pred predátormi. Ide teda o obdobie, kedy chlad a nedostatky v živočíšnej potrave spôsobujú veľké zdravotné problémy a úmrtnosť kuriatok.

Lesník Rzonca potvrdil, že za zlého počasia sú mravce jediným aktívnym hmyzom a teda ich kukly majú pre kuriatka v tejto situácii strategický význam. V čase liahnutia kuriatok čučoriedka nie je ešte olistená a tak húsenice neprichádzajú do úvahy. KUKLY MRAVCOV SÚ TEDA POTRAVOU STRATEGICKÉHO VÝZNAMU!!! Aktuálnosť uvedeného zvýrazňujú klimatické zmeny, ktoré najmä v skorom jarnom období prinášajú časté a veľké výkyvy teploty a zrážok. Hojnosť živočíšnej potravy po uvedenom dvojtýždňovom období a teda aj hojnosť húseníc spolu so slimákmi, dážďovkami a pod. je zbytočná, ak kuriatka toto kritické obdobie neprežijú. Počas prehliadok voliér nám bolo zdôraznené, že majú do nich prístup mravce z okolitého lesa a to azda preto, že nemajú pre hlucháne význam, ako ich bagatelizujú „ochranári“ ?

PREDAČNÝ TLAK je oblasť, ktorej dôležitosť „ochranári“ mimoriadne podceňujú a zjavne prekrúcajú. Vo videu bola zrejme vystrihnutá odpoveď lesníka Rzoncu na význam predátorov, lebo v príručke nájdeme na túto tému jasné dôkazy. Na str. 16 pán Rzonca uvádza: „Podľa výskumov uskutočnených v Škótsku je návrat hlucháňa do voľnej prírody možný jedine vtedy, ak dôjde k vypusteniu veľkého množstva tejto zveri (jednorázovo asi 60 jedincov). Vtáky musia byť pritom dostatočne pripravené pre život vo voľnej prírode (Marshall a kol. 1988). Škótsko je krajinou, v ktorej pôvodný hlucháň vyhynul už na začiatku XIX. storočia. Skutočnosť, že je tu v súčasnosti dosť početný, je výsledok vydarenej reintrodukcie. Návratu hlucháňa predchádzala v Škótsku mimoriadne silná redukcia predátorov.“ MIMORIADNE SILNÁ REDUKCIA PREDÁTOROV!!! „Ochranári“ zrejme vedome neuvádzajú autora Marshalla vo svojom PZHH a tým zatajujú pravdu a klamú ohľadom úspešnosti reintrodukcie v Škótsku v tom, že vraj nikde a nikdy na svete nebola úspešná!

O dôležitosti tlmemia predátorov pán Rzonca píše už na str. 5 v zozname negatívnych vplyvov na hlucháňa v oblasti Wisly. Na str. 36 v súvislosti s vypúšťaním hlucháňov do voľnej prírody píše: „Od doby sprevádzkovania odchovne vedieme spolu s poľovníkmi organizovanými v Poľskom poľovníckom zväze akciu, ktorej cieľom je redukcia počtu predátorov (kún a líšok). Táto činnosť bola v roku 2008 – 2009 financovaná z prostriedkov Ekofondu. Spoločné akcie tohto druhu dovolili zmenšiť straty na hluchánej zveri vypúšťanej do prírody. Čo je však obzvlášť dôležité je skutočnosť, že v období liahnutia sa na základe uvedených opatrení znížil predačný tlak počas liahnutia kurčiať, čo je pre druhy ohrozené vyhynutím to najdôležitejšie. … ZNÍŽENIE PREDAČNÉHO TLAKU JE PRE DRUHY OHROZENÉ VYHYNUTÍM TO NAJDÔLEŽITEJŠIE!!! Vykonané výskumy preukázali, že v roku 2008 predátori ničili 95% hniezd a po štyroch rokoch dôsledného uskutočňovania akcie smerujúcej k ich redukcii sa v r. 2011 počet zničených hniezd znížil na 55%.“

Na str. 40 pán Rzonca píše o opatreniach za účelom zlepšenia biotopov v hospodárskych lesoch (pozn.: odporúča prírode blízke hospodárenie - výberkový hospodársky spôsob): „ Ochranné opatrenia, ako nám to ukazuje populácia hlucháňa v Sliezkych Beskydách, sú najúčinnejšie vtedy, ak sú začlenené do systému obhospodarovania lesov. S realizáciou takýchto opatrení je nutné začať primerane včas, najlepšie vtedy, keď ešte existuje možnosť účinne ovplyvniť populáciu hlucháňa súčasne zlepšením jeho existenčných podmienok spolu s elimináciou rôznych ohrození, napr. zo strany predátorov“.

ELIMINÁCIA RÔZNYCH OHROZENÍ? NAPR: ZO STRANY PREDÁTOROV!!! V tejto súvislosti odporúčam preštudovať navrhované opatrenia v Oponentskom posudku k PZHH, str.10 – Návrh aktívnych opatrení na záchranu hlucháňa hôrneho – opatrenia 3.1 až 3.12. v prílohe.

GENETIKA: je mi známy význam endemitov ako skupiny jedincov druhu vyskytujúci sa iba v určitom kraji a nikde inde na svete. Slovenský hlucháň hôrny nie je endemitom, ale iba poddruhom (Tetrao urogallus major) žijúci v Európe na východ až po Bielorusko. Týmto konštatovaním nechcem znevážiť význam zachovania slovenskej populácie, ale práve opačne poukázať na fakt, že by sa s ňou nemalo experimentovať, ale jej účinne pomôcť. Pomoc spočíva najmä v tlmení predátorov a pestovaní prírode blízkeho lesa a nie v bezzásahovosti!!!

HLUCHÁŇ ODKRÝVA NASLEDUJÚCE PRAVDY:

1. Degradáciu biotopov hlucháňov v dôsledku vysokej hustoty predátorov (najmä medveď) už skôr indikoval úbytok mravcov. Lesníci a poľovníci na túto skutočnosť upozorňovali už 10 rokov skôr ako „ochranári“ objavili hlucháňa ako dáždnikový druh. Mravec lesný je včasnejším dáždnikovým druhom indikujúcim zhoršovanie biotopu pre hlucháňa a iné druhy. Vo Fínsku a Švajčiarsku a teda v štátoch z ktorých by sme si mohli brať príklad, sa za uvedeným účelom robia inventarizácie mravenísk.

Ďalšia degradácia biotopu hlucháňa bola v dôsledku pandémie lykožrúta smrekového, ktorú úmyselne spôsobili „ochranári“ porušovaním zákona č.326/2005 Z.z. o lesoch a STN 48 27 11. Dôkazom toho, že na Slovensku nemuselo odumrieť cca 75.000 ha horských smrečín je spracovanie veternej kalamity na Osrblí a okolí r. 1996, kedy „ochranári“ spracovaniu nebránili a kedy nedošlo k pandémii lykožrútov.

2. V biotopoch hlucháňa chýbajú zložky jeho potravy, ktoré historicky „prinášali“ veľké spásače (pratur, tarpan, zubor, los a i.) a ktoré neskôr zabezpečovalo drobné roľníctvo, t.j. pastva pasienkov, kosenie a pastva lúk, ako aj obohacovanie výsadbou políčok ovsa a iných plodín a pestovaním ovocných stromov a krov. Poľsko na rozdiel od Slovenska ma stále silný agrosektor s množstvom drobných farmárov, ktorí zabezpečujú potravinovú sebestačnosť a svojou činnosťou prospievajú hlucháňom.

3. Z dôvodu nedostatku dopravného sprístupnenia – lesných ciest, ktorých výstavbe „ochranári“ všemožne bránia, nemohol a nemôže byť v horských podmienkach tvar lesa prispôsobený potrebám hlucháňa. V PZHH nenájdeme ani zmienku a výberkovom a teda prírode blízkom hospodárskom spôsobe ! Lesná cesta je rušivým elementom iba počas jej výstavby a následne je biokoridorom, zdrojom gastrolitov a jej osvetlené okraje aj miestom rastu bobuľovín a teda zdrojom potravy.

AK POROVNÁME PRÍRODNÉ PODMIENKY, TAK POTREBA VÝSTAVBY ZVÁŽNIC V POĽSKÝCH TRAKTOROVÝCH TERÉNOCH JE NÍZKA A V SLOVENSKÝCH LANOVKOVÝCH VYSOKÁ. VEĽMI JE ODLIŠNÝ AJ PODIEL LESOV V NADMORSKEJ VÝŠKE NAD 900 m. Ak by sa príkladom bez zásahovosti nad 900 m n.m. mali riadiť naši susedia s hornatou krajinou, t.j. Rakúsko a Švajčiarsko, tak by sa veľká časť ich obyvateľstva musela vysťahovať do miest a zahraničia! Pravidlo ochrany biotopu založené na nadmorskej výške v jednej krajine nemožno naplno uplatniť v inej krajine!

4. Naša kultúrna krajina umožňuje vysokú hustotu predátorov a to podstatne vyššiu na akú je hlucháň historicky prispôsobený. Príčinou vysokej hustoty predátorov v celej Európe je aj ich bezbrehá ochrana a prakticky nezáujem o kožušiny kožušinovej zveri.

5. Terajšie nastavenie ŠOP SR nie je za účelom prežitia všetkých druhov a ich spoločenstiev, t.j. pre skutočnú biodiverzitu, ale iba na ochranu druhov európskeho významu a proste tých, kde sú finančné zdroje.

6. Za finančnú hodnotu vynaloženú na PZHH, t.j. 600.000 € mohlo byť vybudovaných 5 odchovni hlucháňov podobných ako EÚ financovala v Bielorusku (118 tisíc €). V praxi by stačila aj jedna odchovňa v ktorej by boli chovné jedince evidované podľa jednotlivých jadrových zón a odchované jedince by sa vypúšťali v susedných zónach (napr. V.Tatry – N.Tatry), kde už vraj k prirodzenej výmene génov nedochádza.

V prípade tlmenia predátorov (kuna, líška, krkavec, sojka, straka a jastrab) pri odmene priemerne 10€ za kus by mohla byť v priebehu napr. 10 rokov v biotopoch hlucháňa ich početnosť znížená o 60 000 jedincov a teda 6 000 ks ročne. Ak by bolo povolené loviť kuny do tlčiek a krkavcovité výrovkou pomocou balabána, tak som presvedčený, že veľa poľovníkov by ani nastálo o odmenu za podmienky, že by v prípade nárastu početnosti hlucháňov mali dovolený ich dokumentačný lov tak, ako je tomu v Rakúsku, či Švajčiarsku.

Príloha: str. 10 Oponentského posudku k PZHH

3. Návrh aktívnych opatrení na záchranu hlucháňa hôrneho. Navrhujú sa nasledovné opatrenia aktívnej podpory a ochrany:

3.1. Všade tam, kde je to možné prejsť na prírode blízke hospodárenie a teda výberkový hospodársky spôsob. Za tým účelom je potrebné vybudovať sieť lesných svahových ciest a približovacích liniek a skladov požadovanej hustoty.

3.2. Maximálna a všestranná podpora znovu osídlenia lazov, vidieckeho života, diverzifikovaných gazdovstiev lazníkov a dedinčanov ako vzájomne prospešného spolužitia človeka s prírodou a teda aj s hlucháňom.

3.3. Regulácia tzv. úžitkovej zveri na normované stavy, lebo sú nielen zdrojom škôd na lesných a poľnohospodárskych kultúrach, ale v súvislosti s lesnými kurami umožňujú svetovo rekordné početnosti predátorov. V lokalitách hlucháňa zákaz prikrmovania zveri jadrovým krmivom a najmä diviakov. Intenzívny a všestranný lov diviakov v týchto lokalitách.

3.4. Do doby znovu otvorenia trhu kožušín zaviesť odmeny za lov predátorov hlucháňa v predmetných lokalitách. Legalizovať stromové tlčky na lov kún a výrovku pomocou balabána na lov krkavcovitých a niektorých pernatých dravcov (najmä jastraby).

http://www.myslivost-lovectvi.cz/videa/lovecke-video:1/6486/

3.5. Aktívne rozširovanie mravcov rodu Formica s finančnou podporou pri zakladaní nových mravenísk a ich ochrana. Začať s celoštátnou inventarizáciou mravenísk!

3.6. Podpora poľovníckych spoločností v ručnom kosení horských lúk, podporovať zakladanie políčok zrnovín a vnášanie plodonosných drevín a krov pre hlucháňa.

3.7. Podporné aktívne prikrmovanie lesných kúr na ich zimoviskách v čase núdze sušenými bobuľami a zrnovinami.

3.8. V biotopoch hlucháňa v dobe reprodukcie a odchovu mláďat t.j. od 30.3. (15.4.) do 15.7. (31.7.) zakázať úmyselnú ťažbu, zber lesných plodov a najmä masový pohyb turistov ! Povoliť iba náhodnú ťažbu a opatrenia, na zamedzenie kalamitného šírenia škodcov a zníženie požiarneho rizika.

3.9. Prevencia pytliactva motiváciou poľovníkov za účelom aktívnej ochrany hlucháňa. V prípade aktívnej starostlivosti a nárastu populácie hlucháňa umožnenie dokumentačného odstrelu na výskumné účely s ponechaním trofeje lovcovi.

3.10. Legislatívne zakotviť poľovné právo súkromnému vlastníkovi poľovných pozemkov a skončiť s prenájmami štátnych poľovných pozemkov. Prvoradým poslaním poľovníctva musí byť udržanie a podpora biodiverzity a nie ekonomické ciele a pestovanie „koníčka“ úzkej skupiny ľudí na úkor ostatných občanov štátu, na úkor vlastníkov a gazdov. Na úkor biodiverzity, sťaženia výroby ekologických potravín a potravinovej bezpečnosti štátu.

3.11. Zákonom stanovenú prevádzku bažantníc za účelom chovu a ochrany nepôvodnej kury (bažanta) chovaného na športové a komerčné účely rozšíriť na ochranu a v prípade úspešnosti aj na lov našich pôvodných lesných kúr.

3.12. Po vzore v prílohe zaviesť elektronický monitorovací zápisník, ktorý bude dostupný na stránke ŠOP za účelom monitoringu lesných kúr. Ochrana a zachovanie lesných kúr nemôže byť záležitosťou iba niekoľkých pracovníkov ŠOP a vybraných neziskoviek, ale musí byť záležitosťou najmä ľudí žijúcich v krajine a teda vlastníkov lesa, poľovníkov, gazdov a turistov.

Ing. Stanislav Bystriansky

Zdroj: Profil autora na sociálnej sieti