Názor: Riešenie znásilnenej zonácie a konfliktu záujmov

Prečo sa zaoberám touto zonáciou? Pretože ide o pilotný projekt ŠOP SR. Aké budú dopady takto zmenenej zonácie? Približne 500 ľudí príde o prácu! Ročné výpadky na daniach z nehnuteľností pre obce a mestá (za bezzásahové územie sa dane neplatia) predstavujú 170 000 € ročne, mzdy zamestnancov štátneho podniku LESY SR, ktorí pracujú na budúcom bezzásahovom území 1 200 000 € a dodávateľov prác 2 200 000 € ročne, finančné náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia 1 300 000 € ročne. Čo predstavuje výpadky pre zamestnancov, dodávateľov a náklady štátu na území NP Muránska Planina spolu 4 770 000 € ročne. To sa inými aktivitami realizovanými NP nedá nahradiť.

Ochranári pod rúškom metodiky IUCN znásilnili zonáciu tak, aby dosiahli kategóriu IUCN II. Prečo nepovedia verejnosti pravdu, že komisia z IUCN - medzinárodnej organizácie na ochranu prírody realizovala v roku 2016 hodnotenie našich národných parkov s výsledkom, že NP Muránska planina zaradila do kategórie V, čiže o 3 stupne nižšie, ako je nový návrh zonácie. To znamená, že v národnom parku nie sú prírodné, pôvodné lesy v takom zastúpení, aby bol vyhlásený do kategórie II a územie sa nemanažuje, ani nikdy nemanažovalo bezzásahovým režimom na ploche 50 %, prípadne 75 % územia a viac.

Ani sa nemohlo, pretože ešte nedávno bol NP Muránska planina chránená krajinná oblasť. Nie je to však žiadna katastrofa, ako strašia ochranári, pretože NP Pallas Ounastunturi vo Fínsku je v kategórii IV, NP Snowdonia vo Veľkej Británii je v kategórii V a NP Expedition v Austrálii je dokonca v kategórii VI. Len pre vysvetlenie kategórií IUCN je I až VI Žiadna z nich nie je nadradená inej a vzájomne sa odlišujú len spôsobom prevládajúceho manažmentu, ktorý vychádza z charakteru územia. Napríklad I je prales, je logické, že sa tam nebude ťažiť. O tom nikto nepochybuje. Ako však postupovať v kategórii V, do ktorej IUCN zaradilo NP Muránska Planinu? Budem citovať z oficiálneho materiálu IUCN „chránené územie kategórie V predstavuje kultúrne územie, jeho cieľom je v takom stave zostať“.

Zavádzajúce tvrdenia o národných parkoch

Ďalším zavádzaním verejnosti je tvrdenie, že pokiaľ národný park nie je v kategórii IUCN II, nemôže byť národným parkom, alebo park zanikne. To samozrejme tiež nie je pravda, pretože na Slovensku máme 9 národných parkov, všetky sú na základe hodnotenia IUCN z roku 2016 zaradené do kategórie V a žiadny z nich nezanikol, tak ako nezanikli hore uvedené národné parky v zahraničí.

Kde je teda problém? Problém je v tom, že v databáze IUCN sú na základe podkladov od slovenských ochranárov všetky národné parky zaradené do kategórie II, čo je prinajmenšom zavádzanie, až na NP Poloniny, ktorý je v kategórii V.

Ako hlavný problém v tejto problematike vidím skutočnosť, že z 9 NP boli len 3 vyhlásené ako národné parky. Ostatných 6 vzniklo z už existujúcich chránených krajinných oblastí za podmienky, že ich vyhlásenie za NP nebude mať žiadne negatívne dopady. Ďalšou podmienkou bolo, že okrem najprísnejších stupňov ochrany prírody sa v lesoch národných parkov bude naďalej hospodáriť v zmysle programov starostlivosti o lesy.

Dnešná prax je taká, že ochranári kričia: V národných parkoch sa ťaží, ľudia podpisujte petície! Na sociálnych sieťach, internete a v televízii cielene zavádzajú verejnosť a politikov. Konštruktívne návrhy, ako riešiť uvedenú problematiku, som zatiaľ nepočul žiadne.

Manažovať, alebo nemanažovať lesy? Ktoré manažovať a ktoré ponechať na prirodzený vývoj? V prvom rade je potrebné zmapovať lesy a stanoviť na základe odborných podkladov, ktoré lesy sú skutočne prirodzené. Je to v súlade aj so Smernicou Rady o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá požaduje od členských krajín, aby prioritne chránila prirodzené biotopy - lesy. V Článku 2, ods. 3 Smernice je uvedené: “opatrenia podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky.

Z dikcie je zrejmé, že aj Brusel berie do úvahy tradičný manažment územia charakteristický pre danú členskú krajinu. Podotýkam, že uvedená smernica je právna norma vyššej právnej sily, ako náš zákon o ochrane prírody a krajiny. Upozorňujem na skutočnosť, na ktorú sa zabúda, že cieľavedomé obhospodarovanie lesa v dnešnom ponímaní na Slovensku zaviedla už v Mária Terézia v roku 1761. Koľko máme teda prirodzených lesov na Slovensku? Dosiaľ sa nik touto otázkou seriózne nezaoberal.

Prírodu je potrebné chrániť s tým plne súhlasím. Otázka je ako? Problém je tam, kde sa v lesoch hospodári desiatky rokov a dnes sa presadzuje taký manažment, ktorý nepovoľuje ani spracovanie chorých a nebezpečným podkôrnym hmyzom napadnutých stromov.

Prírode treba pomáhať. Asanačná ťažba nie je biznis

Prírode treba pomáhať presne tak, ako človeku. Dobrým príkladom z dnešnej doby je koronavírus. Les vytvorený človekom je zložitý ekosystém ktorý je potrebné manažovať diferencovaným spôsobom v závislosti na konkrétnych prírodných podmienkach s cieľom udržiavať ho v priaznivom stave. Bez odstraňovania napadnutých stromov, ktoré sú zdrojom ďalšieho hynutia zdravých jedincov to však nie je možné. Máme o tom množstvo dôkazov z domova aj zo zahraničia. Ak si niekto myslí, že asanačná ťažba je biznis, je na omyle. Rovnakým omylom je tvrdenie: Načo spracúvate napadnuté drevo, je to stratová činnosť. Cieľom asanačnej ťažby nie je dosiahnuť zisk, ale starať sa o hygienu lesných porastov, odstraňovať škodlivé činitele a zlepšovať zdravotný stav lesov. To je povinnosť každého obhospodarovateľa lesov bez ohľadu na vlastnícke vzťahy.

Zovšeobecňovať bezzásah ako univerzálny liek na všetko je nezmysel. Svedčia o tom aj skúsenosti s podkôrnikovou kalamitou smrekových porastoch z Česka, kde ponechanie 1 ha napadnutého porastu smreka následne zlikvidovalo ďalších 100 ha smrečín. Klamstvami o tom, ako je lesný požiar lepší ako ťažba dreva, že netreba zalesňovať, že sa ťaží dvakrát viac, ako prirastie, že príroda si všetko vyrieši sama nie je cesta k zdravým, vitálnym a zeleným lesom, ktoré by mali byť v období prípravy na klimatickú zmenu spoločným cieľom ochranárov a lesníkov a samozrejme aj Vlády SR.

Podotýkam, že štúdium lesného inžinierstva patrí dlhodobo medzi tri najťažšie štúdiá na Slovensku, preto je minimálne nevhodné, aby ľudia bez skúseností a príslušného vzdelania udávali trendy v tejto oblasti a nevyužíval sa potenciál odborníkov, ktorí sú permanentne obchádzaní a zastrašovaní. Stretávam sa s týmito informáciami veľmi často. Slovenská príroda potrebuje jasnú koncepciu ako ďalej a lesy kvalitný Národný lesnícky program. To sú priority, ktoré je potrebné v súčasnosti riešiť a nie deformovať verejnú mienku v tejto oblasti a zavádzať ľudí a politikov. Začnime o týchto témach poctivú diskusiu so všetkými, ktorých sa to týka. V opačnom prípade sa nepohneme z miesta.

Ing. Ján Mizerák

(Autor pôsobil okrem iného aj na pozícii generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR, na generálnom riaditeľstve š. p. LESY SR a bol generálnym riaditeľom Sekcie lesného hospodárstva na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR).

Titulok a medzitulky: Lesmedium.sk