Názor: Raticová zver a škody, ktoré spôsobuje. Problém je potrebné riešiť nielen na úrovni lesa, ale aj krajiny

Voľne žijúca raticová zver je dôležitým faktorom lokality v lesoch a krajiny. Často sa skúmajú vplyvy raticovej zveri na lesnú vegetáciu a tiež vplyv systému ich lovu. Na druhej strane sa ale menej času venuje vplyvu pestovateľských systémov na poškodzovanie lesov raticovou zverou. Preto je dôležité nájsť odpovede na otázky:

Akým spôsobom môžu systémy lesného hospodárstva a krajinné štruktúry ovplyvňovať interakcie medzi raticovou zverou a lesnou vegetáciou?

Ako môžu pestovateľské postupy zmeniť náchylnosť lesov na poškodenie raticovou zverou?

Výsledky z praxe hovoria o tom, že účinok raticovej zveri na obnovu lesa je vysoko závislý od ekologického kontextu a vopred definovaných ľudských cieľov. Na efektívne zabránenie problematickým vplyvom raticovej zveri na lesy je potrebné dobre koordinované hospodárenie.

Najdôležitejšiu úlohu tu zohrávajú tri faktorové segmenty:

• Podmienky lokality (hlavne klíma, pôda),
• Človekom navrhnutý biotop  (hlavne lesníctvo, poľnohospodárstvo, cestovný ruch),
• Populácie raticovej zveri (hlavne druhy, hustota, priestorová a časová distribúcia).

Aj keď z hľadiska definovaných cieľov pre obnovu lesa budú prevládať negatívne účinky raticovej zveri, sú ale možné aj pozitívne účinky. Pre dosiahnutie požadovaného účinku je rozhodujúca nielen hustota raticovej zveri, ale aj jej rozšírenie, náchylnosť lesa na poškodenie zverou a ďalšie faktory.

Rozhodujúcim faktorom sa zdá byť časopriestorové rozšírenie raticovej zveri v krajine. Ide o to, ako často a ako dlho sa raticová zver zdržiava mimo lesa za účelom pastvy, najmä v zime, alebo spôsobuje škody, keď sa zdržiava v lese. Z pohľadu vplyvu raticovej zveri na vývoj lesa je rozhodujúca doba počas roka, kedy spôsobujú škody v lese. To vytvára z pohľadu obnovy lesa efektívnu a kompatibilnú hustotu raticovej zveri, ktorá sa bude líšiť od celkovej hustoty na danej ploche.

Toto všetko si vyžaduje holistický a integrovaný management voľne žijúcich živočíchov a biotopov. Podstatou takéhoto integrovaného managementu je to, že pozostáva z troch vzájomne prepojených komponentov:

• Biotop (atraktívny pre život zveri, predispozícia škodám, podmienky pre lov zveri),
• Populácia zveri (počet, správanie, zdravotný stav, štruktúra),
• Úroveň tolerancie škôd (obhryz, vytĺkanie, olupovanie.

Správny management závisí od harmonizácie všetkých troch komponentov. Pri zmene ktorejkoľvek z nich, ostatné budú mať tendenciu reagovať aby sa udržala požadovaná rovnováha.

V prípade poškodenia rastúceho lesa raticovou zverou ide o rozsiahlejší problém krajina – les - raticová zver – človek a tento je potrebné riešiť nielen na úrovni lesa, ale aj krajiny. Či sa dopady raticovej zveri považujú za „škodu“ alebo nie, závisí od stanovených cieľov užívateľov pôdy. Tolerancia poškodenia je tiež veľmi závislá od funkcie lesa. Aj z tohto pohľadu sú potrebné možnosti flexibilného a integrovaného managementu raticovej zveri, lesov, poľovníctva a krajiny. Atraktivita biotopov pre raticovú zver nezávisí len od ponuky potravy, ale vo veľkej miere aj od faktorov biotopov nezávislých na potrave, ako sú terénne podmienky, klíma, okrajový efekt, vyrušovanie a vplyv konkurencie a dostupnosť úkrytu.

Lesy so zle obhospodarovaným pomerom medzi podnetom na prítomnosť určitého počtu zveri v danej oblasti a dostupnosťou potravy pôsobia ako ekologické pasce, kde sa potrava potrebná pre premnoženú raticovú zver získava zo stromov v lese. Selektívne pestovanie lesa vedie k vyváženejšiemu systému s menším vplyvom raticovej zveri na lesnú vegetáciu, hoci na druhej strane môže byť lov náročnejší.

Vplyv lesníckych praktík na zásobovanie potravou a na podnetoch nezávislých od potravy na usadzovanie raticovej zveri ovplyvňujú:

• kvalitu biotopu,
• hustotu, štruktúru a dynamiku prítomnosti voľne žijúcich živočíchov,
• predispozíciu lesa pre poškodenie zverou,
• rozsah vzniknutého poškodenia zverou.

Hoci sa lesnícke opatrenia považujú za prvoradé pri kontrole škôd spôsobených zverou, samotné nedokážu udržateľne vyriešiť problémy managementu voľne žijúcich živočíchov; od všetkých zainteresovaných strán – lesníkov, poľovníkov, poľnohospodárov, orgánov cestovného ruchu, ochrancov prírody, orgánov regionálneho plánovania a miestnych komunít – sa vyžadujú doplnkové vstupy s plánmi koordinovanými v dostatočne veľkých regiónoch, aby boli relevantné pre záujmové druhy zveri. Manažérske nástroje na riadenie správania a interakcie raticovej zveri pochádzajú z terénneho výskumu. Nedostatočné informovanie o výsledkoch zainteresovaných strán sa však javí ako hlavný nedostatok.

Špecifické odporúčania pre lesné hospodárstvo na účinné zmiernenie nežiaducich účinkov raticovej zveri

• Vidieť lesný ekosystém vrátane zvierat holisticky,
• Uvedomiť si dôležitosť pestovateľského systému ako biotopového faktora,
• Zahrnúť raticovú zver ako stanovištný faktor do lesného hospodárstva,
• Uvedomiť si dôležitosť lesníckeho systému ako hnacieho faktora škôd zverou,
• Jasne definujte ciele managementu, aby ste dokázali rozpoznať „poškodenie“,
• Pri posudzovaní škôd brať do úvahy kompenzačný úhyn stromov,
• Obmedzte podnety na usadzovanie zveri nezávislé od potravy,
• Zlepšiť prirodzenú dostupnosť potravy,
• Vyhnite sa holorubom a opticky nápadným ostrým prechodom,
• Podporovať prirodzenú obnovu v lesnom hospodárstve,
• Koordinovať management biotopov a raticovej zveri,
• Na účinné predchádzanie škodám spôsobeným zverou v lesníctve je potrebná puška aj motorová píla,
• Podporovať viac interdisciplinárny výskum interakcií raticovej zveri a ľudí.

Vo všeobecnosti platí, že čím bližšie k prírode je biotop, tým menej problematické je pôsobenie raticovej zveri.

Ing. Ján Krnáč