Názor odborníka z lesníckej fakulty na reformu národných parkov: Mocenským prístupom len ďalej posilňujeme nedôveru ľudí spätých s pôdou a tlačíme ich do rúk pravicového extrému

„Naše národné parky (NP) potrebujú reformu. O tom niet pochýb. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ústami ministra rozprávalo heslovite o výhodách pre celú spoločnosť a predovšetkým pre ľudí na vidieku. Prevod štátnych lesných pozemkov pod MŽP nám všetkým chceli’predať ako reformu. Čriepky reformy síce nájdeme v strategických dokumentoch a zákonoch, jej ucelenú a odborne pripravenú verziu však nikto nevidel. Racionálne odborné zhodnotenie rôznych alternatív, o ktorých sa, mimochodom, kupčilo do poslednej chvíle v parlamente, neexistuje. Prístup - toto schváľme a potom sa uvidí - treba považovať za nesystémový, ktorý nemôže priniesť nič dobré.

Minister Budaj interpretoval prevod niektorých štátnych lesných pozemkov pod MŽP ako kľúčovú a veľmi úspešnú reformu NP, ako splnený míľnik plánu obnovy. Schválenie presunu však nebola reforma, ale len prvý krok, len veľmi zle technicky pripravená snaha o presun správy štátnych pozemkov od ministerstva pôdohospodárstva (MPRV) k MŽP, dokonca bez kľúčovej dohody s MPRV. Dôvody presunu pozemkov boli jednoduché a opäť s cieľom posilniť vplyv MŽP. Prvý dôvod bol vo vytvorení lepšej pozície MŽP pri implementácií zaseknutých zonácii v NP, čo je kľúčový prvok reformy. Malo by z krku odborne podkutých zamestnancov štátnych lesov, ktorí nebudú môcť argumentovať proti čisto prírodovedné odôvodnenej zonácii bez zohľadnenia socio-ekonomických dosahov.

Druhý, možno ešte silnejší dôvod, spočíval v ovládaní finančných zdrojov z eurofondov a plánu obnovy, ktoré však nie sú určené len na ochranu prírody, ale aj napríklad na ekologizá’ciu lesného hospodárstva a rozvoj dotknutých území. Zdanlivo s reformou NP nesúvisiace prejednávame nových území NATURA 2000 presne dokumentovalo, ako si MŽP predstavuje zapojenie dotknutých skupín obyvateľstva a ako asi bude postupovať pri zonáciach v NP. Naženieme vlastníkov pozemkov do jedného kultúrneho domu, povieme, že ich lúky budú chráneným územím európskeho významu, a potom si budú môcť požiadať o kompenzácie a participačný proces je vybavený. Vidiecki obyvatelia spätí s pôdou už od čias socializmu nezažili iný prístup. Ich nedôvera v štátne inštitúcie je preto prirodzená, ale aj živená samotnými štátnymi inštitúciami. Takýmto mocenským prístupom len ďalej posilňujeme ich nedôveru a tlačíme ich do rúk pravicového extrému.

Reforma NP podľa MŽP prinesie nevídaný rozvoj území predovšetkým v turizme. Ekonomické výpadky z produkcie tradičného pôdohospodárstva budú ako mávnutím čarovného prútika nahradené inými pre prírodu lepšími ekonomickými aktivitami. Odhliadnuc od naivnej predstavy, že živnostník zajtra predá traktor a pozajtra bude vyrábať prútené košíky, by nás mali trápiť iné skutočnosti. My totižto ani nevieme, aké tie ekonomické výpadky pre vidiek sú. Respektíve, my to ani nechceme vedieť. Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) si dala od Lesníckej fakulty TU vo Zvolene vypracovať ekonomickú štúdiu, koľko územia okolo NP Muránska planina stratí na pridanej hodnote pri Utlmovaní lesného hospodárstva a iné socio-ekonomické ukazovatele. Tie čísla však asi vyzerali veľmi negatívne, kedže sa v poslednej verzii ani neobjavili. Ba ešte horšie, ŠOP SR ani oklieštenú štúdiu nezverejnila a tým spustila vlnu dohadov a konšpirácií.

Kľúčové inštitúcie pre ekonomický rozvoj vidieckych území v okolí NP sú VÚC a obce. Nikto nevie, ako má MŽP ekonomickú transformáciu a podporu území v okolí NP zladenú, ale napríklad podľa reakcií ZMOS-u alebo VÚC sa zdá, že ani MŽP samotné. Kedže reforma NP podľa MŽP je aj zadržiavanie informácií a zanedbanie spolupráce s kľúčovými regionálnymi aktérmi, môžeme očakávať negatívne následky pre transparentnú skutočnú budúcu reformu národných parkov. Reforma národných parkov by mala byť pripravená odborne a mala by byť veľkorysá k znevýhodnenej menšine vidieckeho obyvateľstva. Skutočnú budúcu reformu národných parkov veľmi sťažil mocenským prístupom minister Ján Budaj,“ uviedol pre denník Pravda prof. Jaroslav Šálka.