Názor: Nepodliehajme ilúzii, že PBHL je záchrana našich lesov. Zrekonštruujme hornú hranicu lesa

„Snažil som sa pána Prof. Š. Korpeľa veľmi pozorne počúvať o výberkovom lese a zapamätal som si dva limity, 40%-traktorový terén a sprístupnenie cestnou sieťou. Jeho vtedajší odborný asistent, teraz Prof. M. Saniga, to trochu upravil, a dnes z toho máme PBHL - PRO SILVA. A ešte sa u nás tradovalo, hodím traktor do porastu a vytiahnem lano. Kto spraví renesanciu kočišstva, kto to zabezpečí? Je to ťažká robota, a mladí ľudia sa to odnaučili robiť... Budú to robiť Rumuni, Ukrajinci, alebo kto? Norma na mesiac u kočiša je 150 – 200 m³. Mne je to ale jasné, že po takom masívnom mediálnom ataku na hospodárenie v lesoch bolo treba niečo urobiť a aj to sčasti chválim, ale nepodliehajme zbytočnej ilúzií, že PBHL je záchrana našich lesov.

Monokultúrnu smrečinu ako opozit rôznovekému a rôznorodému porastu nikto nemôže spochybňovať - celá tajga - boreal je čistá smrečina. Smrek je klimaxový strom, taký istý ako buk, či dub. A to znamená, že ak klimaxové stromy necháme na pokoji 200 - 500 rokov, prirodzene sa tam presadia. U nás mal smrek klimax v nadmorskej výške 1 100 - 1 600 m n. m., kde tvoril súvislú monokultúrnu plochu. Ľudia v minulosti prišli na to, že smrek sa ako ekonomická drevina správa veľmi dobre aj na nižšie položených miestach. A nastala smreková doba. Na Slovensko ju doniesli nemeckí kolonisti na Spiš a Gemer. Čechy boli touto ľudskou smrekomániou postihnuté veľmi výrazne. Výška ťažby tam dosiahla v roku 2018 – 16 mil. m³, 2019 – 32 mil. m³, vrchol sedemročného sucha a nastala doba dažďa.

Nuž a o čo vlastne ide, ak chceme niečo urobiť pre dobro prírody, pre klimatickú zmenu? Treba rekonštruovať hornú hranicu lesa, ktorá je vedecky aj historický dokázateľné znížená v hlavných horstvách o 200 - 300 m n. m., a inde menej. Ak by mala byť výzva k tomu, aby sme sa polepšili, tak toto je cesta,“ píše na sociálnej sieti M. Hušták.