Názor: Morálne právo a povinnosť lesníkov

J. Konôpka: „V prvom rade je príčinou to, že Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) cieľavedome ide za svojim zámerom: prebrať kompetencie nad nakladaním s lesmi z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV). MPRV už dlhodobo nevenuje odvetviu lesníctva náležitú pozornosť. V celom období, po prevrate z roku 1989, je zahltené problémami poľnohospodárstva a potravinárstva. Preto má lesníctvo marginálnu pozíciu. Takto tomu bolo a je, pokiaľ ide aj o vodné hospodárstvo, keď toto odvetvie prešlo z ministerstva pôdohospodárstva do ministerstva životného prostredia. V súčasnosti sa už síce kričí, aká významná je pre poľnohospodárstvo voda, ale  kompetencie v tomto smere rezort pôdohospodárstva už nemá.  

Pokiaľ ide o lesníctvo, situácia  sa začala kriticky vyvíjať najmä po roku 2002, keď bola prijatá novela zákona o ochrane prírody a krajiny, resp. po vetrovej kalamite v roku 2004, keď sa v praxi ochrany prírody začali razantne presadzovať nezmyselné inštitúty o tzv. „pasívnej ochrane lesov“. Došlo k takému premnoženiu podkôrneho hmyzu, že to nemá obdobu v celej histórii lesov a lesného hospodárstva na Slovensku. 

Štátna správa rezortu pôdohospodárstva bude robiť len servis pre rezort životného prostredia

Vývoj dospel do štádia, keď MŽP spracovalo „Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030“ a „Návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny“. Zatiaľ čo MPRV žiadne strategické návrhy rozvoja lesníctva do roku 2030 nevypracovalo a na rokovanie Vlády SR nepredložilo. Pracovalo síce na „Novele zákona o lesoch“, ale tu išlo skôr o kozmetické úpravy ako o opatrenia, ktoré by riešili kritickú situáciu v lesoch a v lesnom hospodárstve na Slovensku. Výsledok je tu. Vláda SR schválila „Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030“ a „Návrh novely zákona o ochrane prírody“. Schválila síce aj návrh „Novely zákona o lesoch“, ale o tom, ako sa má s lesmi nakladať, aby integrovane plnili všetky funkcie, sa tu nehovorí. Naproti tomu v novele zákona o ochrane prírody a krajiny sa kompetencie štátnej správy MPRV oklieštili tak, že fakticky bude robiť len servis pre MŽP. 

MŽP si vymedzilo právo rozhodovať o tom, ako sa má hospodáriť v lesoch fakticky od 2. stupňa ochrany prírody. Minister životného prostredia hovorí, že prioritou je zastaviť čo najrýchlejšie plošnú ťažbu a výruby v národných parkoch. Že ochrana prírody bude v národných parkoch rozhodovať o realizácii náhodnej ťažby dreva aj pri schvaľovaní plánovanej ťažby. Inými slovami, že ochrane prírody ide o bezzásahovosť, bez ohľadu na to, že škodlivé činitele (napríklad podkôrny hmyz) spôsobia totálnu deštrukciu najcennejšej stromovej časti lesných ekosystémov. Vie vôbec pán minister čo je „náhodná ťažba“ a čo sa ňou sleduje, alebo len opakuje, čo mu nahovoria jeho poradcovia?

Ak si my lesníci sami nevieme urobiť poriadok, potom sa nečudujme, že prichádza niekto iný

Je zarážajúce, ak lesníci nevedia preukázať, že v lesoch ozaj išlo o náhodnú a nie úmyselnú ťažbu. Čo robí, resp. čo robila po roku 2004 štátna správa lesného hospodárstva? Kontrolovala dodržiavanie zákona o lesoch alebo nie? Ak áno, prečo to nepreukáže? Alebo sme ju za tie roky až tak zredukovali, že nebola a ani nie je funkčná? Je tu skutočne problém len v tom, či uhynuté stromy spracovať a zužitkovať, alebo ponechať v porastoch? Veď predsa vieme, že z hľadiska zabránenia šíreniu podkôrneho hmyzu je to už irelevantné. Ak by boli zostali cintoríny uhynutých stromov v Nízkych Tatrách tak, ako je to vo Vysokých Tatrách, bolo by to lepšie? 

Na jednej strane stále čítame, ako treba dať voľnú ruku odborným lesným hospodárom pri obhospodarovaní lesov. Na druhej strane už aj verejnosť je presvedčená o tom, že sa výruby robia svojvoľne, že nejde o náhodnú ťažbu, ktorej poslaním je jednak odstraňovanie dôsledkov pôsobenia škodlivých činiteľov, ale hlavne zabrániť ich ďalšiemu škodlivému vplyvu na lesné porasty, ale že ide o honbu za drevom. Do akej miery je to pravda? No ak si my lesníci sami nevieme urobiť poriadok, potom sa nečudujme, že prichádza niekto iný.

Vráťme sa k meritu veci. Je vôbec reálne, aby chudobné Slovensko malo toľko chránených území? Uvedomujú si úzki špecialisti, že lesy na Slovensku sú naším najväčším prírodným bohatstvom, že musia vyvážene plniť tak ekonomické (produkčné), ekologické (environmentálne), ako aj sociálne funkcie?  Že lesníctvo na Slovensku má bohatú tradíciu? Že vždy, keď hrozilo nebezpečenstvo pre lesy, sa prijímali razantné opatrenia na ich ochranu? Nemožno predsa zo všetkých  funkcií lesov vytrhnúť len jednu a na ďalšie nebrať zreteľ. Nemôže byť predsa na Slovensku prioritou napríklad bezhlavá ochrana živočíchov,  ktoré nie sú tu ohrozené, resp sú až premnožené (napr.veľké šelmy). 

V najbližšom období sa bude návrhmi zákonov o ochrane prírody a o lesoch zaoberať parlament

Ani to, že do lesov nezasahovať vôbec. Veď lesy v chránených územiach nemôžu predsa plniť len ochranársku funkciu (sledovanie prírodných procesov), ale musia plniť aj ďalšie verejnoprospešné funkcie, najmä vodohospodársku, pôdoochrannú, rekreačnú a ďalšie. Alebo si naozaj myslíme, že cintoríny stromov nám prinesú peniaze? Možno pre niekoho aj áno, čo je zrejme realitou aj v súčasnosti.  Skôr to bude ale opačne. Nevidíme, čo sa stalo s poľnohospodárskym pôdnym fondom? Takmer pol milióna hektárov leží ladom (bola tu bezzásahovosť) a viac ako 60 % potravín dovážame zo zahraničia. Ako na tomto poľnohospodárskom pôdnom fonde vyzerá krajina?. 

To sa nám páči? Kto na to doplatil, západné oveľa bohatšie štáty, ktoré presadzovali na Slovensku úhorovanie poľnohospodárskej pôdy, alebo my? To chceme aj v lesoch? Chceme mať na Slovensku také lesy, čo nebudú pre jeho obyvateľstvo prinášať úžitok? Možno to niekomu z bohatých západných štátov bude aj vyhovovať. Budú sa sem chodiť pozerať ako žije národ, ktorý nemá žiadnu identitu. Možno nám hodia aj nejaké peniaze (almužnu), za to, že ochotne plníme ich zámery. Skutočne nechceme stáť na vlastných nohách, ale žiť z milodarov? Alebo sa rozpŕchnuť po svete, čo je už realitou v súčasnosti?

Prednedávnom bolo 70. výročie založenia TANAP-u. Hovorili sme o tom, kde sme sa dostali, pokiaľ ide o stav lesov v národných parkoch. Vláda SR sa bola pozrieť aj na zdevastované lesy v dôsledku bezzásahovosti vo Vysokých Tatrách v Javorovej doline. Taktiež skupina poslancov si bola pozrieť situáciu v lesoch v dôsledku premnoženia podkôrneho hmyzu. Vláda SR schválila aj návrhy, ako situáciu riešiť. V najbližšom období sa bude návrhmi zákonov o ochrane prírody  a o lesoch zaoberať parlament. 

Skutočnosťou je, že v súčasnosti o tom, ako sa má s lesmi nakladať, môže hovoriť každý. Tak je to v demokracii, zrejme to tak bude aj ďalej. Rozhodovať môže však len ten, kto je kompetentný. To je Vláda SR a Národná rada SR. Áno, na to sú. Vo fungujúcom štáte to tak aj musí byť. Ale kto má predstaviteľom štátu radiť, ako sa má s lesmi nakladať? Tí, čo pre rozvoj lesov v podstate nič neurobili, ale chcú teraz na nich profitovať?  Alebo tí, čo sa celú históriu o lesy starali, zabezpečovali ich zachovanie, ochranu a zveľadenie? To sme predsa my, lesníci, ako nasledovníci našich predchodcov lesníkov. Preto hovoriť do toho, ako sa má s lesmi nakladať, máme my lesníci nielen morálne právo, ale aj povinnosť. Je to tak, či sa to niekomu páči alebo nie. 

Ak tak nerobíme, sme spolupáchatelia toho, čo sa zlé v lesoch deje, resp. ďalej bude diať. To by sme si mali skutočne uvedomiť. Zrejme naša spoločnosť, Vláda SR a Národná rada SR, majú v súčasnosti  iné problémy, či priority, ako sú lesy. Na tom už zrejme veľa nezmeníme. Treba ale, aby sme sa sami seba spýtali, či sme v záujme zachovania, ochrany a zveľadenia lesov urobili všetko, čo sme mali, resp. mohli. Ak nechceme úplne rezignovať, a to by sme nemali, treba, aby sme povedali, čo robiť ďalej za súčasnej situácie."

Autor: Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

Titulok a medzititulky: redakcia Lesmedium.sk