Prihlásiť

Názor: Klimatická kríza sa dá vyriešiť dvadsaťkrát lacnejšie, dažďovú vodu stačí nechať v poškodených ekosystémoch

Tak, ako existuje vodný cyklus, existuje aj uhlíkový cyklus. Je neuveriteľné, koľko expertov na ochranu prírody, životné prostredie, ekológiu i ochranu prírodných zdrojov nemá vedomosti o tom, ako funguje uhlíkový cyklus, napriek tomu, že sme sa o ňom učili už v ôsmej triede základnej školy.

Doporučený Ilustračné foto: Jozef Marko Ilustračné foto: Jozef Marko

Tak si zopakujme: Slovo FOTOSYNTÉZA je gréckeho pôvodu, zložené z dvoch slov - FOTOS (svetlo) a SYNTÉZA (zhrnutie). Týmto slovom sa vyjadruje zložitý biochemický proces, pri ktorom sa mení prijatá energia svetelného žiarenia na energiu chemických väzieb. Jednoducho sa využíva slnečné žiarenie k tvorbe energeticky bohatých organických zlúčenín (cukry/sacharidy) z jednoduchých anorganických látok – oxidu uhličitého (CO2) a vody (H2O).

Počas fotosyntézy dochádza najskôr k rozkladu vody a uvoľňovaniu kyslíka. To následne podporuje biochemické reakcie, v ktorých dochádza k zabudovávaniu oxidu uhličitého do molekúl cukrov/sacharidov, ktoré ďalej slúžia buď ako zdroj energie, alebo ako stavebná zložka pro tvorbu zložitejších molekúl polysacharidov atď.

Táto fáza fotosyntézy prebieha v cykloch a líši sa podľa druhu organizmu. Vonkajšie faktory, na ktorých proces fotosyntézy závisí, sú svetlo, teplo, voda a koncentrácia oxidu uhličitého vo vzduchu.

Takže prvým a nevyhnutným predpokladom pre fotosyntézu je voda. Ak je v ekosystéme na zemskom povrchu, respektíve v pôde voda, proces fotosyntézy sa štartuje. Ak tam voda nie je, biochemický proces nenaštartuje a tým nedochádza k zabudovaniu oxidu uhličitého (CO2) z atmosféry do molekúl cukrov/sacharidov a ostáva nespotrebovaný v atmosfére.

V minulosti sme mali šťavnatú krajinu, bohatú na vodu. Preto biochemické procesy prebiehali spontánne v permanentných cykloch a veľké množstvo uhlíka sa viazalo do vegetácie a do pôdy. Vieme, že v pôde sa viaže uhlík cez korene rastlín. Jednoducho v minulosti bolo viac vegetácie, viac šťavnatej zelene s vysokým stupňom biodiverzity.

Voda sa cez vegetáciu vyparovala a tým ochladzovala rastliny aj troposféru. Vyparovaná voda odnášala spotrebované teplo na výpare do chladnejších vrstiev atmosféry. Po kondenzácii vodných pár sa tvorili mraky, ktoré pri rosnom bode tvorili dážď. Tento cyklus sa otáčal v priemere každých osem dní všade tam, kde bol dostatok vody v krajine. Aj s viazaním CO2 do vegetácie.

Tento cyklus sa netýka len prirodzených ekosystémov, ale aj hospodársky využívanej krajiny, ak sa pri využívaní ekosystémov neznižovali zásoby vodných zdrojov. Napríklad poľnohospodárskej krajiny. Vieme, že na vypestovanie 1 kg biomasy (vo vysušenom stave) potrebujeme 1,4 kg CO2 a cca 560 litrov vody. V každom kilograme biomasy sa nachádza 400 gramov organického uhlíka.

Takže, ak sme začali masovo odvodňovať a vysušovať krajinu, znížili sme viazanosť uhlíka vo vegetácii i v pôde. Organický uhlík sa postupne z pôdy vytrácal a pôda sa mineralizovala a ochudobňovala o biochemické procesy.

Vytrácaný uhlík z pôdy sa viaže s kyslíkom a tvorí CO2. Hromadí sa v atmosfére. Poľnohospodársku krajinu na Slovensku sme tak vysušili, že ročne z mineralizácie poľnohospodárskej krajiny dosahujeme ročnú produkciu cca 21 mil. ton CO2. Nevhodný manažment dažďových vôd v lesoch na Slovensku prispieva k hromadeniu CO2 na úrovni 6 mil. ton.

Urbanizácia krajiny a manažment dažďových vôd postavený na princípe čo najrýchlejšieho odkanalizovania dažďovej vody prispieva k hromadeniu CO2 v atmosfére na úrovni takmer 9 mil. ton ročne. Summa summarum, ročný prírastok CO2 v atmosfére z poškodzovania krajiny dosahuje cca 36 mil. ton CO2.

Priemysel ročne produkuje na Slovensku 41 mil. ton CO2. Zmenou manažmentu dažďových vôd na celom Slovensku dokážeme ročne uložiť do krajiny 36 mil. ton CO2, čo je 88 percent produkcie CO2 z priemyslu. A nielen to.

Dokážeme obnoviť vyschnuté pramene, vrátiť hladiny podzemných vôd na úroveň 50-tych rokov minulého storočia, zlepšiť kvalitu vodných zdrojov na celom Slovensku, ochrániť Slovensko pred povodňami a suchom, zvýšiť úrodnosť pôdy na Slovensku, obnoviť humus, teda úrodnosť pôdy na Slovensku, obnoviť biodiverzitu a znížiť priemernú teplotu na Slovensku o jeden stupeň Celzia.

Stačí tú dažďovú vodu, ktorá z krajiny odteká bez úžitku, nechať v poškodených ekosystémoch Slovenska. Vie mi niekto vysvetliť, prečo to nejde, keď toto riešenie je dvadsaťkrát lacnejšie a mnohonásobne užitočnejšie ako dekarbonizácia priemyslu?

Ing. Michal Kravčík, CSc, Mimovládna organizácia Ľudia a voda, vedúci tímu, držiteľ Goldmanovej ceny v roku 1999 za príspevky o hospodárení s vodou v rieke Torysa

Zdroj: Status autora na sociálnej sieti

Redakčná úprava: Lesmedium.sk

 

Naposledy zmenené: nedeľa, 12 február 2023 11:58
Prečítané: 2789
(5 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

TÝŽDŇOVKA: Nezmysel, hovorí odborník o vodozádržných opatreniach na rozkopaných zvážniciach za 4,5 milióna eur v lesoch na východnom Slovensku

TÝŽDŇOVKA: Nezmysel, hovorí odborník o vodozádržných opatreniach na rozkopaných zvážniciach za 4,5…

Aktuálne

Zobrazenie:13571

V septembri minulého roka zverejnil denník Korzár Gemer informáciu o tom, že Košický samosprávny kraj predstavil projekt na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny...

Názor: Verejnosť má právo poznať pravdu, ktorú ochranári skrývajú pod svojou maskou

Názor: Verejnosť má právo poznať pravdu, ktorú ochranári skrývajú pod svojou maskou

Aktuálne

Zobrazenie:12090

V dnešných časoch, keby lesná zver nespôsobovala žiadne škody, nemuselo by sa nič robiť. V opačnom prípade, keď zver spôsobuje škody v lese...

TÝŽDŇOVKA: Slovensko nie je divočina ani skanzen, ľudia žijú aj na lazoch hlboko v horách

TÝŽDŇOVKA: Slovensko nie je divočina ani skanzen, ľudia žijú aj na lazoch…

Aktuálne

Zobrazenie:10438

Peter Siman má 67 rokov. Narodil sa na lazoch v horách nad Muránskou Zdychavou, ktorá je vzdialená sedem kilometrov od Revúcej...

Agrorezort: Povolenie mimoriadneho lovu diviačej zveri a ostatnej raticovej zveri v čase ochrany

Agrorezort: Povolenie mimoriadneho lovu diviačej zveri a ostatnej raticovej zveri v čase…

O čom sa píše

Zobrazenie:7748

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a...

Od 1. do 15. januára 2025 povolený lov 74 vlkov: Podľa novej vyhlášky na celom území Slovenska

Od 1. do 15. januára 2025 povolený lov 74 vlkov: Podľa novej…

Aktuálne

Zobrazenie:7432

Od 1. januára nadobúda platnosť nová vyhláška, ktorá umožňuje lov vlka na území Slovenska. V sezóne 2025 je lov povolený...

Známy odborník o otázke odstrániť či ponechať kalamitné drevo v lesoch: Šesť odporúčaní európskych expertov

Známy odborník o otázke odstrániť či ponechať kalamitné drevo v lesoch: Šesť…

Aktuálne

Zobrazenie:6201

Ing. Boris Greguška, PhD., dlhoročný štátny radca na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorý zastupuje Slovensko vo viacerých medzinárodných...

Hlavné správy

Česká lesnícka spoločnosť: Budúcnosť ochrany lesa proti najvýznamnejším živočíšnym škodcom

Česká lesnícka spoločnosť: Budúcnosť ochrany lesa proti najvýznamnejším živočíšnym škodcom

O čom sa píše

Česká lesnícka spoločnosť informuje, že 30. januára 2025 sa v priestoroch High-tech pavilónu Fakulty lesnické a dřevařské České zemědělské univerzity...

Prečítajte si viac
Zmodernizovaná lesoučebňa v Malcove: Ako sa dozvedieť viac o lese, lesníckej práci a starostlivosti o prírodu atraktívnym spôsobom

Zmodernizovaná lesoučebňa v Malcove: Ako sa dozvedieť viac o lese, lesníckej práci…

Aktuálne

Lesoučebňa v Malcove po desaťročnej existencii prešla významnou modernizáciou. Priestory, ktoré sú teraz novým a atraktívnym miestom pre vzdelávanie, ponúkajú deťom a návštevníkom zaujímavý...

Prečítajte si viac
Počas uplynulých dvoch rokoch klesla cena dreva takmer o tretinu: Trend sa láme, koncom roka 2024 ceny opäť narástli približne o päť eur za kubík

Počas uplynulých dvoch rokoch klesla cena dreva takmer o tretinu: Trend sa…

O čom sa píše

Týždenník TREND píše, že lesy v súčasnosti zaberajú viac ako dve pätiny rozlohy Slovenska. Krajina je tak najzelenšia od priemyselnej revolúcie...

Prečítajte si viac
TÝŽDŇOVKA: Nezmysel, hovorí odborník o vodozádržných opatreniach na rozkopaných zvážniciach za 4,5 milióna eur v lesoch na východnom Slovensku

TÝŽDŇOVKA: Nezmysel, hovorí odborník o vodozádržných opatreniach na rozkopaných zvážniciach za 4,5…

Aktuálne

V septembri minulého roka zverejnil denník Korzár Gemer informáciu o tom, že Košický samosprávny kraj predstavil projekt na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora