Názor: Kam smeruje európska politika ochrany starých lesov? Už nejde o to, či ich chrániť, ale ako

Naznačuje to aj najnovší článok publikovaný v prestížnom časopise Conservation Letters, O’Brien et al. (2026). Priority Actions for the Conservation of Primary and Old‐Growth Forests in Europe. Conservation Letters, 19(4). Jeho autori už nepolemizujú o tom, či by sa staré lesy mali chrániť. Vychádzajú z predpokladu, že ochrana pralesov a starých lesov je súčasťou európskej politiky aj medzinárodných záväzkov. Hlavná otázka preto už neznie prečo ich chrániť, ale ako ochranu skutočne zabezpečiť.

Tento posun nie je náhodný. Európska únia prijala Stratégiu biodiverzity do roku 2030, schválila Nariadenie o obnove prírody (Nature Restoration Regulation) a prihlásila sa ku globálnym cieľom ochrany biodiverzity. Staré lesy sa pritom čoraz viac chápu nielen ako útočisko biodiverzity, ale aj ako významné zásobárne uhlíka, referenčné ekosystémy pre vedecký výskum a dôležitý prvok adaptácie krajiny na klimatickú zmenu.

Napriek tomu zostáva situácia v Európe ďaleko od ideálu. Pralesy a staré lesy pokrývajú menej ako tri percentá lesov Európskej únie. Väčšina z nich tvorí malé, vzájomne izolované fragmenty a mnohé z nich podľa autorov stále nemajú zabezpečenú dostatočnú ochranu. Práve preto formulujú štyri priority, ktoré by mali určovať ďalší vývoj európskej politiky ochrany starých lesov.

Najväčším prínosom nového článku nie je samotný zoznam odporúčaní. Je ním posun v spôsobe uvažovania. Európska odborná diskusia sa už nevedie medzi zástancami a odporcami ochrany starých lesov. Predmetom diskusie sa stáva spôsob implementácie – ako identifikovať staré lesy, ako zabezpečiť ich ochranu, ako vytvoriť ochranné pásma, zabezpečiť ekologickú konektivitu a vytvárať podmienky pre vznik budúcich starých lesov.

Práve tu sa však biologická téma mení na tému verejnej politiky. Ochrana starých lesov nebude závisieť iba od vedeckých poznatkov o ich ekologickej hodnote. Rozhodovať bude, aké nástroje štáty zvolia, ako rozdelia náklady a prínosy ochrany, aké kompenzácie ponúknu vlastníkom lesov a či sa im podarí vytvoriť dôveryhodný systém spravovania založený na spolupráci, nie iba na regulácii.

Skúsenosti zo zonácií slovenských národných parkov ukazujú, že hľadanie spoločensky prijateľných riešení nie je jednoduché ani tam, kde existuje silný verejný záujem na ochrane prírody. O to náročnejšie bude zabezpečiť ochranu starých lesov mimo národných parkov, kde sa stretávajú rozmanité vlastnícke vzťahy, hospodárske využívanie lesa a legitímne očakávania vlastníkov.

Práve skúsenosti z implementácie Európskeho zeleného dohovoru sú pritom dôležitým varovaním. Viaceré environmentálne politiky ukázali, že ani vedecky dobre podložené ciele automaticky nevedú k úspešnej realizácii. Ak nie sú primerane zohľadnené ekonomické dôsledky, vlastnícke práva, regionálne špecifiká a spoločenská akceptácia, konflikty sa neodstránia – iba sa presunú do implementácie.

Ochrana starých lesov preto nebude skúškou biologických poznatkov. Bude skúškou schopnosti európskej aj národnej verejnej politiky pretaviť vedecké poznanie do spoločensky prijateľných a dlhodobo udržateľných riešení.

(úryvok)

Prof. Dr. Ing. Jaroslav Šálka

Zdroj: Blog autora na portáli Pravda.sk

Link na celý článok: Kam smeruje európska politika ochrany starých lesov? Už nejde o to, či ich chrániť, ale ako. - Čo nové v akademickom priestore? - Blog - Pravda