Názor: Ekologická demagógia a demagogická ekológia

Pokiaľ by si lesníci vystačili s poznaním zákonitostí vzťahov v rastlinných spoločentvách (les bez zveri), poľovníkov musia zaujímať potravné reťazce, v ktorých hrajú hlavné úlohy vyššie živočíchy, čiže lovné stavovce (poľovná zver), pretože tieto sú hlavným predmetom ich záujmu. V tejto etape posudzovania nášho postavenia v prírode je dôležité si uvedomiť, že súčasťou prírodného prostredia je aj samotný človek.

V našich ekologických podmienkach je pre vzťahy medzi vyššími stavovcami typický „pastevne - koristnícky“ potravný reťazec. Jeho základom je vrstva producentov (zelené rastliny), nad ňou je vrstva konzumentov (bylinožravce) a nasleduje vrstva reducentov (mäsožravce, čiže predátori). Aké postavenie v tomto potravnom reťazci má však človek? Pri posudzovaní prírodného postavenia človeka – zberača a lovca, tento je síce konzumentom aj reducentom, lebo zbiera rastlinnú potravu a loví iné živočíchy, ale keďže historicky loví aj samotných reducentov (mäsožravce), tak musí byť nevyhnutne posudzovaný ako samostatná vrstva tohto reťazca, čiže ako nejaký reducent II. rádu, teda určitý nadreducent, niektorými autormi nazývaný tiež superpredátorom. V pomyselnom ekologickom diagrame v tvare na základni postaveného rovnoramenného trojuholníka mu teda patrí samotná špička, z ktorej (ako „pán tvorstva“) ovplyvňuje všetky pod ním sa nachádzajúce vrstvy.

Celé toto poznanie má však pre maličké Slovensko jeden podstatný háčik. A to, že najspoľahlivejše fungujú tieto potravné reťazce v prirodzených podmienkach. Najlepšie to môžeme pozorovať v obrovských národných parkoch USA, Kanady, Austrálie a Afriky. Na týchto územiach totiž ešte v čase, keď naše stredoveké vydrancované lesy začínali chrániť osvietenskí cisári ako Maximilián II., Mária Terézia či jej syn Jozef a umelo ich obnovovať pokrokoví lesníci (ako náš Jozef Dekret Matejovie), „vládli“ ešte pôvodní obyvatelia (Indiáni, Aboriginci, Krováci či Masajovia...).

A tu sa dostávame ku kameňu úrazu. Čo sú to vlastne prirodzené podmienky? Určite aj u nás kedysi tieto prirodzené podmienky existovali. Odkedy však môžeme hovoriť o ich zániku? Zanikli s tým ako človek vynašiel kyjak, alebo od „vynálezu“ luku, či palných zbraní? Alebo vtedy, keď si človek domestikoval prvé zviera? Alebo to začalo až vtedy, keď boli historickými roľníkmi kolonizované naše nížiny a medzihorské kotliny?

Môžeme za prirodzené podmienky považovať smrekové a topoľové monokultúry, či aj keď zmiešané a priestorovo diferencované, ale umelo založené lesné porasty?! (Sú totiž „mudráci“, ktorí umelo založené porasty stromov ani za lesy nepovažujú!). Sú prirodzenými podmienkami obrovské lány repky, kukurice, pšenice, jačmeňa či iných plodín, keď kedysi na tých istých miestach rástli po desaťtisíce rokov pralesy? Sú prirodzenými podmienkami odvodnené mokrade, či umelé vodné nádrže a prakticky po celej dĺžke regulované vodné toky?

Prečo tak zoširoka? Nuž jednoducho preto, lebo napriek týmto jednoznačným argumentom sú u nás ľudia, ktorí zrejme všetky tieto človekom spôsobené anomálie považujú za prirodzené prírodné podmienky. Neveríte? Preto sa pýtam, napr.: Kto sú tí, ktorí tvrdia, že lykožrút je prirodzenou súčasťou lesa a preto mu treba umožniť usmrtiť všetky smrekové, umelo založené porasty??? Kto sú tí, ktorí jedným dychom tvrdia, že na smrekových monokultúrach nezáleží a popritom „bojujú“ za záchranu biotopu hlucháňa, ktorý je na drevine ako je smrek existenčne závislý?! Kto sú tí, ktorí tvrdia, že umelá obnova lesa je proti prírode a najlepšie by bolo všetky lesy nechať na samovývoj???  Kto sú tí, ktorí tvrdia, že všetky veľké šelmy a pernaté predátory je potrebné celoročne chrániť a to aj za cenu nebezpečia všetkých konfliktov, ekonomických a kultúrnych strát (a voči predátorom kontraproduktívnej) občianskej neposlušnosti, ktorú takáto nepremyslená totálna ochrana evokuje???

Kto sú tí, ktorí v záujme naivne hlúpej ochrany medveďa ignorujú fakt, že kolónie veľkých lesných mravcov sú dôležitou súčasťou biologickej ochrany lesa a (napriek stáročnému poznaniu) neuznávajú pozitívny význam mravenísk ako životne dôležitého potravného zdroja pre mláďatá lesných kurovitých vtákov?

Každému súdnemu človeku je jasné, že viniť z týchto názorov a úmyslov najviac priamo zainteresované strany, čiže lesníkov a poľovníkov by bolo nielen nereálne, ale aj nespravodlivé. Oni to určite nie sú (teda ak nerátame tých pár „janičiarov“ s lesníckym vzdelaním, ktorí v záujme presadenia svojho falošného ega zabudli na to, čo im na lesníckych fakultách prednášali – v nejednom prípade – svetom uznávané významné lesnícke kapacity).

Kto toto všetko teda tvrdí? Hovorím to nerád, ale autormi všetkých týchto bludov sú dve skupiny tzv. „ekológov“, teda lepšie povedané tí, ktorí sa za ekológov vydávajú, resp. svoje vzdelanie v tejto oblasti zneužívajú k presadzovaniu svojho faločného ega. Sú to buď EKOLOGICKÍ DEMAGÓGOVIA (rôzni elektrikári a pod.) alebo DEMAGOGICKÍ EKOLÓGOVIA (inak povedané lesnícki „janičiari“).

Ako inak sa dá vysvetliť, že na jednej strane sa tí istí zbožne modlia k našim tzv. národným parkom, a na strane druhej sú ochotní pochovať lesníkov a poľovníkov, teda tých, ktorí sa na vytváraní a ochrane prostredia týchto území po stáročia – s tým najlepším vedomím a svedomím, teda na základe stavu vtedajšieho poznania - priamo podieľali?!

Ako inak sa dá vysvetliť, že napr. na jednej strane považujú ťažbu dažďových pralesov za obrovský hriech proti prírode, ale na strane druhej im vôbec nevadí, že vinou „bezzásahu“ voči škodlivému hmyzu prichádzame u nás o státisíce dospelých stromov, ktoré kým žili - napriek svojmu pôvodu - doposiaľ vzorne plnili aj svoje environmentálne poslanie: zadržiavať vodu, znižovať prašnosť, produkovať kyslík, poskytovať hniezdne možnosti vtáctvu či spoluvytvárať rekreačné prostredie pre človeka a pod.?!

Ako inak sa dá vysvetliť, že na jednej strane im prekáža hospodársky motivovaná lesnícka činnosť, ale na strane druhej nimi zaznávanou lesníckou činnosťou vytvorené lesy sú ochotní považovať dokonca za tú najpravejšiu slovenskú „divočinu“ tzv. národných parkov?! Ako inak sa dá vysvetliť bezbrehá ochrana veľkých šeliem a dravcov ako „prirodzenej“ súčasti našich ekosystémov pri vedomí, že naše ekosystémy sú od prirodzenosti vzdialené najmenej 2 000 až 3 000 rokov?! Ako inak sa dá vysvetliť, že hoci základná poučka ekológie hovorí o tom, že v ekosystéme všetko so všetkým súvisí, zrazu nikomu z nich v našich lesoch nechýbajú veľké lesné mravce, ako jeden zo základných prvkov prírodnej rovnováhy?!

Bohužiaľ, žijeme dobu informačnú. Ktovie, ako by dopadol svet, keby mal dnešné možnosti šíriť cez súčasné médiá svoje bludy nacistický minister propagandy Goebels. Našťastie ich nemal. Bohužiaľ, majú ich však iní „Goebelsovia“. Možno nie až tak nebezpeční, ale určite škodliví. V našom prípade sú to aj vyššie spomenutí ekologickí demagógovia a demagogickí ekológovia. A propaganda týchto ekodemagógov či demaekológov funguje. Bohužiaľ, za výdatnej pomoci mainstreamu. Národ je už natoľko ohlúpnutý, že jedného sme dokonca vyslali aj do európskeho parlamentu. Tak sa teda nečudujme.

Ing. Jaroslav Ďurík

(Autor je lesník, poľovník a bývalý pracovník Štátnej ochrany prírody SR)