Názor: Dúfajme, že lesníci a ochranári nájdu spoločnú reč
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Pán Ján Stano z Kežmarku, ktorý je už dvadsať rokov na dôchodku, nám napísal svoj názor na spory lesníkov a ochranárov. „Od ukončenia Lesníckej technickej školy, súčasnej Strednej odbornej lesníckej a drevárskej školy Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku v roku 1957 som pracoval v lesníckej prevádzke na Lesnom závode Poprad Východoslovenských štátnych lesov Košice, neskôr vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene a nakoniec ako taxátor v Ústave pre hospodársku úpravu vojenských lesov a statkov Pliešovce, pobočka Kežmarok.
Lesníci boli prví ochranári, ktorí chránili les, vrátane fauny. Od zákonov, ktoré vydala Mária Terézia na ochranu lesov, lesníci ich zveľaďovali, obnovovali a chránili. V prvom rade kládli veľký dôraz na zdravotný stav lesa, hospodárili v nich podľa platných lesných zákonov, odborných noriem, schválených lesných hospodárskych plánov a najnovších vedeckých poznatkov. Svetlým a nasledovania hodným príkladom starostlivosti o lesy bol Jozef Dekret Matejovie. Lesníci majú dlhodobú skúsenosť a tradíciu starostlivosti o les.
Ako žiak Lesníckej technickej školy Jozefa Dekreta Matejovie som so spolužiakmi zalesňoval rozsiahle kalamitné plochy v Kôprovej doline pod Kriváňom v roku 1954 a 1955 pod vedením triedneho učiteľa J. Švandu. Tento päťdesiatročný les zasiahla v roku 2004 vetrová kalamita, ktorá z rozhodnutia ochranárov nebola spracovaná. Les bol ponechaný na samovývoj, bez zásahu s tým, že príroda sa sama vysporiada s kalamitou. Les poškodený vetrovou kalamitou bol napadnutý podkôrnym hmyzom – lykožrútom. Lokalita v Kôprovej doline sa stala liahňou podkôrneho hmyzu pre smrekové porasty na území TANAP-u a v susediacich lesoch. Podobná situácia bola v lesoch v lokalitách Javorina, Bielovodská dolina a v iných častiach TANAP-u. Lesníci z TANAP-u publikovali údaj, že do roku 2015 lykožrút zničil 1 500 hektárov smrekového lesa.
Zaujímavý by bol údaj o výške kalamitnej ťažby kvôli podkôrnikom v slovenských lesoch za roky 2004 – 2018 podľa Národného lesníckeho centra Zvolen. Za tieto rozhodnutia o bezzásahovosti musia niesť zodpovednosť ochranári. Ak by pri výskyte infekčných ochorení a chorôb vôbec ponechali lekári na prírodu, aby sa s nimi vysporiadala, ľudstvo by už dávno neexistovalo. Ponechanie hospodárenia v lesoch národných parkov a vyšších stupňoch ochrany ochranárom s teóriou bez zásahu v smrekových porastoch je rizikom šírenia lykožrúta na priľahlé smrekové porasty. Lesní škodcovia vrátane lykožrútov nerešpektujú hranice kategórií lesov.
Pri ochrane smrekových lesov je nutná ich aktívna ochrana, t. j. výrub chrobačiarov, suchárov a ich spracovanie – odvetvenie a u napadnutých stromov aj odkôrnenie. V dopravne neprístupných lokalitách je nevyhnutný výrub, odvetvenie, odkôrnenie a ponechanie na mieste. Naše národné parky, najmä TANAP, ale lesy vôbec, sú veľmi vyhľadávané domácimi a zahraničnými turistami. K atraktívnosti lesov a bezpečnosti turistov určite neprispejú nespracované stojace sucháre. Vysoké Tatry majú rozlohu približne 50 000 hektárov a nemožno ich porovnávať s Alpami z hľadiska počtu vlekov, lanoviek, zjazdoviek, hotelov, chát a iných turistických zariadení.
Dúfajme, že lesníci a ochranári nájdu spoločnú reč pri obhospodarovaní našich lesov, čo bude prospešné pre slovenské lesy a celú našu vlasť – Slovenskú republiku.“
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.