Názor: Ako si chránime prírodu? Namiesto nátlaku stimulujme ľudí

Ďalšou deliacou čiarou je, že pri pohľade na environmentálne organizácie a na tých, ktorí prírodu využívajú, objaví sa viditeľný rozdiel. Užívatelia takmer vždy chcú, aby štát vytvoril lepšie podmienky na využívanie a uprednostňoval veci, ktoré vedú k zlepšeniu, zatiaľ čo činnosť druhej strany sa zvyčajne obmedzuje len na kontrolovanie, zakazovanie a obmedzovanie.

Základným znakom environmentálnych organizácií je teda ochrana, legislatíva a kontrola voči všetkým, teda aj jednotlivcom. No využívatelia chcú inú podporu, rady alebo lepšie podmienky. Znepokojivé na tom všetkom je, že nádej na záchranu prírody sa vkladá do nadnárodných organizácií, legislatívy a ochrany.

Aj keď je jasné, že je potrebná legislatíva, ale zákazy a pravidlá sa nemôžu stať univerzálnym riešením na všetko. V príliš jednostrannej túžbe po angažovanosti štátu takmer vždy chýba pochopenie pre ľudí, ktorých sa zákony dotýkajú, teda tých, ktorí sú nútení meniť seba alebo svoje návyky. Takýto prístup, keď postoje a riešenia sú postavené nad ľudí, musí potom nevyhnutne viesť ku konfliktom.

Potom sa nemôžeme diviť tomu, že si ľudia kladú otázky: Chce niekto žiť v takejto spoločnosti? Vytvára to pozitívne stimuly pre rozvoj krajiny? Namiesto prísnejšej legislatívy a kontroly by mal štát vytvárať stimuly na opatrenia, ktoré zlepšujú podmienky pre zvýšenie biologickej diverzity a klímy – a zároveň zohľadňovať priemysel aj kultúru, ktorá v krajine existuje.

Ak by bolo jednoduchšie a výnosnejšie vybrať si metódy, ktoré uprednostňujú rozmanitosť, mnohí ľudia by chceli zmeniť svoje postupy; či už rúbu stromy, chovajú sliepky alebo pestujú repku. Používatelia chcú robiť správnu vec, ak len dostanú podmienky, aby to mohli urobiť.
Aj potom sa celá diskusia posúva od „za zmenu alebo proti“ k tomu, ako tú zmenu čo najlepšie zrealizujeme. Už len toto by bolo obrovským úspechom pre prácu v oblasti životného prostredia, prírody a spoločnosti ako celku.

Existuje veľa vysvetlení, prečo sme stratili veľkú časť biologickej diverzity, ktorá existovala pred 100 rokmi. Namiesto hádzania viny sa musíme pozrieť na to, ako sa zmenili podmienky pre poľnohospodárstvo. Dnes je to všetko o súťaži na medzinárodných trhoch a o tom, ako im jednotlivé štáty skutočne (a nie rečami a na papieri) adresne pomáhajú, nakoľko ich ekonomickú realitu určujú dotácie EÚ, dane z pohonných hmôt a to, či si spotrebitelia vyberú domáce alebo zahraničné produkty.

Preto ak nedokážete napr. vysvetliť prínos kráv k otvorenej krajine a potrebu väčšieho počtu pasúcich sa zvierat na prírodných pastvinách, kde zmizlo a mizne množstvo hmyzu, motýľov a kvetov, zatvoríte oči pred celkovou perspektívou.

V kultúrnej krajine sa viac biologickej diverzity nevytvára automaticky ochranou území. Ochrana je potrebná, ale nie vždy a nie všade. EÚ chce obnoviť prírodu a chrániť oblasti rovnako ako OSN vo svojej stratégii biodiverzity do roku 2030. Z pohľadu využívateľa prírody bude zaujímavé sledovať, ako jednotlivé orgány pristúpia k interpretovaní a implementovaní cieľov a pravidiel.

Ochrana nemusí vždy znamenať, že každé využitie je zakázané, ale že je chránené pred takým využitím, ktoré poškodzuje rozmanitosť. Tu je však potrebná poriadna porcia premýšľania, múdreho uváženia a vedenia. 

Už dnes môžeme zodpovedne povedať, že mnoho organizácií a ľudí sa bude dožadovať legislatívy ako jedinej cesty vpred. Niekto zabúda, že príroda a svet vo všeobecnosti je príliš komplikovaný na jednoduché riešenia. Environmentálna práca a spoločnosť vo všeobecnosti musia namiesto toho premýšľať o tom, čo dáva najlepšie výsledky v skutočnosti – nie na papieri.

Namiesto nátlaku musíme stimulovať iniciatívy a ľudí, ktorí chcú robiť správnu vec. Ak máme byť schopní povedať, že výzvy súvisiace s klímou a biologickou diverzitou berieme vážne, vyžaduje sa odlišný prístup od všetkých organizácií, priemyselných odvetví, úradov a ľudí, ktorí konajú v záležitostiach životného prostredia. Rozhodnutia, ktoré treba urobiť, musia byť v oveľa väčšej miere založené na získaní ľudí a na tom, aby sme sa začali uberať správnym smerom, nie na tom, že musíme momentálne všetko zmeniť. Malé kroky správnym smerom prinášajú lepšie výsledky ako plány na zmenu systému, ktoré sa nikdy nezrealizujú alebo ktoré spôsobia konflikt.

Je potrebných viac zákonov a zákazov na zlepšenie biodiverzity, alebo je potrebné niečo iné? 

Ing. Ján Krnáč

Titulok a redakčná úprava: Lesmedium.sk