Návrh Programu rozvoja vidieka SR
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Prečítajte si návrh Programu rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2014 - 2020. Zdroj: www.mpsr.sk
podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
február 2014
Základné údaje o obstarávateľovi
I.1. Názov
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
I.2. Identifikačné číslo:
00156621
I.3. Adresa sídla
Dobrovičova 12
812 66 Bratislava
I.4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa a miesto na konzultácie
Ing. Martin Barbarič, generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičova 12 812 66 Bratislava
email martin.barbaric@land.gov.sk
tel: 02/592 66 275
I.5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o strategickom dokumente,
Miesto na konzultácie
Odbor environmentálnych činností
Ing. Zuzana Gergeľová
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičova 12 812 66 Bratislava
email: zuzana.gergelova@land.gov.sk
tel: 02/592 66 432
II. Základné údaje o strategickom dokumente
II.1. Názov
Program rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2014-2020
II.2. Charakter dokumentu:
Návrh Programu rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2014 – 2030 (ďalej len PRV 2014-2020) predkladá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorý je vypracovaný v súlade so strategickými usmerneniami a , nariadením Európskeho parlamentu a rady č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len EPFRV), ktoré ruší nariadenie č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka z EPFRV a upravený podľa nariadenia č. 1310/2013 ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, pokiaľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014 v zmysle nariadenia č. 1303/2013. PRV 2014-2020 vychádza z výsledkov analýzy súčasného stavu a špecifických problémov rozvoja vidieka v SR vyšpecifikovaných v rámci SWOT analýzy zo záväzkov SR vyplývajúcich z Integrovanej aproximačnej stratégie, platných právnych predpisov EÚ a medzinárodných dohovorov. Základným strategickým rámcom PRV 2014 – 2030 je stratégia Európa 2020 a návrh Partnerskej dohody SR 2014 – 2020, ktorá zahŕňa priority SR v oblasti politiky súdržnosti, rozvoja vidieka a rybného hospodárstva smerom k Európskej komisii. Pri vypracovaní Partnerskej dohody boli zohľadnené odporúčania Pozičného dokumentu Európskej komisie. PRV 2014-2020 je strategickým dokumentom národného charakteru, ktorý je postavený na princípe partnerstva a na princípe udržateľného rozvoja, čo sa prejavuje vo výbere prioritných cieľov, oblastí a opatrení. PRV 2014-2020 určuje stratégiu rozvoja vidieka prostredníctvom súboru opatrení zabezpečujúcich splnenie 6 definovaných prioritných oblastí pre politiku rozvoja vidieka. Sú to ciele podpory PRV 2014-20202 v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (čl. 4) a priority Európskej únie pre rozvoj vidieka (čl. 5).
Ciele sú nasledovné:
a) podporovať konkurencieschopnosť poľnohospodárstva;
b) zabezpečovať udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia v oblasti klímy;
c) dosiahnuť vyvážený územný rozvoj vidieckych hospodárstiev a komunít vrátane vytvárania a udržiavania pracovných miest.
Základné priority PRV 2014-2020 sú nasledovné:
Priorita 1: Prenos poznatkov a inovácie
Oblasti zamerania:
1A – Podpora inovácií a vedomostnej základne vo vidieckych oblastiach
1B – Posilnenie prepojenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s výskumom a inováciami
1C – Podpora celoživotného vzdelávania a odborného vzdelávania v sektoroch poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
Priorita 2: Zvyšovať konkurencieschopnosť všetkých druhov poľnohospodárstva a zvýšiť životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov
Oblasti zamerania:
2A – Zlepšenie ekonomického výkonu všetkých poľnohospodárskych podnikov a uľahčenie reštrukturalizácie a modernizácie poľnohospodárskych podnikov najmä za účelom zvýšenia ich účasti na trhu a zvýšenia poľnohospodárskej diverzifikácie
2B – Uľahčenie generačnej výmeny v sektore poľnohospodárstva
Priorita 3: Podpora organizácie potravinového reťazca a manažmentu rizika v poľnohospodárstve
Oblasti zamerania:
3A – Lepšia integrácia primárnych výrobcov do potravinového reťazca pomocou systémov kvality, propagácie na miestnych trhoch
3B – Podpora manažmentu rizika poľnohospodárskych podnikov
Priorita 4: Obnovovať, chrániť a posilňovať ekosystémy závislé na poľnohospodárstve
Oblasti zamerania:
4A – Obnova, zachovanie a posilnenie biologickej diverzity vrátane lokalít sústavy Natura 2000, územiam čeliacim prírodným alebo iným špecifickým obmedzeniam a HNV a stavu krajinných oblastí Európy
4B – Zlepšenie vodného hospodárstva vrátane skladovania a aplikácie hnojív a pesticídov
4C – Prevencia pôdnej erózie a zlepšenie obhospodarovania pôdy
Priorita 5: Podpora efektívneho využívanie zdrojov a podpora prechodu na nízko uhlíkové hospodárstvo odolné voči zmenám klímy v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva
Oblasti zamerania:
5A – Zvýšenie účinnosti využitia vody v poľnohospodárstve
5B – Zvýšenie účinnosti využitia energie v poľnohospodárstve a pri spracovaní potravín
5C – Uľahčenie dodávok a využitia obnoviteľných zdrojov energie, vedľajších produktov, odpadov, zvyškov a iných nepotravinových surovín na účely biohospodárstva
5D – Zníženie emisií skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva
5E – Podpora sekvestrácie oxidu uhličitého v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve
Priorita 6: Podpora sociálnej inklúzie, zmiernenia chudoby a hospodárskeho rastu vo vidieckych oblastiach
Oblasti zamerania:
6A – Uľahčenie diverzifikácie, zakladanie nových malých podnikov a vytváranie pracovných miest
6B – Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach
6C – Rozšírenie prístupnosti, využívania a kvality informačných a komunikačných technológií (IKT) vo vidieckych oblastiach
PRV 2014-2020 podlieha zisťovaciemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a podľa smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie.
II.3. Hlavné ciele
Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014-2020 vychádzajúc z PRV a v súlade s ním stanovuje strategický cieľ, ktorým je vytvorenie multifunkčného poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a následné zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieka.
Program je dokumentom národného charakteru, ktorý je postavený na princípe partnerstva a na princípe udržateľného rozvoja, čo sa prejavuje vo výbere prioritných oblastí a na výbere aktivít a projektov, ktoré k tomu najefektívnejšie prispejú. Priority PRV 2014-2020 vychádzajú z priorít financovania určených Pozičným dokumentom Európskej komisie: 2.1 Podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie, 2.2 Infraštruktúra pre hospodársky rast a tvorba pracovných miest, 2.3 Rast ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na pracovnom trhu, 2.4 Udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, 2.5 Moderná a odborná verejná správa.
Snahou Programu je, aby na Slovensku vzniklo výkonné, multifunkčné, environmentálne orientované a v podmienkach Európskej únie a globalizácie svetového trhu konkurencieschopné pôdohospodárstvo, ktoré bude rozhodujúcim ekonomickým odvetvím pre celkový rozvoj vidieckych oblastí. Realizáciou strategických záujmov vyplývajúcich z Koncepcie sa prispeje k naplneniu cieľov Stratégie Európa 2020 a to hlavne v oblasti zvyšovania zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, zlepšovania jeho životných podmienok a zavádzania inovácií v pôdohospodárstve, ako i ochrany životného prostredia nielen z pohľadu zdrojov, ale i ekosystémových služieb: kvality ovzdušia, pôdy, vody, potravín, biodiverzity, zdravia rastlín, zvierat, ľudí a, schopnosť ekosystémov prispôsobiť sa klimatickým zmenám . Dôraz je kladený najmä na:
• zlepšenie stavu životného prostredia a krajiny v zmysle zavádzania nových ekologicky priaznivých poľnohospodárskych a lesohospodárskych postupov, efektívne využívanie prírodných zdrojov, zmiernenie dopadov zmien klímy a adaptácia na ňu.,
• skvalitnenie života vo vidieckych oblastiach a diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva v rámci vytvárania nových pracovných príležitostí, vzdelávania a obnovy a rozvoja obcí, čo prispeje k zníženiu regionálnych rozdielov vidieka na Slovensku.
• zlepšenie konkurencieschopnosti agropotravinárskeho a lesného sektora prostredníctvom inovácií, IKT, zvyšovania efektívnosti a kvality výroby so zachovaním princípov udržateľného rozvoja a princípov ekologizácie hospodárenia na vidieku.
II.4. Obsah (osnova)
Na základe čl. 8, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, každý program musí obsahovať:
a) hodnotenie ex-ante uvedené v článku 55 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;
b) SWOT analýzu situácie a identifikáciu potrieb, ktoré sa musia riešiť v zemepisnej oblasti, na ktorú sa program vzťahuje. Štruktúra analýzy vychádza z priorít Únie pre rozvoj vidieka. S ohľadom na všetky priority Únie pre rozvoj vidieka sa posudzujú osobitné potreby týkajúce sa životného prostredia, inovácie, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu s cieľom identifikovať príslušné reakcie v týchto troch oblastiach na úrovni každej priority;
c) opis stratégie, v ktorom sa preukazuje, že:
i) pre každú z oblastí zamerania priorít Únie pre rozvoj vidieka zahrnutých v
programe sú stanovené primerané ciele na základe spoločných ukazovateľov uvedených v článku 69 a v prípade potreby na základe ukazovateľov špecifických pre daný program;
ii) v súvislosti s každou z oblastí zamerania priorít Únie pre rozvoj vidieka zahrnutých do programu sú vybrané príslušné kombinácie opatrení, a to na základe dobrej intervenčnej logiky podporenej hodnotením ex-ante uvedeným v písmene a) a analýzy uvedenej v písmene b);
iii) pridelenie finančných prostriedkov na opatrenia programu je odôvodnené a primerané na dosiahnutie stanovených cieľov;
iv) sa zohľadňujú osobitné potreby spojené s konkrétnymi podmienkami na regionálnej alebo subregionálnej úrovni a konkrétne sa riešia prostredníctvom primerane navrhnutých kombinácií opatrení alebo tematických čiastkových programov;
v) do programu je integrovaný vhodný prístup k inovácii s cieľom splniť priority Únie pre rozvoj vidieka vrátane EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, pokiaľ ide o životné prostredie vrátane osobitných potrieb území Natura 2000 a pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu;
vi) prijali sa opatrenia s cieľom zabezpečiť dostupnosť dostatočnej poradenskej kapacity na poradenstvo o regulačných požiadavkách a o opatreniach týkajúcich sa inovácie;
d) pre každú podmienku ex-ante stanovenú v súlade s článkom 19 a časťou II prílohy XI k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o všeobecné podmienky ex-ante, a v súlade s prílohou V k tomuto nariadeniu, posúdenie toho, ktoré z podmienok ex-ante sa vzťahujú na program a ktoré z nich sú splnené ku dňu predloženia dohody o partnerstve a programu. Ak uplatniteľné podmienky ex-ante splnené nie sú, program obsahuje opis opatrení, ktoré sa majú prijať, zodpovedné orgány a harmonogram pre takéto opatrenia v súlade so súhrnom predloženým v rámci dohody o partnerstve.
e) opis výkonnostného rámca stanoveného na účely článku 21 nariadenia (EÚ) č.1303/2013;
f) opis každého vybraného opatrenia;
g) plán hodnotenia uvedený v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Členské štáty poskytnú dostatočné zdroje na riešenie potrieb, ktoré sa identifikovali a na zabezpečenie riadneho monitorovania a hodnotenia;
h) plán financovania pozostávajúci z:
i) tabuľky, v ktorej sa v súlade s článkom 58 ods. 4 stanovuje celkový príspevok z EPFRV plánovaný na každý rok. Ak je to uplatniteľné, v tejto tabuľke sa v rámci celkového príspevku z EPFRV samostatne uvádzajú rozpočtové prostriedky poskytnuté menej rozvinutým regiónom a finančné prostriedky presunuté do EPFRV v rámci uplatňovania článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Plánovaný ročný príspevok z EPFRV je zlučiteľný s viacročným finančným rámcom;
ii) tabuľky, v ktorej sa pre každé opatrenie, pre každý druh operácie s osobitnou mierou príspevku z EPFRV a pre technickú pomoc uvádza celkový plánovaný príspevok Únie a uplatniteľná miera príspevku z EPFRV. Ak je to uplatniteľné, v tejto tabuľke sa samostatne uvádza miera príspevku z EPFRV pre menej rozvinuté regióny a pre iné regióny;
i) plán ukazovateľov, rozdelený podľa oblastí zamerania, ktorý pozostáva z cieľov uvedených v článku 8 ods. 1 písm. c) bode i) a z plánovaných výstupov a plánovaných výdavkov každého opatrenia na rozvoj vidieka, ktoré sa vybralo vo vzťahu k zodpovedajúcej oblasti zamerania;
j) ak je to uplatniteľné, tabuľku o doplnkovom vnútroštátnom financovaní podľa opatrení v súlade s článkom 82;
k) ak je to uplatniteľné, zoznam režimov pomoci, na ktoré sa vzťahuje článok 81 ods. 1 a ktoré sa majú použiť na vykonávanie programov;
l) informácie o komplementárnosti s opatreniami financovanými inými nástrojmi spoločnej poľnohospodárskej politiky a z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „ESI“);
m) vykonávacie dojednania programu vrátane:
i) určenia všetkých orgánov uvedených v článku 65 ods. 2 členským štátom a pre informáciu súhrnného opisu štruktúry riadenia a kontroly;
ii) opisu postupov monitorovania a hodnotenia, ako aj zloženia monitorovacieho výboru;
iii) ustanovení, ktorými sa zabezpečí, že sa program propaguje, aj prostredníctvom národnej vidieckej siete uvedenej v článku 54;
iv) opisu prístupu, ktorým sa stanovujú zásady určovania kritérií výberu operácií a stratégií miestneho rozvoja a v ktorom sa zohľadňujú príslušné ciele; v tejto súvislosti môžu členské štáty uprednostniť MSP späté s odvetvím poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;
v) v súvislosti s miestnym rozvojom, ak je to uplatniteľné, vrátane opisu mechanizmov na zabezpečenie jednotnosti činností plánovaných v rámci stratégií miestneho rozvoja, opatrenia zameraného na spoluprácu, ktoré sa uvádza v článku 35, a opatrenia zameraného na základné služby a obnovu obcí vo vidieckych oblastiach, ktoré sa uvádza v článku 20, vrátane prepojení medzi mestom a vidiekom;
n) opatrenia prijaté na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a súhrn výsledkov konzultácií s partnermi;
o) podľa potreby štruktúra národnej vidieckej siete uvedenej v článku 54 ods. 3 a ustanovenia o jej riadení, ktoré by tvorili základ jej ročných akčných plánov.
II.5. Uvažované variantné riešenia
Vzhľadom na charakter tohto strategického dokumentu ako aj vzhľadom k procesu jeho spracovávania, ktorý bol založený na princípe partnerstva, je PRV 2014-2020 spracovaný v jednom variante ako výsledok dohody jednotlivých členov partnerstva pri zapracovaní prevažnej väčšiny vzniknutých pripomienok.
II.6. Vecný a časový harmonogram prípravy a schvaľovania
PRV 2014-2020 sa spracováva od roku 2013 a v súčasnosti je v pripomienkovom konaní 4. verzia. Jeho schválenie na základe dopracovania podľa výsledkov ex-ante hodnotenia a strategického environmentálneho hodnotenia sa predpokladá v druhom polroku 2014. Podrobný harmonogram je v prílohe 1.
II.7. Vzťah k iným strategickým dokumentom
PRV 2014-2020 je svojim zameraním a obsahom prepojený a zosúladený s nasledovnými základnými legislatívnymi a strategickými rámcami EÚ a SR:
Základné legislatívne a strategické rámce EÚ:
• Východiskovým dokumentom bolo Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 o
• podpore rozvoja vidieka z EAFRD a na neho nadväzujúce Nariadenie Komisie (ES) č. 1974/2006 a Nariadenie Komisie (ES) č. 65/2011, ktoré boli zrušené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013. Tieto sa uplatňovali na programy 2007-2013.
• Nariadenie Komisie (ES) č. 1320/2006, ktorým sa ustanovujú predpisy týkajúce sa prechodu na podporu rozvoja vidieka ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 1698/2005
• Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a nadväzujúce nariadenie Rady (ES) č. 864/2004, ktoré je úpravou pre nové členské štáty
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 č. 1305/2013
• Nariadenie Rady Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 , ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009
• Nariadenie Rady č. 1290/2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky
• Rozhodnutie Rady č. 2006/144/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj vidieka (programovacie obdobie 2007 – 2013)
• Lisabonská stratégia a Göteborská stratégia
• Európa 2020
• Pozičný dokument EK k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensku pre roky 2014-2020 v zmysle Nariadenie Rady Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013.
Strategické rámce SR
• Lisabonská stratégia pre SR
• Koncepcia územného rozvoja SR (1994, 1997, 2001)
• Inovačná stratégia SR na roky 2014 - 2020
• Národný strategický referenčný rámec SR pre programovacie obdobie 2007 – 2013
• Rozvojový plán NUTS II Západné Slovensko 2007-2013
• Rozvojový plán NUTS II Stredné Slovensko 2007-2013
• Rozvojový plán Slovensko - východ 2007-2013
• Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, schválená uznesením vlády SR č. 140/2005
• Akčné plány schválené uznesením vlády SR č. 557/2005
• Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (schválená uznesením vlády Slovenskej republiky zo 7. septembra 1993 číslo 619 a uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 1993 číslo 339)
• Národný environmentálny akčný program I (1996), II (1999)
• Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR, schválená uznesením vlády SR č. 978/2001 a Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 – 2010, schválený uznesením vlády SR č. 574/2005
• Akčný plán pre environmentálne technológie v Slovenskej republike (Úrad vlády SR)
• Národný strategický plán rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2007 –2013
• Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 - 2020
• Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013
• Návrh adaptačných opatrení v pôdohospodárstve na klimatickú zmenu (2000)
• Zásady štátnej pôdnej politiky (2001), MPRV SR
• Akčný plán rozvoja ekologického poľnohospodárstva v SR do roku 2010
• Energetická politika SR, MH SR, v zmysle UV č. 29/2006 (na 25 rokov)
• Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie SR (2002)
• Návrh Národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov
• Koncepcia využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely (2004)
• Stratégia informatizácie spoločnosti na roky 2009 - 2013
• Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2015
• Stratégia rozvoja lesníctva do roku 2025
• Národný lesnícky program Slovenskej republiky (2007).
• Akčný plán Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky (2008).
Dokumenty regionálneho charakteru
Prešovský samosprávny kraj
• Územný plán veľkého územného celku Prešovský kraj, schválený zastupiteľstvom Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 228 dňa 22. júna 2004 a jeho zmeny a doplnky schválené zastupiteľstvom PSK dňa 27. Októbra 2009 uznesením č. 588/2009
• Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja na obdobie 2008 – 2015, schválený dňa 1. júla 2008 zastupiteľstvom Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 378/2008
• Regionálna inovačná stratégia PSK
Košický samosprávny kraj
• Územný plán veľkého územného celku Košický kraj, schválený zastupiteľstvom Košického samosprávneho kraja dňa 1. októbra 2009 VZN č. 10. a č. 11/2009
• Územný plán veľkého územného celku Košický kraj - zmeny a doplnky 2014, návrh na pripomienkovanie
• Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja v programovacom období 2007 – 2013, 3. Aktualizácia, schválená dňa 20. 6. 2011zastupiteľstvom KSK uznesením č. 270/2011
• Regionálna inovačná stratégia KSK
Banskobystrický samosprávny kraj
• Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj, schválený Vládou SR uzn. č. 394/1998 dňa 09.06.1998 a zmeny a doplnky č. 2009, schválené zastupiteľstvom BBSK uznesením č. 94/2010 zo dňa 18.júna 2010
• Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja 2007 – 2013 schválený dňa 23. augusta 2007 zastupiteľstvom BBSK uznesením č. 221/2007 a jeho aktualizácia z roku 2011
• Regionálna inovačná stratégia BBSK
Žilinský samosprávny kraj
• Územný plán veľkého územného celku Žilinský kraj schválený dňa 26.5.1998 Nariadením vlády SR č. 223/1998 z. a Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Žilinského kraja schválené dňa 27.4.2005 zastupiteľstvom ŽSK uznesením č.6/2005
• Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2007 - 2013
• Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja v období rokov 2007 – 2013.
Nitriansky samosprávny kraj
• Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja schválený dňa 14. mája zastupiteľstvom NSK uznesením č.2/2012
• Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja 2012 – 2018, schválený dňa 8. októbra 2012 zastupiteľstvom NSK uznesením č. 236/2012
• Regionálna inovačná stratégia Nitrianskeho samosprávneho kraja (RIS Nitra)
• Stratégia rozvoja vidieka NSK 2009-2015
Trenčiansky samosprávny kraj
• Územný plán veľkého územného celku Trenčiansky kraj, vyhlásený nariadením vlády SR č.149/1998 Z.z. a Zmeny a doplnky č.2 Územného plánu veľkého územného celku Trenčianskeho kraja, schválené 26.10.2011 zastupiteľstvom TSK uznesením č. 297/2011
• Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja schválený dňa 25.6.2003 zastupiteľstvom Trenčianskeho samosprávneho kraja a Dodatok č.3 k PHSR - zásobník projektových zámerov TSK na roky 2007-2013, schválený dňa 22.8.2007 zastupiteľstvom TSK uznesením č. 302/2007
• Schválená koncepcia rozvoja informačných systémov TSK, schválená dňa 25.8.2009 Ministerstvom financií SR
• Regionálna inovačná stratégia pre Trenčiansky samosprávny kraj
Trnavský samosprávny kraj
• Územný plán veľkého územného celku Trnavský kraj, schválený uznesením vlády SR č. 245/1998 a pripravovaný Nový územný plán regiónu TTSK
• Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja TTSK 2009-2015, schválený zastupiteľstvom Trnavského samosprávneho kraja dňa 15. decembra 2010, uznesením č. 135/2010
• Regionálna inovačná stratégia Trnavského samosprávneho kraja (RIS Trnava)
Bratislavský samosprávny kraj
• Územný plán veľkého územného celku Bratislavský kraj schválený dňa 20. septembra 2013 zastupiteľstvom BSK uznesením č. 1/2013
• Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2014-2020 schválený dňa 21.6.2013 zastupiteľstvom BSK uznesením č. 46 / 2013
• Regionálna inovačná stratégia Bratislavského samosprávneho kraja
II.8. Orgán kompetentný na jeho prijatie
Vláda Slovenskej republiky, EK
II.9. Druh schvaľovacieho dokumentu
• Uznesenie Vlády Slovenskej republiky
• Rozhodnutie EK v zmysle článkov 9 a 10 Nariadenia Rady Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013.
III. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch strategického dokumentu na životné prostredie vrátane zdravia
III.1. Požiadavky na vstupy
Za najvýznamnejšie vstupy pre predkladaný PRV 2014-2020 je možné považovať:
Ľudské zdroje – predstavujú determinujúci faktor úspešnej implementácie PRV 2014-2020. Potrebným vstupom budú ľudské zdroje na úrovni riadenia, zavádzania, monitorovania, vykazovania a hodnotenia PRV 2014-2020, ako i ľudské zdroje potrebné na realizáciu jednotlivých opatrení. Zameranie PRV 2014-2020 kladie vysoké nároky na kvalifikačné, organizačné a riadiace kapacity ľudských zdrojov nielen štátnej správy na všetkých hierarchických úrovniach, regionálnej správy a samosprávy, ale aj všetkých možných príjemcov. K napĺňaniu cieľov strategického dokumentu bude potrebný efektívny manažment a dobrá spolupráca medzi kľúčovými inštitúciami (riadiacim orgánom, platobnou agentúrou a monitorovacím výborom) počas implementácie PRV 2014-2020 a monitorovania. Nedostatok zdrojov, kapacít a nedostatočná organizácia správy a riadenia PRV 2014-2020 by mohli ohroziť implementáciu a výkon PRV 2014-2020. Finančné zdroje – zdroje potrebné na realizáciu PRV 2014-2020 budú z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, spolufinancované zo Štátneho rozpočtu SR. Výška finančnej pomoci pre SR vychádza z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovuje ročné rozčlenenie čiastok podpory Spoločenstva pre rozvoj vidieka podľa členských štátov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 58 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1305/2013 ročné rozčlenenie bude upravené delegovaným aktom EK na základe rozhodnutia členských štátov o presunoch medzi piliermi.
Na realizáciu programu bude potrené zabezpečiť aj spolufinancovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu, iných verejných zdrojov (najmä rozpočtov obcí a VÚC) ako i súkromných zdrojov. Predbežné vyčíslenie nárokov na štátny rozpočet a iné verejné zdroje podľa jednotlivých opatrení je v návrhu PRV 2014-2020, avšak celková konečná výška bude stanovená až po jeho schválení EK.
Energetické a materiálové zdroje – PRV 2014-2020 uvažuje s dobudovaním infraštruktúry poľnohospodárskej a lesníckej výroby, verejnej technickej i sociálnej infraštruktúry, verejnoprospešných stavieb v rámci pozemkových úprav, protipovodňových opatrení, zariadení turistického ruchu vo vidieckom priestore a pod. čo si vyžiada určité vstupy energií a materiálov pričom ich množstvá v tejto etape nie je možné v súčasnosti definovať. Budú závisieť od charakteru úspešných a podporených projektov.
Podobne, veľmi dôležitým faktorom úspešnosti realizácie PRV 2014-2020 je aj dostatočná propagácia dôležitosti programu. Bez zabezpečenia tejto skutočnosti by sa podpora nemusela dostať tam, kde ju treba alebo by sa narušilo jej zacielenie a tak celková výkonnosť by nemusela dosiahnuť svoje optimum.
III.2. Údaje o výstupoch
Výstupom implementácie PRV 2014-2020 bude súbor aktivít, či už hmotného alebo nehmotného charakteru, zameraných na posilnenie a skvalitnenie ekonomických, sociálnych a environmentálnych podmienok vidieckeho priestoru Slovenska vyplývajúcich z realizácie jednotlivých opatrení. Tieto aktivity prispejú nielen ku skvalitneniu infraštruktúry, zvýšenia informatizácie, posilneniu ekonomickej bázy, zvýšenia konkurencieschopnosti ale aj k efektívnemu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov, k ochrane a tvorbe životného prostredia, a tiež k zmierňovaniu klimatickej zmeny.
III.3. Údaje o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie
Vzhľadom k tomu, že PRV 2014-2020 je ťažiskovo zameraný na presadenie a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja slovenského vidieka v súvislosti s implementáciou PRV 2014-2020 treba očakávať najmä pozitívne priame aj nepriame vplyvy na životné prostredie. Pravdepodobnosť výskytu negatívnych vplyvov je minimálna. Z celkovo 15 identifikovaných opatrení sa 8 priamo dotýka aspektov životného prostredia v ďalších 6 opatreniach sú zakomponované tiež aspekty životného prostredia. Pri navrhovaní konkrétnych opatrení sa uprednostňovali opatrenia a aktivity s viacnásobným účinkom k ochrane životného prostredia. V súvislosti s realizáciou dokumentu možno očakávať nasledovné vplyvy:
Ochrana ovzdušia a klimatické zmeny
Realizácia PRV 2014-2020 výraznou mierou prispeje k znižovaniu negatívnych vplyvov klimatickej zmeny na prostredie a prispôsobovaniu sa ich vplyvom, najmä k zníženiu tvorby emisií skleníkových plynov (zníženie emisií z poľnohospodárstva prostredníctvom podpory investícií zameraných na odstraňovanie nedostatkov v oblasti manipulácie a uskladňovania organických hnojív a exkrementov hospodárskych zvierat, zvýšením využívania odpadovej biomasy a exkrementov živočíšneho pôvodu a pod.). Okrem podpory investícií tiež oblasť zamerania 5D prispeje k zníženiu emisií metánu a N2O prostredníctvom agroenvironmentálnych schém (nižšia miera používania hnojív, herbicídov a ostatných chemických látok).
Za nosné programové aktivity, ktoré môžu výraznou mierou prispieť k znižovaniu vplyvu klimatickej zmeny a prispôsobovaniu sa jej vplyvom možno považovať investovanie do moderných, materiálovo a energeticky úsporných a environmentálne priaznivých technológií, investície do zlepšenia efektívnosti závlahových systémov, investície do zlepšenia využitia odpadov v poľnohospodárstve, investície do zlepšenia uskladnenia organických látok na skládkach, investície do tvorby a využitia OZE, investície do zníženia spotreby energie, investície týkajúce sa zlepšenia hydromelioračnej a lesnej infraštruktúry, investície do malých vodných nádrží v lesoch, investície do spoločných zariadení budovaných na základe projektov pozemkových úprav. K lepšej sekvestrácii uhlíka v krajine prispejú aj opatrenia súvisiace so zlepšením zdravotného stavu lesov a hospodárenia na pôde.
Okrem vyššie uvedených aktivít, ktoré budú priamo zamerané na znižovanie vplyvu klimatickej zmeny a prispôsobovaniu sa jej vplyvom, PRV 2014-2020 bude podporovať tiež také spôsoby obhospodarovania, ktoré majú priaznivé vplyvy na klímu (agro-environmentálne schémy, podpora ekologického poľnohospodárstva, ekologický manažment lesov), ako aj podporovať budovanie distribučných systémov pre potraviny, ktoré prispejú k znižovaniu prepravy produkcie (využitie miestnej poľnohospodárskej produkcii v potravinovom reťazci, miestne trhy, atď.), čo následne môže tiež prispieť k zníženiu produkcie emisií skleníkových plynov.
Pri realizácii investičných zámerov je určité riziko negatívneho zásahu do životného prostredia toto sa však dá eliminovať dôsledným posudzovaním zámerov stavieb a činností na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a následnou realizáciou navrhnutých opatrení.
Ochrana pôdy
V oblasti pôd navrhované opatrenia prispejú k efektívnemu a racionálnemu využívaniu pôdnych zdrojov ako i k ochrane ich kvalitatívnych i kvantitatívnych vlastností a následne k ochrane úrodnosti pôdy. V rámci PRV 2014-2020 sa budú podporovať najmä opatrenia a spôsoby využívania pôdy zabraňujúce erózii, opatrenia podporujúce zachovanie a zvýšenie obsahu humusu, formy hospodárenia, ktoré sú šetrné voči poľnohospodárskej pôde, opatrenia na zachovávanie TTP, Realizácia týchto opatrení sa bude uskutočňovať cez ekologické poľnohospodárstvo, agroenvironmentálne schémy, platby pre oblasti s prírodnými alebo inými špecifickými obmedzeniami, projekty spolupráce. Na ochranu pred prírodnými rizikami budú implementované projekty pozemkových úprav, ktoré zabezpečia nové funkčné usporiadanie krajiny z vodohospodárskeho, protierózneho a ekologického hľadiska. Prispejú k zamedzeniu zrýchleného odtoku a odnosu úrodnej pôdy, k zlepšeniu vodného režimu v krajine a tiež k zvýšeniu ekologickej stability krajiny.
Podpora šetrných spôsobov obhospodarovania pôdy aplikáciou agroenvironmentálno- klimatického opatrenia, aplikáciou ekologického poľnohospodárstva minimalizuje kontamináciu zložiek životného prostredia a prispieva k zachovaniu prírodného stavu a kvality pôdy a vody. Šetrné formy hospodárenia prispievajú taktiež k akumulácii organickej pôdnej hmoty a sekvestrácii uhlíka v pôde.
K podpore ochrany pôdnych zdrojov prispeje aj realizácia mnohých navrhovaných investičných opatrení. Funkčné hydromelioračné zariadenia predstavujú významný prvok intenzifikácie využitia pôdy a prispievajú k zabezpečeniu optimálneho vodného režimu pôd vzhľadom k prebiehajúcej klimatickej zmene. Opatrenia podporujú investičné aktivity a obhospodarovanie pôdy aj tým, že objasnia nájomné vzťahy a umožňujú obhospodarovateľom plnú disponibilitu s pôdou môžu prispieť k zamedzeniu pustnutia krajiny.
Ochrana vodných zdrojov
V oblasti vôd v súvislosti s realizáciou PRV 2014-2020 možno očakávať nasledovné pozitívne vplyvy:
• šetrenie vodných zdrojov zvýšenou účinnosťou využitia vody v poľnohospodárstve v dôsledku zavádzanie nových technológií,
• redukciu znečistenia vodných zdrojov zvýšením efektívnosti využívania priemyselných, organických hnojív a chemických látok na ochranu rastlín. K hlavným nástrojom minimalizujúcim zaťažovanie vôd cudzorodými látkami patria udržateľné systémy hospodárenia na pôde zamerané na hospodárenie s hnojivami, manažment ochrany rastlín, manažment hospodárenia s vodou a manažment protieróznej ochrany, ktoré sa uplatňujú v ekologickom poľnohospodárstve a agro-environmentálno-klimatickom opatrení,
• stabilizáciu vodného režimu poľnohospodárskej krajiny ako jedného z adaptačných mechanizmov voči prebiehajúcej klimatickej zmene v dôsledku rekonštrukcie závlahových a odvodňovacích systémov,
• zabezpečenie optimálneho vodného režimu pôd efektívnou reguláciou zadržiavania a odtoku vody z poľnohospodárskej krajiny s využitím hydromelioračných opatrení,
• zabezpečenie ochrany poľnohospodárskej pôdy a priľahlej krajiny (aj obcí) pred nepriaznivými účinkami povodní - navrhnuté protierózne a vodohospodárske opatrenia (pozemkové úpravy, agroenvironmentálno-klimatické opatrenie) zamedzujú zrýchlenému odtoku vody z krajiny a predstavujú významné protipovodňové opatrenia. Podobne preventívne opatrenia investičného charakteru na odvodňovacích kanáloch a na ich zariadeniach prispejú k protipovodňovej ochrane. Podpora protipovodňových opatrení na horských tokoch (hradenie bystrín), zabezpečuje zachytávanie zrážok na horných úsekoch týchto tokov pred ich dosiahnutím intravilánov obcí.
Ochrana lesných zdrojov
Realizácia PRV 2014-2020 v oblasti lesných zdrojov prispeje k:
• Zlepšeniu zdravotného stavu lesov postihnutých prírodnými katastrofami (biotický škodcovia, veterné kalamity) s následným zlepšením sekvestrácie uhlíka,
• Revitalizácii, zmene druhového zloženia lesov smerom k stabilnejším a odolnejším spoločenstvám reflektujúcim trendy klimatickej zmeny (zmena rozloženia zrážok a zvýšenie priemerných ročných teplôt),
• K podpore udržateľného obhospodarovania lesov, k implementácii šetrných spôsobov ťažby a obhospodarovania lesa s dôrazom na zachovanie a ochranu mimoprodukčných funkcií lesa (posilnenie ochrannej funkcie lesov) a trvalej produkcie drevnej hmoty,
• K prevencii a k obnove lesných ekosystémov po prírodných pohromách a katastrofách,
• K protipožiarnej ochrane lesov vykonávaním preventívnych protipovodňových opatrení v podobe objektov hradenia bystrín, ktoré zároveň plnia okrem protipovodňového účelu aj úlohu zásobníkov vody pre protipožiarnu ochranu lesa.
Ochrana biodiverzity a krajiny
V oblasti biodiverzity PRV 2014-2020 dôraz kladie na: zabezpečenie integrity, súdržnosti a prepojiteľnosti siete Natura 2000; ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémových služieb v rámci vidieka; zlučiteľnosť vývoja regiónov a území s ochranou biodiverzity; zníženie neželaných dôsledkov súvisiacich s invazívnymi cudzokrajnými druhmi. Tieto ciele sa budú realizovať najmä cez agroenvironmentálno-klimatické opatrenie, ekologické poľnohospodárstvo a cez platby týkajúce sa sústavy Natura 2000 a oblasti s prírodnými alebo inými špecifickými obmedzeniami. Čiastočne k týmto cieľom môže prispieť aj realizácia pozemkových úprav. Pozemkové úpravy sú zamerané na zúrodňovanie pôdy s markantným pozitívnym dopadom na klimatickú zmenu, podporujú príležitosti pre diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby, tvorbu a ochranu životného prostredia a identifikujú zodpovednosť za prírodné a kultúrne hodnoty vo vidieckych oblastiach. Systém navrhnutých biocentier a biokoridorov ako spoločných zariadení v rámci pozemkových úprav predstavuje nielen významné ekologické prvky v krajine, ale vytvára bezpečný priestor pre pokojnú migráciu živých organizmov.
Navrhované opatrenia prispejú nielen k zvýšeniu druhovej diverzity poľnohospodárskej krajiny a ochrane habitatov voľne žijúcich rastlín a živočíchov, obnove a zachovaniu biologickej diverzity vrátane lokalít sústavy Natura 2000 a krajinných oblastí Európy, ale aj k ochrane biotopov poloprírodných a prírodných trávnych porastov a k podpore poľnohospodárskej činnosti s vysokou prírodnou hodnotou. Agroenvironmentálno-klimatické opatrenie prispeje aj k zachovaniu rôznorodosti druhových plemien. Podobne prispejú tiež k obnove a ochrane biodiverzity v lesoch prostredníctvom podpory investícií do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov.
V oblasti ochrany a tvorby krajiny PRV 2014-2020 pomôže zabezpečiť charakter a diverzitu krajiny aj pokračovanie poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach prostredníctvom zachovania a podpory udržateľných systémov hospodárenia, ktoré rešpektujú ochranu životného prostredia a charakter krajiny. Agroenvironmentálno–klimatické opatrenie podporí implementáciu environmentálne priaznivého manažmentu krajiny.
Platby týkajúce sa sústavy NATURA 2000 pomôžu poľnohospodárom a správcom lesov prekonať obmedzenia osobitných znevýhodnení v príslušných oblastiach, ktoré vyplývajú z vykonania smerníc EP.
Využívanie OZE a energetická efektívnosť
V oblasti obnoviteľných zdrojov energie PRV 2014-2020 prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti a úspory energie v pôdohospodárstve (zateplenie budov, tepelné hospodárstvo, minimalizácia prejazdov, lepšie využívanie technologických a skladových kapacít, atď.) a k zvýšeniu podielu využívania a spracovania odpadovej biomasy, rastlinných zvyškov, exkrementov živočíšnej výroby a iných OZE na produkciu energie. Efektívne využitie energie v poľnohospodárstve následne prispeje k zlepšeniu kvality životného prostredia, predovšetkým k ochrane ovzdušia.
Zvýšenie účinnosti využitia energie v poľnohospodárstve a pri spracovaní potravín prispieva k znižovaniu emisií oxidu uhličitého a amoniaku. Zvýšenie využívania biomasy na energetické účely prispieva k znižovaniu vlastných výrobných nákladov a to formou znižovania nákladov na energiu, využívaním energie z obnoviteľných zdrojov.
Podpora pestovania rýchlorastúcich drevín, najmä na nízko produkčných a inak neefektívne využitých pôdach tak isto prispeje ku prevencii klimatických zmien, zároveň môže znamenať významný zdroj príjmov práve v takýchto podmienkach.
Realizácia projektov na využívanie energetického potenciálu vlastnej vyprodukovanej biomasy, ktorá vzniká ako vedľajší produkt alebo odpad pri poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe, umožňuje rozvoj energetickej sebestačnosti poľnohospodárskeho podniku.
Kvalita života
Okrem pozitívnych vplyvov na životné prostredie možno predpokladať aj pozitívny vplyv PRV 2014-2020 na celkovú kvalitu života vidieckeho obyvateľstva. Zlepšenie kvality života podmieni celý rad nielen environmentálnych faktorov ale aj rad socioekonomických:
• Stabilizácia a posilnenie vidieckej ekonomiky a generovanie nových pracovných miest, s dôrazom na zamestnanosť žien a znevýhodnených skupín obyvateľstva,
• Udržanie existujúcich a vytváranie nových pracovných miest na vidieku, zvýšenie zamestnanosti obyvateľov mladších vekových kategórií sa následne prejaví na zvýšení príjmu a na zvýšení celkovej životnej úrovne obyvateľstva,
• Posilnenie ekonomickej stability/životaschopnosti malých podnikov na vidieku a posilnenie ekonomickej výkonnosti vidieckych oblastí,
• Podpora rozvoja miestnych komunít/partnerstiev vo vidieckych obciach s dôrazom na zachovanie miestneho kultúrneho a historického rázu územia,
• Podpora osobnostného rastu a rozvoja podnikateľského myslenia, skvalitnenie ľudského potenciálu v dôsledku posilnenia vedomostí, zručností ako následok rozvoja IKT vo vidieckych obciach,
• Optimálne a efektívne využívanie kultúrno-historického a prírodného potenciálu vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktoré urýchlia naštartovanie miestneho ekonomického rozvoja založeného na efektívnom využívaní endogénnych zdrojov,
• Posilnenie inovačnej kapacity a spolupráce aktérov v rámci „znalostného trojuholníka“ vzdelávanie-výskum-poradenstvo s podnikateľskou praxou, zakladanie spoločných vedeckých a rozvojových klastrov a zakladanie operačných skupín v rámci Európskeho inovačného partnerstva (EIP), vrátane podpory investičných aktivít. Takto vytvorené partnerstvá a klastre budú mať lepšiu možnosť zapojiť sa do Európskeho výskumného priestoru,
• Diverzifikácia vidieckej ekonomiky sústredená do oblastí zameraných na využívanie potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu, zabezpečovania komunálnych služieb, poskytovania sociálnych služieb, ale aj do oblasti priemyselnej výroby,
• Modernizácia poľnohospodárskych podnikov prispeje nielen k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti ale aj k eliminácii negatívnych vplyvov týchto prevádzok na životné prostredie,
• Zníženie zaťaženia zložiek životného prostredia prispeje ku skvalitneniu poľnohospodárskej produkcie, najmä ku zvýšeniu kvality potravinárskych plodín a následne prispeje k posilneniu potravinovej bezpečnosti.
III.4. Vplyv na zdravotný stav obyvateľstva
Z analýzy a komparácií zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej republiky a ostatných štátov EÚ vyplýva, že medzi tri najčastejšie príčiny úmrtnosti v Slovenskej republike patria kardiovaskulárne ochorenia, onkologické ochorenia a vonkajšie príčiny ochorení.
V súvislosti s hodnotením vplyvu realizácie stratégie obsiahnutej v programovom dokumente na zdravie a životné prostredie je potrebné brať do úvahy predovšetkým zdravotné riziká spojené s kvalitou a znečisťovaním životného prostredia, spôsobom života, prístupnosťou sociálnej a environmentálnej infraštruktúry, bezpečnosťou potravín, produkciou alergénov.
Posudzovaný PRV 2014-2020 obsahuje návrhy s cieľom zlepšenia environmentálnej kvality prostredia vo vidieckom priestore, zlepšenia kvality poľnohospodárskej produkcie, ako základu potravinového reťazca, skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry (najmä v oblasti vody a produkcie obnoviteľných zdrojov energie ale aj v otázkach minimalizácie a zhodnocovania odpadov) vo vidieckom priestore SR, čím zlepšuje kvalitu životných podmienok občanov SR. PRV 2014-2020tak nepriamo pozitívne pôsobí na celkový zdravotný stav obyvateľstva.
III.5. Vplyvy na chránené územia
Jednou z priorít PRV 2014-2020 je: „Obnovovať, chrániť a posilňovať ekosystémy závislé na poľnohospodárstve“. Dôležitou súčasťou priority je aj zastavenie poklesu vzácnych stanovíšť voľne žijúcich druhov rastlín a živočíchov, a to hlavne v územiach sústavy NATURA 2000.
PRV 2014-2020 je teda ťažiskovo sústredený na zachovanie biodiverzity, ochranu a efektívne využívanie prírodných zdrojov a zmiernenie klimatickej zmeny s cieľom optimalizácie vzťahu prírodného prostredia a produkcie v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.
Realizáciou PRV 2014-2020 sa prispeje k zachovaniu biodiverzity najmä prostredníctvom zavádzania šetrných ekologických poľnohospodárskych a lesohospodárskych postupov k životnému prostrediu a tiež environmentálnym manažmentom území s vysokou prírodnou hodnotou, obnovou potenciálu poľnohospodárskej výroby a obnovou lesných ekosystémov zničených prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedením vhodných preventívnych opatrení ako i aktivitami realizovanými v rámci opatrenia NATURA 2000.
Ďalším dôležitým cieľom v rámci PRV 2014-2020 je harmonizácia poľnohospodárskych a lesohospodárskych činností s ochranou prírodných biotopov a biotopov blízkych prírodným. V rámci implementácie PRV 2014-2020 sa predpokladá aj so vzdelávaním, poradenstvom, zvyšovaním povedomia verejnosti a podporou zainteresovaných skupín v environmentálnej oblasti.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam, možno konštatovať, že úspešná implementácia PRV 2014-2020 bude mať predpoklad pozitívneho vplyvu PRV 2014-2020 na ochranu prírody, ochranu biodiverzity a tak aj na chránené územia.
III.6. Možné riziká súvisiace s uplatňovaním strategického materiálu
Realizácia PRV 2014-2020 nie je spojená s výraznými environmentálnymi rizikami. V tomto štádiu posudzovania možno predpokladať riziká len vo veľmi všeobecnej miere, a to:
• Nedostatok kvalitných ľudských a finančných zdrojov na implementáciu a realizáciu PRV 2014-2020
• Nevhodný manažment implementácie PRV 2014-2020 preferujúci určité typy aktivít a určité subjekty
Realizácia investičných zámerov môže byť spätá s určitými negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Toto sa však dá eliminovať dôsledným posudzovaním zámerov stavieb a činností na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
III.7. Vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice
Nepredpokladajú sa vplyvy presahujúce štátne hranice
IV. Dotknuté subjekty
IV.1. Vymedzenie zainteresovanej verejnosti vrátane jej združení
Vzhľadom na celoštátny charakter dokumentu a jeho obsah, zainteresovanou verejnosťou sú všetci občania SR a subjekty, združenia a iniciatívy občanov, právnických a fyzických osôb pôsobiacich v SR, ktoré budú mať záujem zapojiť sa do implementácie PRV 2014-2020
IV.2. Zoznam dotknutých subjektov
Vládne organizácie: - Úrad Vlády SR - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR - Ministerstvo životného prostredia SR - Ministerstvo hospodárstva SR - Ministerstvo zdravotníctva SR - Ministerstvo školstva SR - Ministerstvo kultúry SR - Ministerstvo financií SR - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR - Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR - Ministerstvo spravodlivosti SR - Ministerstvo obrany SR - Ministerstvo vnútra SR - NR SR – výbor pre poľnohospodárstvo a životné prostredie
Regionálna správa: - Bratislavský samosprávny kraj - Trnavský samosprávny kraj - Nitriansky samosprávny kraj - Trenčiansky samosprávny kraj - Žilinský samosprávny kraj - Banskobystrický samosprávny kraj - Prešovský samosprávny kraj - Košický samosprávny kraj
Dotknuté obce
Dotknutými obcami sú jednotlivé obce združené do 8 samosprávnych krajov (Bratislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Banská Bystrica, Žilina, Košice, Prešov)
Ostatné dotknuté orgány - Odborné, výskumné a vzdelávacie organizácie pôsobiace v danej oblasti - Mimovládne organizácie pôsobiace v danej oblasti - Zväzy, združenia a komory pôsobiace v danej oblasti
IV.3. Dotknuté susedné štáty Nie je predpoklad, že by týmto strategickým dokumentom mohli byť dotknuté susedné štáty
V. Doplňujúce údaje V.1. Mapová a iná grafická dokumentácia Mapová a grafická dokumentácia nie je súčasťou oznámenia.
V.2. Materiály použité pri vypracovaní strategického dokumentu • Národný program reforiem SR na roky 2011 – 2014 • Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020 • Akčný plán rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014-2020
VI. Miesto a dátum vypracovania Bratislava, február 2014
VII. Potvrdenie správnosti údajov VII.1. Meno spracovateľa oznámenia Ústav krajinnej ekológie SAV ako zmluvný partner spoločnosti PROUNION, a.s.
VII.2. Potvrdenie správnosti údajov oznámenia podpisom oprávneného zástupcu obstarávateľa Potvrdzujem správnosť údajov v oznámení. Ing. Martin Barbarič, generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Dobrovičova 12 812 66 Bratislava email martin.barbaric@land.gov.sk tel: 02/592 66 275
MŽP SR Oznámenie o strategickom dokumente podľa zákona č.24/2006 Z.z. Program rozvoja vidieka SR 2014-2020 - návrh
Príloha : Zoznam členov pracovnej skupiny pre Program rozvoja vidieka 2014 - 2020
|