Prihlásiť

Návrh Programu rozvoja vidieka SR

Prečítajte si návrh Programu rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2014 - 2020. Zdroj: www.mpsr.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

 

 

 

február 2014

Základné údaje o obstarávateľovi

I.1. Názov

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

I.2. Identifikač číslo:

00156621

I.3. Adresa sídla

Dobrovičova 12

812 66 Bratislava

I.4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa a miesto na konzultácie

Ing. Martin Barbarič, generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Dobrovičova 12 812 66 Bratislava

email martin.barbaric@land.gov.sk

tel: 02/592 66 275

I.5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o strategickom dokumente,

Miesto na konzultácie

Odbor environmentálnych činností

Ing. Zuzana Gergeľová

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Dobrovičova 12 812 66 Bratislava

email: zuzana.gergelova@land.gov.sk

tel: 02/592 66 432

II. Základné údaje o strategickom dokumente

 

II.1. Názov

Program rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2014-2020

 

II.2. Charakter dokumentu:

Návrh Programu rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 20142030 (ďalej len PRV 2014-2020) predkladá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorý je vypracovaný v súlade so strategickými usmerneniami a , nariadením Európskeho parlamentu a rady č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len EPFRV), ktoré ruší nariadenie č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka z EPFRV a upravený podľa nariadenia č. 1310/2013 ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, pokiaľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014 v zmysle nariadenia č. 1303/2013. PRV 2014-2020 vychádza z výsledkov analýzy časného stavu a špecifických problémov rozvoja vidieka v SR vyšpecifikovaných v rámci SWOT analýzy zo záväzkov SR vyplývajúcich z Integrovanej aproximačnej stratégie, platných právnych predpisov a medzinárodných dohovorov. Základným strategickým rámcom PRV 20142030 je stratégia Európa 2020 a návrh Partnerskej dohody SR 20142020, ktorá zahŕňa priority SR v oblasti politiky súdržnosti, rozvoja vidieka a rybného hospodárstva smerom k Európskej komisii. Pri vypracovaní Partnerskej dohody boli zohľadnené odporúčania Pozičného dokumentu Európskej komisie. PRV 2014-2020 je strategickým dokumentom národného charakteru, ktorý je postavený na princípe partnerstva a na princípe udržateľného rozvoja, čo sa prejavuje vo výbere prioritných cieľov, oblastí a opatrení. PRV 2014-2020 určuje stratégiu rozvoja vidieka prostredníctvom súboru opatrení zabezpečujúcich splnenie 6 definovaných prioritných oblastí pre politiku rozvoja vidieka. to ciele podpory PRV 2014-20202 v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (čl. 4) a priority Európskej únie pre rozvoj vidieka (čl. 5).

Ciele sú nasledovné:

a) podporovať konkurencieschopnosť poľnohospodárstva;

b) zabezpečovať udržateľ hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia v oblasti klímy;

c) dosiahnuť vyvážený územný rozvoj vidieckych hospodárstiev a komunít vrátane vytvárania a udržiavania pracovných miest.

Základné priority PRV 2014-2020 sú nasledovné:

 

Priorita 1: Prenos poznatkov a inovácie

Oblasti zamerania:

1A – Podpora inovácií a vedomostnej základne vo vidieckych oblastiach

1BPosilnenie prepojenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s výskumom a inováciami

1CPodpora celoživotného vzdelávania a odborného vzdelávania v sektoroch poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

 

Priorita 2: Zvyšovať konkurencieschopnosť všetkých druhov poľnohospodárstva a zvýšiť životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov

Oblasti zamerania:

2AZlepšenie ekonomického výkonu všetkých poľnohospodárskych podnikov a uľahčenie reštrukturalizácie a modernizácie poľnohospodárskych podnikov najmä za účelom zvýšenia ich účasti na trhu a zvýšenia poľnohospodárskej diverzifikácie

2BUľahčenie generačnej výmeny v sektore poľnohospodárstva

 

Priorita 3: Podpora organizácie potravinového reťazca a manažmentu rizika v poľnohospodárstve

Oblasti zamerania:

3ALepšia integrácia primárnych výrobcov do potravinového reťazca pomocou systémov kvality, propagácie na miestnych trhoch

3BPodpora manažmentu rizika poľnohospodárskych podnikov

 

Priorita 4: Obnovovať, chrániť a posilňovať ekosystémy závislé na poľnohospodárstve

Oblasti zamerania:

4AObnova, zachovanie a posilnenie biologickej diverzity vrátane lokalít sústavy Natura 2000, územiam čeliacim prírodným alebo iným špecifickým obmedzeniam a HNV a stavu krajinných oblastí Európy

4B – Zlepšenie vodného hospodárstva vrátane skladovania a aplikácie hnojív a pesticídov

4C – Prevencia pôdnej erózie a zlepšenie obhospodarovania pôdy

 

Priorita 5: Podpora efektívneho využívanie zdrojov a podpora prechodu na nízko uhlíkové hospodárstvo odolné voči zmenám klímy v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva

Oblasti zamerania:

5AZvýšenie účinnosti využitia vody v poľnohospodárstve

5BZvýšenie účinnosti využitia energie v poľnohospodárstve a pri spracovaní potravín

5CUľahčenie dodávok a využitia obnoviteľných zdrojov energie, vedľajších produktov, odpadov, zvyškov a iných nepotravinových surovín na účely biohospodárstva

5DZníženie emisií skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva

5EPodpora sekvestrácie oxidu uhličitého v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve

 

Priorita 6: Podpora sociálnej inklúzie, zmiernenia chudoby a hospodárskeho rastu vo vidieckych oblastiach

Oblasti zamerania:

6AUľahčenie diverzifikácie, zakladanie nových malých podnikov a vytváranie pracovných miest

6B – Podpora miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach

6CRozšírenie prístupnosti, využívania a kvality informačných a komunikačných technológií (IKT) vo vidieckych oblastiach

 

PRV 2014-2020 podlieha zisťovaciemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a podľa smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie.

 

II.3. Hlavné ciele

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014-2020 vychádzajúc z PRV a v súlade s ním stanovuje strategický cieľ, ktorým je vytvorenie multifunkčného poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a následné zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieka.

Program je dokumentom národného charakteru, ktorý je postavený na princípe partnerstva a na princípe udržateľného rozvoja, čo sa prejavuje vo výbere prioritných oblastí a na výbere aktivít a projektov, ktoré k tomu najefektívnejšie prispejú. Priority PRV 2014-2020 vychádzajú z priorít financovania určených Pozičným dokumentom Európskej komisie: 2.1 Podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie, 2.2 Infraštruktúra pre hospodársky rast a tvorba pracovných miest, 2.3 Rast ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na pracovnom trhu, 2.4 Udržateľ a efektívne využívanie prírodných zdrojov, 2.5 Moderná a odborná verejná správa.

Snahou Programu je, aby na Slovensku vzniklo výkonné, multifunkčné, environmentálne orientované a v podmienkach Európskej únie a globalizácie svetového trhu konkurencieschopné pôdohospodárstvo, ktoré bude rozhodujúcim ekonomickým odvetvím pre celkový rozvoj vidieckych oblastí. Realizáciou strategických záujmov vyplývajúcich z Koncepcie sa prispeje k naplneniu cieľov Stratégie Európa 2020 a to hlavne v oblasti zvyšovania zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, zlepšovania jeho životných podmienok a zavádzania inovácií v pôdohospodárstve, ako i ochrany životného prostredia nielen z pohľadu zdrojov, ale i ekosystémových služieb: kvality ovzdušia, pôdy, vody, potravín, biodiverzity, zdravia rastlín, zvierat, ľudí a, schopnosť ekosystémov prispôsobiť sa klimatickým zmenám . Dôraz je kladený najmä na:

zlepšenie stavu životného prostredia a krajiny v zmysle zavádzania nových ekologicky priaznivých poľnohospodárskych a lesohospodárskych postupov, efektívne využívanie prírodných zdrojov, zmiernenie dopadov zmien klímy a adaptácia na ňu.,

skvalitnenie života vo vidieckych oblastiach a diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva v rámci vytvárania nových pracovných príležitostí, vzdelávania a obnovy a rozvoja obcí, čo prispeje k zníženiu regionálnych rozdielov vidieka na Slovensku.

zlepšenie konkurencieschopnosti agropotravinárskeho a lesného sektora prostredníctvom inovácií, IKT, zvyšovania efektívnosti a kvality výroby so zachovaním princípov udržateľného rozvoja a princípov ekologizácie hospodárenia na vidieku.

 

II.4. Obsah (osnova)

Na základe čl. 8, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, kaž program musí obsahovať:

a) hodnotenie ex-ante uvedené v článku 55 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b) SWOT analýzu situácie a identifikáciu potrieb, ktoré sa musia riešiť v zemepisnej oblasti, na ktorú sa program vzťahuje. Štruktúra analýzy vychádza z priorít Únie pre rozvoj vidieka. S ohľadom na všetky priority Únie pre rozvoj vidieka sa posudzujú osobitné potreby týkajúce sa životného prostredia, inovácie, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu s cieľom identifikovať príslušné reakcie v týchto troch oblastiach na úrovni každej priority;

c) opis stratégie, v ktorom sa preukazuje, že:

i) pre kaž z oblastí zamerania priorít Únie pre rozvoj vidieka zahrnutých v

programe stanovené primerané ciele na základe spoločných ukazovateľov uvedených v článku 69 a v prípade potreby na základe ukazovateľov špecifických pre daný program;

ii) v súvislosti s každou z oblastí zamerania priorít Únie pre rozvoj vidieka zahrnutých do programu vybrané príslušné kombinácie opatrení, a to na základe dobrej intervenčnej logiky podporenej hodnotením ex-ante uvedeným v písmene a) a analýzy uvedenej v písmene b);

iii) pridelenie finančných prostriedkov na opatrenia programu je odôvodnené a primerané na dosiahnutie stanovených cieľov;

iv) sa zohľadňujú osobitné potreby spojené s konkrétnymi podmienkami na regionálnej alebo subregionálnej úrovni a konkrétne sa riešia prostredníctvom primerane navrhnutých kombinácií opatrení alebo tematických čiastkových programov;

v) do programu je integrovaný vhodný prístup k inovácii s cieľom splniť priority Únie pre rozvoj vidieka vrátane EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, pokiaľ ide o životné prostredie vrátane osobitných potrieb území Natura 2000 a pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu;

vi) prijali sa opatrenia s cieľom zabezpečiť dostupnosť dostatočnej poradenskej kapacity na poradenstvo o regulačných požiadavkách a o opatreniach týkajúcich sa inovácie;

d) pre kaž podmienku ex-ante stanovenú v súlade s článkom 19 a časťou II prílohy XI k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o všeobecné podmienky ex-ante, a v súlade s prílohou V k tomuto nariadeniu, posúdenie toho, ktoré z podmienok ex-ante sa vzťahujú na program a ktoré z nich splnené ku dňu predloženia dohody o partnerstve a programu. Ak uplatniteľ podmienky ex-ante splnené nie sú, program obsahuje opis opatrení, ktoré sa majú prijať, zodpovedné orgány a harmonogram pre takéto opatrenia v súlade so súhrnom predloženým v rámci dohody o partnerstve.

e) opis výkonnostného rámca stanoveného na účely článku 21 nariadenia (EÚ) č.1303/2013;

f) opis každého vybraného opatrenia;

g) plán hodnotenia uvedený v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Členské štáty poskytnú dostatoč zdroje na riešenie potrieb, ktoré sa identifikovali a na zabezpečenie riadneho monitorovania a hodnotenia;

h) plán financovania pozostávajúci z:

i) tabuľky, v ktorej sa v súlade s článkom 58 ods. 4 stanovuje celkový príspevok z EPFRV plánovaný na kaž rok. Ak je to uplatniteľné, v tejto tabuľke sa v rámci celkového príspevku z EPFRV samostatne uvádzajú rozpočtové prostriedky poskytnuté menej rozvinutým regiónom a finanč prostriedky presunuté do EPFRV v rámci uplatňovania článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Plánovaný roč príspevok z EPFRV je zlučiteľ s viacročným finančným rámcom;

ii) tabuľky, v ktorej sa pre kaž opatrenie, pre kaž druh operácie s osobitnou mierou príspevku z EPFRV a pre technickú pomoc uvádza celkový plánovaný príspevok Únie a uplatniteľ miera príspevku z EPFRV. Ak je to uplatniteľné, v tejto tabuľke sa samostatne uvádza miera príspevku z EPFRV pre menej rozvinuté regióny a pre iné regióny;

i) plán ukazovateľov, rozdelený podľa oblastí zamerania, ktorý pozostáva z cieľov uvedených v článku 8 ods. 1 písm. c) bode i) a z plánovaných výstupov a plánovaných výdavkov každého opatrenia na rozvoj vidieka, ktoré sa vybralo vo vzťahu k zodpovedajúcej oblasti zamerania;

j) ak je to uplatniteľné, tabuľku o doplnkovom vnútroštátnom financovaní podľa opatrení v súlade s článkom 82;

k) ak je to uplatniteľné, zoznam režimov pomoci, na ktoré sa vzťahuje článok 81 ods. 1 a ktoré sa majú použiť na vykonávanie programov;

l) informácie o komplementárnosti s opatreniami financovanými inými nástrojmi spoločnej poľnohospodárskej politiky a z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej lenESI);

m) vykonávacie dojednania programu vrátane:

i) určenia všetkých orgánov uvedených v článku 65 ods. 2 členským štátom a pre informáciu súhrnného opisu štruktúry riadenia a kontroly;

ii) opisu postupov monitorovania a hodnotenia, ako aj zloženia monitorovacieho výboru;

iii) ustanovení, ktorými sa zabezpečí, že sa program propaguje, aj prostredníctvom národnej vidieckej siete uvedenej v článku 54;

iv) opisu prístupu, ktorým sa stanovujú zásady určovania kritérií výberu operácií a stratégií miestneho rozvoja a v ktorom sa zohľadňujú príslušné ciele; v tejto súvislosti žu členské štáty uprednostniť MSP späté s odvetvím poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

v) v súvislosti s miestnym rozvojom, ak je to uplatniteľné, vrátane opisu mechanizmov na zabezpečenie jednotnosti činností plánovaných v rámci stratégií miestneho rozvoja, opatrenia zameraného na spoluprácu, ktoré sa uvádza v článku 35, a opatrenia zameraného na základné služby a obnovu obcí vo vidieckych oblastiach, ktoré sa uvádza v článku 20, vrátane prepojení medzi mestom a vidiekom;

n) opatrenia prijaté na zapojenie partnerov uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a súhrn výsledkov konzultácií s partnermi;

o) podľa potreby štruktúra národnej vidieckej siete uvedenej v článku 54 ods. 3 a ustanovenia o jej riadení, ktoré by tvorili základ jej ročných akčných plánov.

 

II.5. Uvažované variantné riešenia

Vzhľadom na charakter tohto strategického dokumentu ako aj vzhľadom k procesu jeho spracovávania, ktorý bol založený na princípe partnerstva, je PRV 2014-2020 spracovaný v jednom variante ako výsledok dohody jednotlivých členov partnerstva pri zapracovaní prevažnej čšiny vzniknutých pripomienok.

 

II.6. Vecný a časový harmonogram prípravy a schvaľovania

PRV 2014-2020 sa spracováva od roku 2013 a v súčasnosti je v pripomienkovom konaní 4. verzia. Jeho schválenie na základe dopracovania podľa výsledkov ex-ante hodnotenia a strategického environmentálneho hodnotenia sa predpokladá v druhom polroku 2014. Podrobný harmonogram je v prílohe 1.

 

II.7. Vzťah k iným strategickým dokumentom

PRV 2014-2020 je svojim zameraním a obsahom prepojený a zosúladený s nasledovnými základnými legislatívnymi a strategickými rámcami EÚ a SR:

 

Základné legislatívne a strategické rámce EÚ:

Východiskovým dokumentom bolo Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 o

podpore rozvoja vidieka z EAFRD a na neho nadväzujúce Nariadenie Komisie (ES) č. 1974/2006 a Nariadenie Komisie (ES) č. 65/2011, ktoré boli zrušené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013. Tieto sa uplatňovali na programy 2007-2013.

Nariadenie Komisie (ES) č. 1320/2006, ktorým sa ustanovujú predpisy týkajúce sa prechodu na podporu rozvoja vidieka ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 1698/2005

Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoloč pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a nadväzujúce nariadenie Rady (ES) č. 864/2004, ktoré je úpravou pre nové členské štáty

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 č. 1305/2013

Nariadenie Rady Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 , ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009

Nariadenie Rady č. 1290/2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Rozhodnutie Rady č. 2006/144/ES o strategických usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj vidieka (programovacie obdobie 20072013)

Lisabonská stratégia a Göteborská stratégia

Európa 2020

Pozič dokument EK k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensku pre roky 2014-2020 v zmysle Nariadenie Rady Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013.

 

Strategické rámce SR

Lisabonská stratégia pre SR

Koncepcia územného rozvoja SR (1994, 1997, 2001)

Inovačná stratégia SR na roky 2014 - 2020

Národný strategický referenč rámec SR pre programovacie obdobie 20072013

Rozvojový plán NUTS II Západné Slovensko 2007-2013

Rozvojový plán NUTS II Stredné Slovensko 2007-2013

Rozvojový plán Slovensko - východ 2007-2013

Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, schválená uznesením vlády SR č. 140/2005

Akč plány schválené uznesením vlády SR č. 557/2005

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (schválená uznesením vlády Slovenskej republiky zo 7. septembra 1993 číslo 619 a uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 1993 číslo 339)

Národný environmentálny akč program I (1996), II (1999)

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR, schválená uznesením vlády SR č. 978/2001 a Akč plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 20052010, schválený uznesením vlády SR č. 574/2005

Akč plán pre environmentálne technológie v Slovenskej republike (Úrad vlády SR)

Národný strategický plán rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2007 –2013

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 - 2020

Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013

Návrh adaptačných opatrení v pôdohospodárstve na klimatickú zmenu (2000)

Zásady štátnej pôdnej politiky (2001), MPRV SR

Akč plán rozvoja ekologického poľnohospodárstva v SR do roku 2010

Energetická politika SR, MH SR, v zmysle UV č. 29/2006 (na 25 rokov)

Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie SR (2002)

Návrh Národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov

Koncepcia využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely (2004)

Stratégia informatizácie spoločnosti na roky 2009 - 2013

Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2015

Stratégia rozvoja lesníctva do roku 2025

Národný lesnícky program Slovenskej republiky (2007).

Akč plán Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky (2008).

 

Dokumenty regionálneho charakteru

Prešovský samosprávny kraj

Územný plán veľkého územného celku Prešovský kraj, schválený zastupiteľstvom Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 228 dňa 22. júna 2004 a jeho zmeny a doplnky schválené zastupiteľstvom PSK dňa 27. Októbra 2009 uznesením č. 588/2009

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja na obdobie 20082015, schválený dňa 1. júla 2008 zastupiteľstvom Prešovského samosprávneho kraja uznesením č. 378/2008

Regionálna inovač stratégia PSK

 

Košický samosprávny kraj

Územný plán veľkého územného celku Košický kraj, schválený zastupiteľstvom Košického samosprávneho kraja dňa 1. októbra 2009 VZN č. 10. č. 11/2009

Územný plán veľkého územného celku Košický kraj - zmeny a doplnky 2014, návrh na pripomienkovanie

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja v programovacom období 20072013, 3. Aktualizácia, schválená dňa 20. 6. 2011zastupiteľstvom KSK uznesením č. 270/2011

Regionálna inovač stratégia KSK

 

Banskobystrický samosprávny kraj

Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj, schválený Vládou SR uzn. č. 394/1998 dňa 09.06.1998 a zmeny a doplnky č. 2009, schválené zastupiteľstvom BBSK uznesením č. 94/2010 zo dňa 18.júna 2010

Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja 20072013 schválený dňa 23. augusta 2007 zastupiteľstvom BBSK uznesením č. 221/2007 a jeho aktualizácia z roku 2011

Regionálna inovač stratégia BBSK

 

Žilinský samosprávny kraj

Územný plán veľkého územného celku Žilinský kraj schválený dňa 26.5.1998 Nariadením vlády SR č. 223/1998 z. Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Žilinského kraja schválené dňa 27.4.2005 zastupiteľstvom ŽSK uznesením č.6/2005

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2007 - 2013

Rámcová stratégia Žilinského regiónu pre oblasť inovačného rozvoja v období rokov 20072013.

 

Nitriansky samosprávny kraj

Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja schválený dňa 14. mája zastupiteľstvom NSK uznesením č.2/2012

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja 20122018, schválený dňa 8. októbra 2012 zastupiteľstvom NSK uznesením č. 236/2012

Regionálna inovač stratégia Nitrianskeho samosprávneho kraja (RIS Nitra)

Stratégia rozvoja vidieka NSK 2009-2015

 

Trenčiansky samosprávny kraj

Územný plán veľkého územného celku Trenčiansky kraj, vyhlásený nariadením vlády SR č.149/1998 Z.z. a Zmeny a doplnky č.2 Územného plánu veľkého územného celku Trenčianskeho kraja, schválené 26.10.2011 zastupiteľstvom TSK uznesením č. 297/2011

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja schválený dňa 25.6.2003 zastupiteľstvom Trenčianskeho samosprávneho kraja a Dodatok č.3 k PHSR - zásobník projektových zámerov TSK na roky 2007-2013, schválený dňa 22.8.2007 zastupiteľstvom TSK uznesením č. 302/2007

Schválená koncepcia rozvoja informačných systémov TSK, schválená dňa 25.8.2009 Ministerstvom financií SR

Regionálna inovač stratégia pre Trenčiansky samosprávny kraj

 

Trnavský samosprávny kraj

Územný plán veľkého územného celku Trnavský kraj, schválený uznesením vlády SR č. 245/1998 a pripravovaný Nový územný plán regiónu TTSK

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja TTSK 2009-2015, schválený zastupiteľstvom Trnavského samosprávneho kraja dňa 15. decembra 2010, uznesením č. 135/2010

Regionálna inovač stratégia Trnavského samosprávneho kraja (RIS Trnava)

 

Bratislavský samosprávny kraj

Územný plán veľkého územného celku Bratislavský kraj schválený dňa 20. septembra 2013 zastupiteľstvom BSK uznesením č. 1/2013

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2014-2020 schválený dňa 21.6.2013 zastupiteľstvom BSK uznesením č. 46 / 2013

Regionálna inovač stratégia Bratislavského samosprávneho kraja

 

II.8. Orgán kompetentný na jeho prijatie

Vláda Slovenskej republiky, EK

 

II.9. Druh schvaľovacieho dokumentu

Uznesenie Vlády Slovenskej republiky

Rozhodnutie EK v zmysle článkov 9 a 10 Nariadenia Rady Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013.

 

III. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch strategického dokumentu na životné prostredie vrátane zdravia

 

III.1. Požiadavky na vstupy

Za najvýznamnejšie vstupy pre predkladaný PRV 2014-2020 je mož považovať:

Ľudské zdrojepredstavujú determinujúci faktor úspešnej implementácie PRV 2014-2020. Potrebným vstupom budú ľudské zdroje na úrovni riadenia, zavádzania, monitorovania, vykazovania a hodnotenia PRV 2014-2020, ako ľudské zdroje potrebné na realizáciu jednotlivých opatrení. Zameranie PRV 2014-2020 kladie vysoké nároky na kvalifikačné, organizač a riadiace kapacity ľudských zdrojov nielen štátnej správy na všetkých hierarchických úrovniach, regionálnej správy a samosprávy, ale aj všetkých možných príjemcov. K napĺňaniu cieľov strategického dokumentu bude potrebný efektívny manažment a dobrá spolupráca medzi kľúčovými inštitúciami (riadiacim orgánom, platobnou agentúrou a monitorovacím výborom) počas implementácie PRV 2014-2020 a monitorovania. Nedostatok zdrojov, kapacít a nedostatoč organizácia správy a riadenia PRV 2014-2020 by mohli ohroziť implementáciu a výkon PRV 2014-2020. Finanč zdrojezdroje potrebné na realizáciu PRV 2014-2020 budú z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, spolufinancované zo Štátneho rozpočtu SR. Výška finančnej pomoci pre SR vychádza z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovuje roč rozčlenenie čiastok podpory Spoločenstva pre rozvoj vidieka podľa členských štátov na obdobie rokov 20142020. Podľa článku 58 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1305/2013 roč rozčlenenie bude upravené delegovaným aktom EK na základe rozhodnutia členských štátov o presunoch medzi piliermi.  

Na realizáciu programu bude potrené zabezpečiť aj spolufinancovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu, iných verejných zdrojov (najmä rozpočtov obcí a VÚC) ako i súkromných zdrojov. Predbež vyčíslenie nárokov na štátny rozpočet a iné verejné zdroje podľa jednotlivých opatrení je v návrhu PRV 2014-2020, avšak celková koneč výška bude stanovená až po jeho schválení EK.

Energetické a materiálové zdrojePRV 2014-2020 uvažuje s dobudovaním infraštruktúry poľnohospodárskej a lesníckej výroby, verejnej technickej i sociálnej infraštruktúry, verejnoprospešných stavieb v rámci pozemkových úprav, protipovodňových opatrení, zariadení turistického ruchu vo vidieckom priestore a pod. čo si vyžiada určité vstupy energií a materiálov pričom ich množstvá v tejto etape nie je mož v časnosti definovať. Budú závisieť od charakteru úspešných a podporených projektov.

Podobne, veľmi dôležitým faktorom úspešnosti realizácie PRV 2014-2020 je aj dostatoč propagácia dôležitosti programu. Bez zabezpečenia tejto skutočnosti by sa podpora nemusela dostať tam, kde ju treba alebo by sa narušilo jej zacielenie a tak celková výkonnosť by nemusela dosiahnuť svoje optimum.

 

III.2. Údaje o výstupoch

Výstupom implementácie PRV 2014-2020 bude súbor aktivít, či už hmotného alebo nehmotného charakteru, zameraných na posilnenie a skvalitnenie ekonomických, sociálnych a environmentálnych podmienok vidieckeho priestoru Slovenska vyplývajúcich z realizácie jednotlivých opatrení. Tieto aktivity prispejú nielen ku skvalitneniu infraštruktúry, zvýšenia informatizácie, posilneniu ekonomickej bázy, zvýšenia konkurencieschopnosti ale aj k efektívnemu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov, k ochrane a tvorbe životného prostredia, a tiež k zmierňovaniu klimatickej zmeny.

 

III.3. Údaje o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie

Vzhľadom k tomu, že PRV 2014-2020 je ťažiskovo zameraný na presadenie a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja slovenského vidieka v súvislosti s implementáciou PRV 2014-2020 treba očakávať najmä pozitívne priame aj nepriame vplyvy na životné prostredie. Pravdepodobnosť výskytu negatívnych vplyvov je minimálna. Z celkovo 15 identifikovaných opatrení sa 8 priamo dotýka aspektov životného prostredia ďalších 6 opatreniach zakomponované tiež aspekty životného prostredia. Pri navrhovaní konkrétnych opatrení sa uprednostňovali opatrenia a aktivity s viacnásobným účinkom k ochrane životného prostredia. V súvislosti s realizáciou dokumentu možno očakávať nasledovné vplyvy:

 

Ochrana ovzdušia a klimatické zmeny

Realizácia PRV 2014-2020 výraznou mierou prispeje k znižovaniu negatívnych vplyvov klimatickej zmeny na prostredie a prispôsobovaniu sa ich vplyvom, najmä k zníženiu tvorby emisií skleníkových plynov (zníženie emisií z poľnohospodárstva prostredníctvom podpory investícií zameraných na odstraňovanie nedostatkov v oblasti manipulácie a uskladňovania organických hnojív a exkrementov hospodárskych zvierat, zvýšením využívania odpadovej biomasy a exkrementov živočíšneho pôvodu a pod.). Okrem podpory investícií tiež oblasť zamerania 5D prispeje k zníženiu emisií metánu a N2O prostredníctvom agroenvironmentálnych schém (nižšia miera používania hnojív, herbicídov a ostatných chemických látok).

Za nosné programové aktivity, ktoré žu výraznou mierou prispieť k znižovaniu vplyvu klimatickej zmeny a prispôsobovaniu sa jej vplyvom možno považovať investovanie do moderných, materiálovo a energeticky úsporných a environmentálne priaznivých technológií, investície do zlepšenia efektívnosti závlahových systémov, investície do zlepšenia využitia odpadov v poľnohospodárstve, investície do zlepšenia uskladnenia organických látok na skládkach, investície do tvorby a využitia OZE, investície do zníženia spotreby energie, investície týkajúce sa zlepšenia hydromelioračnej a lesnej infraštruktúry, investície do malých vodných nádrží v lesoch, investície do spoločných zariadení budovaných na základe projektov pozemkových úprav. K lepšej sekvestrácii uhlíka v krajine prispejú aj opatrenia súvisiace so zlepšením zdravotného stavu lesov a hospodárenia na pôde.

Okrem vyššie uvedených aktivít, ktoré budú priamo zamerané na znižovanie vplyvu klimatickej zmeny a prispôsobovaniu sa jej vplyvom, PRV 2014-2020 bude podporovať tiež také spôsoby obhospodarovania, ktoré majú priaznivé vplyvy na klímu (agro-environmentálne schémy, podpora ekologického poľnohospodárstva, ekologický manažment lesov), ako aj  podporovať budovanie distribučných systémov pre potraviny, ktoré prispejú k znižovaniu prepravy produkcie (využitie miestnej poľnohospodárskej produkcii v potravinovom reťazci, miestne trhy, atď.), čo následne že tiež prispieť k zníženiu produkcie emisií skleníkových plynov.

Pri realizácii investičných zámerov je určité riziko negatívneho zásahu do životného prostredia toto sa však eliminovať dôsledným posudzovaním zámerov stavieb činností na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a následnou realizáciou navrhnutých opatrení.

 

Ochrana pôdy

V oblasti pôd navrhované opatrenia prispejú k efektívnemu a racionálnemu využívaniu pôdnych zdrojov ako i k ochrane ich kvalitatívnych i kvantitatívnych vlastností a následne k ochrane úrodnosti pôdy. V rámci PRV 2014-2020 sa budú podporovať najmä opatrenia a spôsoby využívania pôdy zabraňujúce erózii, opatrenia podporujúce zachovanie a zvýšenie obsahu humusu, formy hospodárenia, ktoré šetrné voči poľnohospodárskej pôde, opatrenia na zachovávanie TTP, Realizácia týchto opatrení sa bude uskutočňovať cez ekologické poľnohospodárstvo, agroenvironmentálne schémy, platby pre oblasti s prírodnými alebo inými špecifickými obmedzeniami, projekty spolupráce. Na ochranu pred prírodnými rizikami budú implementované projekty pozemkových úprav, ktoré zabezpečia nové funkč usporiadanie krajiny z vodohospodárskeho, protierózneho a ekologického hľadiska. Prispejú k zamedzeniu zrýchleného odtoku a odnosu úrodnej pôdy, k zlepšeniu vodného režimu v krajine a tiež k zvýšeniu ekologickej stability krajiny.

Podpora šetrných spôsobov obhospodarovania pôdy aplikáciou agroenvironmentálno- klimatického opatrenia, aplikáciou ekologického poľnohospodárstva minimalizuje kontamináciu zložiek životného prostredia a prispieva k zachovaniu prírodného stavu a kvality pôdy a vody. Šetrné formy hospodárenia prispievajú taktiež k akumulácii organickej pôdnej hmoty a sekvestrácii uhlíka v pôde.

K podpore ochrany pôdnych zdrojov prispeje aj realizácia mnohých navrhovaných investičných opatrení. Funkč hydromeliorač zariadenia predstavujú významný prvok intenzifikácie využitia pôdy a prispievajú k zabezpečeniu optimálneho vodného režimu pôd vzhľadom k prebiehajúcej klimatickej zmene. Opatrenia podporujú investič aktivity a obhospodarovanie pôdy aj tým, že objasnia nájomné vzťahy a umožňujú obhospodarovateľom plnú disponibilitu s pôdou žu prispieť k zamedzeniu pustnutia krajiny.

 

Ochrana vodných zdrojov

V oblasti vôd v súvislosti s realizáciou PRV 2014-2020 možno očakávať nasledovné pozitívne vplyvy:

šetrenie vodných zdrojov zvýšenou účinnosťou využitia vody v poľnohospodárstve v dôsledku zavádzanie nových technológií,

redukciu znečistenia vodných zdrojov zvýšením efektívnosti využívania priemyselných, organických hnojív a chemických látok na ochranu rastlín. K hlavným nástrojom minimalizujúcim zaťažovanie vôd cudzorodými látkami patria udržateľ systémy hospodárenia na pôde zamerané na hospodárenie s hnojivami, manažment ochrany rastlín, manažment hospodárenia s vodou a manažment protieróznej ochrany, ktoré sa uplatňujú v ekologickom poľnohospodárstve a agro-environmentálno-klimatickom opatrení,

stabilizáciu vodného režimu poľnohospodárskej krajiny ako jedného z adaptačných mechanizmov voči prebiehajúcej klimatickej zmene v dôsledku rekonštrukcie závlahových a odvodňovacích systémov,

zabezpečenie optimálneho vodného režimu pôd efektívnou reguláciou zadržiavania a odtoku vody z poľnohospodárskej krajiny s využitím hydromelioračných opatrení,

zabezpečenie ochrany poľnohospodárskej pôdy a priľahlej krajiny (aj obcí) pred nepriaznivými účinkami povodní - navrhnuté protierózne a vodohospodárske opatrenia (pozemkové úpravy, agroenvironmentálno-klimatické opatrenie) zamedzujú zrýchlenému odtoku vody z krajiny a predstavujú významné protipovodňové opatrenia. Podobne preventívne opatrenia investičného charakteru na odvodňovacích kanáloch a na ich zariadeniach prispejú k protipovodňovej ochrane. Podpora protipovodňových opatrení na horských tokoch (hradenie bystrín), zabezpečuje zachytávanie zrážok na horných úsekoch týchto tokov pred ich dosiahnutím intravilánov obcí.

 

Ochrana lesných zdrojov

Realizácia PRV 2014-2020 v oblasti lesných zdrojov prispeje k:

Zlepšeniu zdravotného stavu lesov postihnutých prírodnými katastrofami (biotický škodcovia, veterné kalamity) s následným zlepšením sekvestrácie uhlíka,

Revitalizácii, zmene druhového zloženia lesov smerom k stabilnejším a odolnejším spoločenstvám reflektujúcim trendy klimatickej zmeny (zmena rozloženia zrážok a zvýšenie priemerných ročných teplôt),

K podpore udržateľného obhospodarovania lesov, k implementácii šetrných spôsobov ťažby a obhospodarovania lesa s dôrazom na zachovanie a ochranu mimoprodukčných funkcií lesa (posilnenie ochrannej funkcie lesov) a trvalej produkcie drevnej hmoty,

K prevencii a k obnove lesných ekosystémov po prírodných pohromách a katastrofách,

K protipožiarnej ochrane lesov vykonávaním preventívnych protipovodňových opatrení v podobe objektov hradenia bystrín, ktoré zároveň plnia okrem protipovodňového účelu aj úlohu zásobníkov vody pre protipožiarnu ochranu lesa.

 

Ochrana biodiverzity a krajiny

V oblasti biodiverzity PRV 2014-2020 dôraz kladie na: zabezpečenie integrity, súdržnosti a prepojiteľnosti siete Natura 2000; ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémových služieb v rámci vidieka; zlučiteľnosť vývoja regiónov a území s ochranou biodiverzity; zníženie neželaných dôsledkov súvisiacich s invazívnymi cudzokrajnými druhmi. Tieto ciele sa budú realizovať najmä cez agroenvironmentálno-klimatické opatrenie, ekologické poľnohospodárstvo a cez platby týkajúce sa sústavy Natura 2000 a oblasti s prírodnými alebo inými špecifickými obmedzeniami. Čiastočne k týmto cieľom že prispieť aj realizácia pozemkových úprav. Pozemkové úpravy zamerané na zúrodňovanie pôdy s markantným pozitívnym dopadom na klimatickú zmenu, podporujú príležitosti pre diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby, tvorbu a ochranu životného prostredia a identifikujú zodpovednosť za prírodné a kultúrne hodnoty vo vidieckych oblastiach. Systém navrhnutých biocentier a biokoridorov ako spoločných zariadení v rámci pozemkových úprav predstavuje nielen významné ekologické prvky v krajine, ale vytvára bezpeč priestor pre pokojnú migráciu živých organizmov.

Navrhované opatrenia prispejú nielen k zvýšeniu druhovej diverzity poľnohospodárskej krajiny a ochrane habitatov voľne žijúcich rastlín živočíchov, obnove a zachovaniu biologickej diverzity vrátane lokalít sústavy Natura 2000 a krajinných oblastí Európy, ale aj k ochrane biotopov poloprírodných a prírodných trávnych porastov a k podpore poľnohospodárskej činnosti s vysokou prírodnou hodnotou. Agroenvironmentálno-klimatické opatrenie prispeje aj k zachovaniu rôznorodosti druhových plemien. Podobne prispejú tiež k obnove a ochrane biodiverzity v lesoch prostredníctvom podpory investícií do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov.

V oblasti ochrany a tvorby krajiny PRV 2014-2020 pomôže zabezpečiť charakter a diverzitu krajiny aj pokračovanie poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach prostredníctvom zachovania a podpory udržateľných systémov hospodárenia, ktoré rešpektujú ochranu životného prostredia a charakter krajiny. Agroenvironmentálnoklimatické opatrenie podporí implementáciu environmentálne priaznivého manažmentu krajiny.

Platby týkajúce sa sústavy NATURA 2000 pomôžu poľnohospodárom a správcom lesov prekonať obmedzenia osobitných znevýhodnení v príslušných oblastiach, ktoré vyplývajú z vykonania smerníc EP.

 

Využívanie OZE a energetická efektívnosť

V oblasti obnoviteľných zdrojov energie PRV 2014-2020 prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti a úspory energie v pôdohospodárstve (zateplenie budov, tepelné hospodárstvo, minimalizácia prejazdov, lepšie využívanie technologických a skladových kapacít, atď.) a k zvýšeniu podielu využívania a spracovania odpadovej biomasy, rastlinných zvyškov, exkrementov živočíšnej výroby a iných OZE na produkciu energie. Efektívne využitie energie v poľnohospodárstve následne prispeje k zlepšeniu kvality životného prostredia, predovšetkým k ochrane ovzdušia.

Zvýšenie účinnosti využitia energie v poľnohospodárstve a pri spracovaní potravín prispieva k znižovaniu emisií oxidu uhličitého a amoniaku. Zvýšenie využívania biomasy na energetické účely prispieva k znižovaniu vlastných výrobných nákladov a to formou znižovania nákladov na energiu, využívaním energie z obnoviteľných zdrojov.

Podpora pestovania rýchlorastúcich drevín, najmä na nízko produkčných a inak neefektívne využitých pôdach tak isto prispeje ku prevencii klimatických zmien, zároveň že znamenať významný zdroj príjmov práve v takýchto podmienkach.

Realizácia projektov na využívanie energetického potenciálu vlastnej vyprodukovanej biomasy, ktorá vzniká ako vedľajší produkt alebo odpad pri poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe, umožňuje rozvoj energetickej sebestačnosti poľnohospodárskeho podniku.

 

Kvalita života

Okrem pozitívnych vplyvov na životné prostredie možno predpokladať aj pozitívny vplyv PRV 2014-2020 na celkovú kvalitu života vidieckeho obyvateľstva. Zlepšenie kvality života podmieni celý rad nielen environmentálnych faktorov ale aj rad socioekonomických:

Stabilizácia a posilnenie vidieckej ekonomiky a generovanie nových pracovných miest, s dôrazom na zamestnanosť žien a znevýhodnených skupín obyvateľstva,

Udržanie existujúcich a vytváranie nových pracovných miest na vidieku, zvýšenie zamestnanosti obyvateľov mladších vekových kategórií sa následne prejaví na zvýšení príjmu a na zvýšení celkovej životnej úrovne obyvateľstva,

Posilnenie ekonomickej stability/životaschopnosti malých podnikov na vidieku a posilnenie ekonomickej výkonnosti vidieckych oblastí,

Podpora rozvoja miestnych komunít/partnerstiev vo vidieckych obciach s dôrazom na zachovanie miestneho kultúrneho a historického rázu územia,

Podpora osobnostného rastu a rozvoja podnikateľského myslenia, skvalitnenie ľudského potenciálu v dôsledku posilnenia vedomostí, zručností ako následok rozvoja IKT vo vidieckych obciach,

Optimálne a efektívne využívanie kultúrno-historického a prírodného potenciálu vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktoré urýchlia naštartovanie miestneho ekonomického rozvoja založeného na efektívnom využívaní endogénnych zdrojov,

 

Posilnenie inovačnej kapacity a spolupráce aktérov v rámciznalostného trojuholníkavzdelávanie-výskum-poradenstvo s podnikateľskou praxou, zakladanie spoločných vedeckých a rozvojových klastrov a zakladanie operačných skupín v rámci Európskeho inovačného partnerstva (EIP), vrátane podpory investičných aktivít. Takto vytvorené partnerstvá a klastre budú mať lepšiu možnosť zapojiť sa do Európskeho výskumného priestoru,

 

Diverzifikácia vidieckej ekonomiky sústredená do oblastí zameraných na využívanie potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu, zabezpečovania komunálnych služieb, poskytovania sociálnych služieb, ale aj do oblasti priemyselnej výroby,

Modernizácia poľnohospodárskych podnikov prispeje nielen k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti ale aj k eliminácii negatívnych vplyvov týchto prevádzok na životné prostredie,

Zníženie zaťaženia zložiek životného prostredia prispeje ku skvalitneniu poľnohospodárskej produkcie, najmä ku zvýšeniu kvality potravinárskych plodín a následne prispeje k posilneniu potravinovej bezpečnosti.

 

III.4. Vplyv na zdravotný stav obyvateľstva

Z analýzy a komparácií zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej republiky a ostatných štátov vyplýva, že medzi tri najčastejšie príčiny úmrtnosti v Slovenskej republike patria kardiovaskulárne ochorenia, onkologické ochorenia a vonkajšie príčiny ochorení.

V súvislosti s hodnotením vplyvu realizácie stratégie obsiahnutej v programovom dokumente na zdravie a životné prostredie je potrebné brať do úvahy predovšetkým zdravotné riziká spojené s kvalitou a znečisťovaním životného prostredia, spôsobom života, prístupnosťou sociálnej a environmentálnej infraštruktúry, bezpečnosťou potravín, produkciou alergénov.

Posudzovaný PRV 2014-2020 obsahuje návrhy s cieľom zlepšenia environmentálnej kvality prostredia vo vidieckom priestore, zlepšenia kvality poľnohospodárskej produkcie, ako základu potravinového reťazca, skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry (najmä v oblasti vody a produkcie obnoviteľných zdrojov energie ale aj v otázkach minimalizácie a zhodnocovania odpadov) vo vidieckom priestore SR, čím zlepšuje kvalitu životných podmienok občanov SR. PRV 2014-2020tak nepriamo pozitívne pôsobí na celkový zdravotný stav obyvateľstva.

 

III.5. Vplyvy na chránené územia

Jednou z priorít PRV 2014-2020 je:Obnovovať, chrániť a posilňovať ekosystémy závislé na poľnohospodárstve. Dôležitou časťou priority je aj zastavenie poklesu vzácnych stanovíšť voľne žijúcich druhov rastlín a živočíchov, a to hlavne v územiach sústavy NATURA 2000.

PRV 2014-2020 je teda ťažiskovo sústredený na zachovanie biodiverzity, ochranu a efektívne využívanie prírodných zdrojov a zmiernenie klimatickej zmeny s cieľom optimalizácie vzťahu prírodného prostredia a produkcie v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

Realizáciou PRV 2014-2020 sa prispeje k zachovaniu biodiverzity najmä prostredníctvom zavádzania šetrných ekologických poľnohospodárskych a lesohospodárskych postupov k životnému prostrediu a tiež environmentálnym manažmentom území s vysokou prírodnou hodnotou, obnovou potenciálu poľnohospodárskej výroby a obnovou lesných ekosystémov zničených prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedením vhodných preventívnych opatrení ako i aktivitami realizovanými v rámci opatrenia NATURA 2000.

Ďalším dôležitým cieľom v rámci PRV 2014-2020 je harmonizácia poľnohospodárskych a lesohospodárskych činností s ochranou prírodných biotopov a biotopov blízkych prírodným. V rámci implementácie PRV 2014-2020 sa predpokladá aj so vzdelávaním, poradenstvom, zvyšovaním povedomia verejnosti a podporou zainteresovaných skupín v environmentálnej oblasti.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam, možno konštatovať, že úspešná implementácia PRV 2014-2020 bude mať predpoklad pozitívneho vplyvu PRV 2014-2020 na ochranu prírody, ochranu biodiverzity a tak aj na chránené územia.

 

III.6. Mož riziká súvisiace s uplatňovaním strategického materiálu

Realizácia PRV 2014-2020 nie je spojená s výraznými environmentálnymi rizikami. V tomto štádiu posudzovania možno predpokladať riziká len vo veľmi všeobecnej miere, a to:

Nedostatok kvalitných ľudských a finančných zdrojov na implementáciu a realizáciu PRV 2014-2020

Nevhodný manažment implementácie PRV 2014-2020 preferujúci určité typy aktivít a určité subjekty

Realizácia investičných zámerov že byť spätá s určitými negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Toto sa však eliminovať dôsledným posudzovaním zámerov stavieb činností na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

 

III.7. Vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice

Nepredpokladajú sa vplyvy presahujúce štátne hranice

 

IV. Dotknuté subjekty

 

IV.1. Vymedzenie zainteresovanej verejnosti vrátane jej združení

 

Vzhľadom na celoštátny charakter dokumentu a jeho obsah, zainteresovanou verejnosťou všetci občania SR a subjekty, združenia a iniciatívy občanov, právnických a fyzických osôb pôsobiacich v SR, ktoré budú mať záujem zapojiť sa do implementácie PRV 2014-2020

 

IV.2. Zoznam dotknutých subjektov

 

Vládne organizácie:

- Úrad Vlády SR

- Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

- Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

- Ministerstvo životného prostredia SR

- Ministerstvo hospodárstva SR

- Ministerstvo zdravotníctva SR

- Ministerstvo školstva SR

- Ministerstvo kultúry SR

- Ministerstvo financií SR

- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

- Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

- Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR

- Ministerstvo spravodlivosti SR

- Ministerstvo obrany SR

- Ministerstvo vnútra SR

- NR SRvýbor pre poľnohospodárstvo životné prostredie

 

Regionálna správa:

- Bratislavský samosprávny kraj

- Trnavský samosprávny kraj

- Nitriansky samosprávny kraj

- Trenčiansky samosprávny kraj

- Žilinský samosprávny kraj

- Banskobystrický samosprávny kraj

- Prešovský samosprávny kraj

- Košický samosprávny kraj

 

Dotknuté obce

 

 

Dotknutými obcami jednotlivé obce združené do 8 samosprávnych krajov (Bratislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Banská Bystrica, Žilina, Košice, Prešov)

 

Ostatné dotknuté orgány

- Odborné, výskumné a vzdelávacie organizácie pôsobiace v danej oblasti

- Mimovládne organizácie pôsobiace v danej oblasti

- Zväzy,  združenia a komory pôsobiace v danej oblasti

 

 

 

IV.3. Dotknuté susedné štáty

Nie je predpoklad, že by týmto strategickým dokumentom mohli byť dotknuté susedné štáty

 

V. Doplňujúce údaje

V.1. Mapová a iná grafická dokumentácia

Mapová a grafická dokumentácia nie je časťou oznámenia.

 

V.2. Materiály použité pri vypracovaní strategického dokumentu

Národný program reforiem SR na roky 2011 – 2014

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020

Akč plán rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014-2020

 

VI. Miesto a dátum vypracovania

Bratislava, február 2014

 

VII. Potvrdenie správnosti údajov

VII.1. Meno spracovateľa oznámenia

Ústav krajinnej ekológie SAV ako zmluvný partner spoločnosti PROUNION, a.s.

 

VII.2. Potvrdenie správnosti údajov oznámenia podpisom oprávneného zástupcu obstarávateľa

Potvrdzujem správnosť údajov v oznámení. Ing. Martin Barbarič, generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Dobrovičova 12 812 66 Bratislava

email martin.barbaric@land.gov.sk

tel: 02/592 66 275

 

MŽP SR Oznámenie o strategickom dokumente podľa zákona č.24/2006 Z.z. Program rozvoja vidieka SR 2014-2020 - návrh

 

Príloha : Zoznam členov pracovnej skupiny pre Program rozvoja vidieka 2014 - 2020

 

 

 

Prečítané: 1427
(0 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

TÝŽDŇOVKA: Výskumník, ktorý pôsobil v Tatranskom národnom parku celý pracovný život, hovorí o smutnom osude limby

TÝŽDŇOVKA: Výskumník, ktorý pôsobil v Tatranskom národnom parku celý pracovný život, hovorí…

Aktuálne

Zobrazenie:19924

Tento týždeň som spracoval podklady zo stretnutia s Ing. Jánom Ferenčíkom do rubriky Osobnosti v časopise LES & Letokruhy. Rodák z Kežmarku a od...

TÝŽDŇOVKA: Urbárnici z Vyšnej Boce nepustili do gatí a dnes sú vďaka výsledkom ich práce na plochách po kalamite namiesto vývratov a suchárov vitálne a zmiešané mladé lesné porasty

TÝŽDŇOVKA: Urbárnici z Vyšnej Boce nepustili do gatí a dnes sú vďaka…

Aktuálne

Zobrazenie:12996

S predsedom Spolku bývalých urbárnikov Pozemkové spoločenstvo Vyšná Boca Ing. Pavlom Zacharovským a odborným lesným hospodárom i lesníkom v jednej osobe Ing. Jozefom Gracíkom...

Kde končí drevo zo Slovenska a kto na ňom zarába? V relácii Kontakty Rádia Slovensko odpovedali Peter Zemaník a Peter Gogola

Kde končí drevo zo Slovenska a kto na ňom zarába? V relácii…

Aktuálne

Zobrazenie:11865

Rádio Slovensko sa v publicistickej relácii Kontakty sa zameriava na témy, súvisiace s každodenným životom. Témy sa dotýkajú najmä oblastí...

TÝŽDŇOVKA: Lesníci a poľovníci držia v porastoch urbáru Liptovská Sielnica škody zverou na uzde, spoločne kladú dôraz na ochranu lesa

TÝŽDŇOVKA: Lesníci a poľovníci držia v porastoch urbáru Liptovská Sielnica škody zverou…

Aktuálne

Zobrazenie:8712

Pred niekoľkými dňami som sa stretol so zástupcami Pozemkového spoločenstva urbariátu v Liptovskej Sielnici. Tento týždeň som spracoval zo získaných podkladov...

Slovenská lesnícka komora: Čo sa ešte musí stať, aby bol na Slovensku efektívne riešený problém premnoženia medveďov?!

Slovenská lesnícka komora: Čo sa ešte musí stať, aby bol na Slovensku…

Aktuálne

Zobrazenie:7527

Slovenská lesnícka komora v aktuálnej tlačovej správe konštatuje, že včera v dopoludňajších hodinách vyhasol po útoku medveďa ďalší ľudský život. V katastri obce...

Slovenská poľovnícka komora o prieskume medzi poľovníkmi: Biopásy majú najvýraznejší prínos pre zajačiu, bažantiu a srnčiu zver

Slovenská poľovnícka komora o prieskume medzi poľovníkmi: Biopásy majú najvýraznejší prínos pre…

O čom sa píše

Zobrazenie:4954

Slovenská poľovnícka komora v spolupráci s OZ Zeleň a SOS Birdlife Slovensko zrealizovala v auguste medzi poľovníkmi prieskum s názvom Biopásy v praxi. Cieľom...

Hlavné správy

Deň zeleného lesa 2024: Manifest vlastníkov zdravých a odolných súkromných lesov

Deň zeleného lesa 2024: Manifest vlastníkov zdravých a odolných súkromných lesov

Aktuálne

ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska organizuje pri príležitosti Svetového dňa pôdy a so sloganom Súkromné lesy – udržateľné parky...

Prečítajte si viac
TÝŽDŇOVKA: Príbeh vlastníkov lesov z Lúčky pri Rožňave. Je ťažké, keď o lesný majetok prídete, aj keď ho získate späť

TÝŽDŇOVKA: Príbeh vlastníkov lesov z Lúčky pri Rožňave. Je ťažké, keď o…

Aktuálne

Spoločnosť urbarialistov a komposesorátu Pozemkové spoločenstvo Lúčka je najstaršou a najväčšou v údolí potoka Čremošná v objatí pohorí Slovenský kras a Slovenské rudohorie. 83-ročný podpredseda...

Prečítajte si viac
Lesník a vedec: Človek nemá bez lesa budúcnosť. Bez dreva by sme nemali žiadne ľudské vymoženosti

Lesník a vedec: Človek nemá bez lesa budúcnosť. Bez dreva by sme…

O čom sa píše

Lesník Peter Wohlleben a vedec Pierre Ibisch približujú les, ako sme ho dosiaľ nepoznali: ako jedinečný priestor, kde žijú najväčšie...

Prečítajte si viac
Národné lesnícke centrum o vedeckej konferencii: Aktuálne otázky ekonomiky a politiky lesného hospodárstva SR

Národné lesnícke centrum o vedeckej konferencii: Aktuálne otázky ekonomiky a politiky lesného…

Aktuálne

Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Odbor manažmentu lesa, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Sekcia lesného...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora