Naši odborníci už pred rokmi napísali: Účinná regulácia stavov medveďa je nevyhnutná! Adekvátne neriešenie situácie môže skončiť ujmou na zdraví alebo na živote obyvateľstva

Autori v článku napríklad uvádzajú, že prirodzeným prostredím medveďa sú súvislé lesné komplexy s minimálnymi alebo žiadnymi antropickými vplyvmi: „Takéto podmienky spĺňajú najmä horské masívy stredného, severného a východného Slovenska. V rámci Slovenska bola najvyššia hustota zistená v pohoriach Poľana, Kremnické vrchy, Malá Fatra (viac ako 3 jedince na  1 000 ha), nadpriemerná hustota je aj v pohoriach Vysoké Tatry a centrálna časť Nízkych Tatier (2-3 ks / 1 000 ha). Premnoženie medveďov v jadrových zónach prináša šírenie sa jedincov do nových nevyhovujúcich lokalít. V poslednej dobe sa množia hlásenia o výskyte z oblastí, ktoré sú pre dlhodobé prežívanie medveďa hnedého nevyhovujúce. Napríklad v máji a júni 2019 v Pezinku, Modre, Košariskách (okres Senec), Závode (okres Malacky), na Záhorí, v Šaštíne-Strážach a pod. Aj pri tomto stave sú však stále aj lokality s podpriemernou denzitou medvedej populácie (severovýchodná a východná časť SR).“

Odborníci v článku konštatujú, že v lokalitách s najvyššou denzitou medveďa hnedého bolo potrebné k jeho manažovaniu pristúpiť s racionálnejším pohľadom na vec a umožniť účinnú reguláciu jeho početnosti. „Nezanedbateľným dôvodom je samozrejme fakt, že adekvátne neriešenie situácie môže skončiť újmou na zdraví alebo živote miestneho obyvateľstva, čo by mohlo zvrátiť súčasnú, podľa nás až nadmernú toleranciu tejto šelmy vidieckym obyvateľstvom (hlavne v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ). Lov na výnimky v podobe odstránenia tzv. problémových jedincov nie je dostatočne efektívny a len nepatrnou mierov vplýva na reálne znižovanie početnosti medveďa hnedého. Práve preto nie je takýto prístup ako manažmentový nástroj pre dlhodobé udržanie bezkonfliktnej koexistencie obyvateľstva a medveďa (pri súčasných parametroch jeho populácie) dobre uplatniteľný.

Aj keď sa opakovane a nielen zo strany poľovníkov poukazuje na tento problém, býva často využívaná odpoveď v zmysle „že medvede nemôžeme regulovať, lebo nevieme, koľko ich je, prípadne že smernica z Bruselu to nedovoľuje“. Keď prebehne sčítanie, tak tiež nie, lebo nie je podstatné, koľko ich je, ale či spôsobujú škody. Keď škody spôsobujú, tak sú na vine ľudia, lebo si pred stovkami rokov postavili svoje obydlia a dediny na území, kde kedysi žil medveď, alebo je predložená  dokumentácia škôd nedostatočná. Ak ani to, používa sa málo strážnych psov a elektrických ohradníkov, alebo... Argumentov na neustále odbíjanie vidieckych ľudí doslova ,,prosiacich“ o prehodnotenie súčasného prístupu k medveďovi by sme mohli vymenovať naozaj veľa. Na škodu veci je, že týmto prístupom, ktorý nedostatočne reflektuje na sťažnosti obyvateľstva v najviac problémových oblastiach postupne vidieckemu obyvateľstvu dochádza trpezlivosť, čo vedie k strate tolerancie voči medveďovi a pravdepodobne v niektorých prípadoch aj k jeho nezákonnému zabíjaniu,“ píšu autori článku.

V jeho závere zdôrazňujú, že odborné organizácie, poľovnícka verejnosť, vlastníci lesov, Slovenský zväz včelárov a Združenie miest a obcí Slovenska dlhodobo upozorňujú na potrebu zmeny prístupu k manažmentu populácie medveďa hnedého, resp. k potrebe realizovania programov starostlivosti v plnej miere (napr. panelová diskusia v Levoči, 17.3.2018). Je podľa nich nesporné, že pri súčasnej početnosti medveďa je účinná regulácia jeho stavov nevyhnutná! Cieľom aktívneho prístupu by malo byť priblížiť stavy medveďov na úroveň stavov z 80-tych rokov minulého storočia v počte 600 - 700 ks. „Nečinné čakanie a prizeranie sa na ďalší nekontrolovaný rast, prípadne prehliadanie nelegálnej formy prístupu k riešeniu vyhrotenej situácie škodí hlavne medveďovi. A to by sme minimálne z úcty k tomuto vzácnemu zástupcovi našej fauny jednoznačne dovoliť nemali,“ dodávajú odborníci z Národného lesníckeho centra a štátnych lesov.