Na skok do lesa

BRATISLAVA: - Bratislavský Horský park vznikol v 18. storočí na okraji mesta tým, že do lesa boli spravené zásahy, ktoré sú natoľko citlivé, že ich niekto ani nevníma, - vysvetľuje Tamara Reháčková z Ústavu krajinnej a záhradnej architektúry Slovenskej technickej univerzity. Park sa rozkladá vo dvoch údoliach, na horskom chrbáte medzi nimi a na terasovitých plošinách. Prechádzať sa dá po hrebeni alebo po vrstevniciach. Chránený areál má rozlohu 22 hektárov. K parku patrí horáreň Horský park a prírodná galéria slovenského sochárstva.

PEZINOK: Neďaleko centra Pezinka sa nachádza šesťhektárový zámocký park, ktorý prešiel obnovou pred štyrmi rokmi. Vedie ním náučný chodník, je tu aj jazierko, lanová dráha a voliéra pre pávy. - Máme ich asi desať, - povedala Renáta Klimentová z Mestského úradu v Pezinku.
Park na noc zamykajú, psy a cyklisti majú vstup zakázaný. Park založil gróf František Pálffy v roku 1844.

SENICA, SKALICA: Dnešný park Laca Novomeského v Senici pôvodne patril uhorskému podnikateľovi Arpádovi Vagyonovi a bol neverejný. Až advokát Hajdu za prvej republiky sprístupnil park verejnosti. Výslovnosťou podobné názvy Hajdu park a Hyde park spôsobili, že si niektorí ľudia názvy stotožnili, hovorí senický historik Ján Peter. Cez park preteká rieka Teplica. Kúsku lesa v Skalici domáci nepovedia inak ako hájek. Preslávila ho pieseň F. K. Veselého V tom skalickom zelenom hájičku. Na obnovu drevených sôch a pieskoviska mesto nemá peniaze.

TRNAVA: Ustanovenie zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré umožňuje mestám vyhlásiť obecné chránené územie, využila Trnava ako prvá na Slovensku. Od 1. októbra minulého roku takto chráni Park Janka Kráľa. Zachovať sa tak má v nezmenenej podobe. Park využívajú rodiny, korčuliari aj psíčkari. Má rozlohu takmer deväť hektárov a vznikol v 19. storočí.

POVAŽSKÁ BYSTRICA: Treťohorný park je najmladším parkom v Považskej Bystrici. Založilo ho pred dvoma rokmi Združenie lokálpatriotov Považskej Bystrice.
- Chceme získať čo najviac druhov, ktorých príbuzní rástli v strednej Európe v treťohorách, - hovorí záhradný architekt Martin Smatana. Vysadené sú už magnólie, pagaštany, ľaliovníky či platany a ďalšie, spolu 30 druhov drevín. Osadená je tu i drevená socha chalikotéria.

PIEŠŤANY: Mestský park v Piešťanoch má rozlohu viac ako 22 hektárov a Kúpeľný spolu s golfovým ihriskom majú takmer 60 hektárov. Mestský park založil začiatkom 19. storočia Jozef Erdödy. S jeho obnovou za viac ako štyri milióny eur sa malo začať tento mesiac. Primátor Miloš Tamajka obnovu stopol, chce dať ešte raz posúdiť stav drevín. Podľa Ivany Kučírkovej, jednej z autoriek víťazného projektu, sa v rámci obnovy viac stromov vysadí, než vyrúbe. O obnove parku sa má rozhodnúť na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva.

NITRA: Mestský park v Nitre má rozlohu 20 hektárov a vznikol v polovici 19. storočia. Dnešnú podobu získal v 50. rokoch 20. storočia. Atmosféru parku dotvárajú tri jazerá, v jednom sa dá člnkovať. Nachádza sa tu výbeh s danielmi a muflónmi, gazdovský dvor, dve ihriská, bludisko, dráha pre korčuliarov a cyklistov. Žabiu fontánu pre park vytvoril sochár Július Bártfay v 30. rokoch minulého storočia. V budove z roku 1831 bude zanedlho reštaurácia s cukrárňou. Poza ňu sa bude dať dostať až k rieke.

DUBNICA NAD VÁHOM: Najstarší mestský park je pri dubnickom kaštieli. Odroku 1942 je chránenou pamiatkou a nesie meno Jána Baltazára Magina. Má rozlohu viac ako 49-tisíc štvorcových metrov. Ozdobou parku je grotta s vyhliadkovou vežou z konca 17. storočia. V miniatúre predstavuje hrad stojaci na vysokej skale.

TRENČÍN: Mestský park M. R. Štefánika v Trenčíne otvorili v roku 1880. Dnes park priťahuje asociálov. S parkom súvisí projekt obchodného centra Terminál spoločnosti SIRS Geogrea Trabelssieho. - Keď bude vydané stavebné povolenie na Terminál, mesto plánuje vypísať súťaž na rekonštrukciu parku, -povedala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová.

Zdroj: MY Trnavské noviny