Na Orave pestujú švédsku energetickú vàbu
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Vo výskumnej stanici v Krivej na Orave, ktorá je vysunutým pracoviskom Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrici, pestujú rýchlorastúcu vàbu určenú na energetické účely.
"Dnes máme k dispozícii 12-ročné výsledky, vàba dosahuje rubnú
zrelos za 4 roky, čo je dostatočne dlhý čas na overenie produkčného
potenciálu testovaných odrôd. V našich podmienkach sme dosiahli
v prvom 4-ročnom období priemernú produkciu 9,0 ton (t) sušiny na
1 hektár (ha) ročne, v druhom období 12,0 t sušiny a tretie
štvorročné obdobie je pokračovaním druhého obdobia s produkciou 12,4
t sušiny na 1 ha ročne," povedal výskumný pracovník v Krivej Ján
Daniel.
Porasty energetickej vàby dosahujú zrelos po 4 rokoch od výsadby, čo pri produkčnej schopnosti 30 rokov predstavuje 8 až 10 zberov. Energetická vàba je lacné palivo vhodné napríklad na vykurovanie rodinného domu. Podľa J. Daniela v takom prípade treba vysadi na ploche 1 ha asi 24 000 odrezkov energetickej vàby.
"Pre výpočet pestovateľskej plochy na vykurovanie rodinného domu sa
vychádza zo základnej pestovateľskej výmery, čo je 1 ha. Z údajov dosiahnutých v podmienkach severného Slovenska ročná produkcia sušiny
predstavuje v priemere 12 ton z hektára," spresnil Ján Daniel.
Vàbové porasty sa dajú využi aj na ekologické účely, pri rekultiváciách skládok komunálneho i priemyselného odpadu, aj ako čistiarne odpadových vôd. S rastúcimi cenami energií sa o energetickú vàbu na Orave čoraz viac zaujímajú občania aj firmy.
"V predchádzajúcich rokoch na Slovensku chýbala legislatíva pre energetickú politiku zameranú na podporu využívania obnoviteľných energetických zdrojov. V súčasnosti je zasa veľa rôznych programov,ktoré to podporujú, čo obmedzuje prístup k externým finančným zdrojom," zdôraznil J. Daniel.
Energetickú vàbu v Krivej na Orave začali pestova v roku 1994, keď táto problematika nebola na Slovensku ani zďaleka taká aktuálna
ako v súčasnosti.
"Na výsadbu sme použili tri odrody vàby košikárskej (Salix viminalis) vyšľachtené vo Švédsku vo Výskumnom ústave vo Swalov, pričom dve odrody svojimi veľmi dobrými vlastnosami sú vhodné aj na výrobu pleteného tovaru," dodal Ján Daniel.
Vo Švédsku pestujú energetickú vàbu na ploche 16 000 ha s každoročným prírastkom nových plôch. Je to jediná krajina EÚ, kde túto plodinu pestujú na komerčné účely. Energetickú vàbu pestujú aj v ďalších krajinách, najmä Veľkej Británii, Írsku, Nemecku, Dánsku a Poľsku.
(tasr)