Minulosť, súčasnosť a možná budúcnosť smreka obyčajného

„V našej nedávnej štúdii publikovanej v časopise Science of the Total Environment (Bosela et al. 2021) sme zozbierali prírastkové sondy z viac ako 2800 stromov, prevažne v hospodárskych lesoch od Českej republiky, cez Slovensko až po južné Karpaty v Rumunsku z nadmorských výšok od 118 do 1591 m n. m., aby sme preskúmali zmeny produktivity smreka a reakcií na klímu v období 1950 – 2017.

Výsledky naznačili tieto zaujímavosti: (1) Vlny letných horúčav (napr. v roku 2003) významne zredukovali prírastky smreka vo všetkých regiónoch od Čiech po južné Rumunsko (2) Populácia smreka v južných zemepisných šírkach a nižších nadmorských výškach je citlivejšia na periódy sucha a pestovanie smrečín je v týchto lokalitách rizikovejšie, (3) Produktivita smreka v karpatskom oblúku začala klesať po roku 2000 – 2003 dokonca aj vo vysokohorských polohách (4) Populácii smreka v Českej republike sa však podarilo zregenerovať po prepade prírastkov v roku 2003, (5) Dlhodobé depozície ťažkých kovov v lesných pôdach, najmä v regióne Spiša, mali a stále majú výrazne negatívne dopady pre zdravotný stav a produktivitu smreka.

V teplejších a suchších lokalitách smrek dlhodobo prehráva súboj s otepľovaním. Napríklad lokality v južných Karpatoch, v ktorých sme odoberali sondy sú v priemere teplejšie a suchšie v porovnaní so zvyškom Karpát. V tejto časti Karpát sme zaznamenali najväčšie negatívne reakcie stromov na letné teploty. V nižších nadmorských výškach sa zaznamenali negatívne reakcie na letné teploty dokonca aj u populácií v severných častiach Karpát. Aj keď najvýraznejší pokles a najsilnejšie negatívne reakcie na letné teploty ukazujú populácie na spodnom okraji rozšírenia smreka, poklesy prírastkov vo vyšších nadmorských výškach naznačujú, že ďalšie otepľovanie môže mať negatívne dopady aj pre smrek v 6. a 7. vegetačnom stupni,“ píšu autori štúdie v časopise LES & Letokruhy 2/2021.