Mestskí lesníci v Podolínci zachovávajú v porastoch jedľu: Zodpovednosť je aj na pleciach poľovníkov

„Úplne dorúbať materský porast na konci obnovnej doby, kedy už pod dospelými stromami odrastá nová generácia lesa. Tak to je len jedna z možností, ktorú má odborný lesný hospodár pri obnove lesa k dispozícii. Zdravé jedle sa totiž dožijú aj viac ako dvesto rokov a pod ich korunami je kľudne možné počas ich života dopestovať ďalší storočný les. Ponechaním dospelých stromov v hornej etáži tak získame nielen výhodu tienenia a lepšej mikroklímy, ale aj bohatý zdroj semien pre dopĺňanie a rozširovanie jedlí, pôvodných a prispôsobených miestnym podmienkam.

Ponechané stromy v hornej etáži sú zároveň nádejou, že táto ubúdajúca drevina prežije aj súčasnú dobu enormne premnoženej vysokej zveri. Dobu, kedy v našej spoločnosti silnejú aj protipoľovnícke nálady. Dobu, kedy sa manažment krajiny viac riadi emóciami ako odbornými argumentami. Všetko so všetkým ale súvisí a nech má ktokoľvek voči poľovníckemu stavu výhrady akékoľvek (občas určite aj oprávnené), úloha poľovníctva (tak ako aj úloha lesníctva) je v ére plastového odpadu a rastúceho dopytu po obnoviteľných ekologických materiáloch nespochybniteľná.

Zodpovednosť za zachovanie (nielen) jedle v našich lesoch veľkou mierou leží aj na poľovníckych pleciach. Dnes viac ako kedykoľvek doteraz platí, „ulov jeleňa, zachrániš jedľu“ A áno, súhlasím, tiež platí „neulov vlka, on uloví jeleňa a tak zachrániš ďalšiu jedľu“. No poľovníctvo nielen že má zmysel, ono je pre súčasnú spoločnosť a ochranu prírody nevyhnutné,“ píše P. Homola.