Medzinárodný výskum jarabiny oskorušovej a perspektívy jej využitia v lesných porastoch: Ide o našu najvzácnejšiu drevinu, predurčenú na širšie uplatnenie

Môj bývalý kolega z bavorských štátnych lesov, ktorý je v súčasnosti docentom na TU Mníchov, ma oslovil s požiadavkou, či by sa nenašlo 50 jedincov oskoruše rastúcich v lese, čo predstavuje minimálny počet jedincov pre realizáciu projektu. Oslovil som preto obhospodarovateľov lesa a bývalých kolegov, ktorí pracovali, resp. pracujú v lesných oblastiach, kde som ešte ako taxátor nachádzal jedince tejto dreviny.

Výsledok monitoringu ma tak trochu zaskočil, pretože z asi 30 jedincov, ktoré som evidoval, sa mi nakoniec podarilo zmapovať približne 120 jedincov na 20 lokalitách v pohoriach Strážovskej hornatiny, Považského Inovca, Bielych a Malých Karpát. Zaujímavé bolo, ako v priebehu monitoringu stúpali počty jedincov, kedy sa napr. na lokalite Bodovka v Považskom Inovci mala podľa informácie môjho známeho nachádzať jedna oskoruša, neskôr lesník štátnych lesov potvrdil výskyt ďalších piatich, rovnako lesník súkromného obhospodarovateľa ďalších 5 jedincov a nakoniec sme zmapovali v jednej doline zhruba 30 kvalitatívne hodnotných jedincov vo veku 70-80 rokov.

Podobne to bolo aj na iných lokalitách. Počas meraní som obišiel okolie výskytu meraných jedincov a počet nájdených jedincov sa prakticky vždy zdvojnásobil. Koľko jedincov oskoruše v skutočnosti rastie v našich lesoch ťažko odhadovať. Vzhľadom k tomu, že ide iba o čiastkovú inventúru výskytu oskoruše, ako aj vzhľadom na stále nové informácie o výskyte v ďalších porastoch si dovolím tvrdiť, že skutočné číslo je niekoľkonásobne vyššie, odhadom 1 000 – 3 000 kusov.

Treba si uvedomiť, že sa ide o našu najvzácnejšiu drevinu, čo podporujú aj údaje odbornej literatúry, kde sa štatisticky uvádza výskyt jedného jedinca jarabiny oskoruše na 500 jedincov jarabiny brekyne, ktorá je takisto považovaná za vzácnu lesnú drevinu. Vzácnosť výskytu je daná predovšetkým nárokmi tejto dreviny na svetlo. Už teraz ale vieme povedať, že výskyt tejto našej najvzácnejšej a najhodnotnejšej dreviny nemáme ani zďaleka podchytený. Preto je potrebné, aby monitoring výskytu a mapovanie pokračovali ďalej.

Vzhľadom k tomu, že väčšinu jedincov strácame už v štádiu zmladenia, kedy je táto silne svetlomilná drevina potlačená hlavnou drevinou, a neskôr v prerezávkach a prebierkach, je potrebné zabezpečiť jej ochranu vhodnou formou výchovy, ktorá zohľadňuje nároky tejto dreviny na svetlo a stanovište. Oskoruša je typickou drevinou dubinových spoločenstiev, kde sa vyskytuje hlavne vo výmladkových - nízkych, príp. stredných lesoch. Na týchto lokalitách nachádza lepšie svetelné podmienky, pretože nemusí súperiť o priestor v hustom zmladení s hlavnými drevinami, ktoré majú nižšie nároky na svetlo a na rozdiel od oskoruše vytvárajú viac tieňa, čím potlačia svetlomilnú oskorušu.

Oskoruša patrí k drevinám, ktoré nevytvárajú intenzívny tieň, ktorým by potlačili konkurenciu, a skôr sa uhýbajú konkurencieschopnejšej hlavnej drevine, čo pri chýbajúcej podpore pri výchove porastov vedie k vytváraniu jednostranných korún a ohýbaniu kmeňov v mladom veku. Výskyt jedincov oskoruše v optime duba, prípadne iných hlavných drevín je vo vyššom veku náhodný, väčšinou ak sa podporil kvalitný jedinec považovaný za duba. Kôra oskoruše je totiž len veľmi ťažko odlíšiteľná od kôry duba, čo vedie často k zámene týchto dvoch drevín. A keďže plodiť začína oskoruša v poraste až vo veku okolo 60 rokov, často sa omylom odstráni ako nežiadúca v rámci výchovy porastov.

Preto je jej včasná identifikácia a podpora v poraste základnou podmienkou pre jej prežitie a vytvorenie kvalitných sortimentov. Drevo oskoruše býva na dražbách dreva v zahraničí, ak odhliadneme od niektorých vzácnych foriem ako napr. svalcovitý javor – ceny atakujú 10 tis. eur/m³, najlepšie zhodnocované. Pri spracovaní sa využívajú jej vlastnosti ako tvrdosť, vysoká objemová hmotnosť (0,88 g/cm³), jemné vlákna a farba. Z kvalitnejších kmeňov sa vyrába dyha na nábytok, vo forme intarzie do zárubní, dverí a pod.

Čo sa samotných meraní týka, kolegovia z TU Mníchov merali výšku, priemer v prsnej výške, projekciu koruny, výšku nasadenia koruny, u konkurenčných drevín stojacich do vzdialenosti polovice výšky stromu zmerali ich priemer a vzdialenosť od oskoruše. Tie isté merania potom vykonali na priemernom dube, aby sa porovnali rastové a kvalitatívne ukazovatele týchto dvoch drevín, ktoré sa v porastoch najčastejšie spolu vyskytujú.

Napriek tomu, že oskoruša, podobne ako brekyňa, či hruška planá sú iba primiešanými drevinami, vieme ich podiel v porastoch cieleným hospodárením zvýšiť, čím by tieto dreviny vytvorili kostru porastu, ktorá by mala pozitívny vplyv aj na hlavé dreviny, a to vo forme vyššej stability a prirodzenej odolnosti porastu voči škodcom, a to hlavne u duba, ktorý je atakovaný celým spoločenstvom žravých húseníc.

Čo sa týka rastových schopností, merané jedince dosahovali v závislosti od veku a stanovišťa výšky od 17 do 32 m, pri priemere od 20 do 60 cm. Zo 120 stromov sa našlo iba 8 jedincov s hrúbkou cez 50 cm, čo je málo. Chýbajú jedince v rubných porastoch, i keď pred 20 rokmi som evidoval 8 takýchto jedincov pri Uhrovci a na Zľavách neďaleko Považského Podhradia špičkovej kvality, ktoré však už boli vyťažené. Podobne sa vyskytovali rubné jedince pri Radošinej, Žitnej Radiši a Smolinskom. Vo viacerých prípadoch obhospodarovatelia odstránili zámerne oskoruše v rámci prebierok, pretože nepoznali hodnotu tejto dreviny.

Skúsenosti z Nemecka poukazujú na to, že oskoruša dokáže pri vhodných podmienkach dosiahnuť aj vyšších rozmerov, ako napr. jedince v poraste pri Bad Kissingene s výškou cez 35 m. Ďalší jedinec, ktorý bol vyťažený medzi Karstadtom a Wúrzburgom meraný na zemi mal dĺžku 42,5 m, čo v rubnom veku dosiahne dub v optime svojho výskytu iba zriedka. Čo sa týka stanovíšť s výskytom oskoruše, prekvapujúco boli zaznamenané výskyty nielen na južných, ale aj na severných, východných, či západných expozíciách, prevažne v zmesi s dubom, hrabom, lipou, ale aj v bučinách mimo optima jeho výskytu. Z geologického pohľadu rastú s obľubou na vápencoch, ale našli sa aj na kremenitých kyslých stanovištiach, či pieskovcoch so sprašou.

Rastové a odolnostné vlastnosti jarabiny oskorušovej ju predurčujú na širšie uplatnenie v našich lesoch, hlavne na stanovištiach, na ktorých už naše dreviny narážajú na hranice svojich možností. Nemecko je jednou z krajín, ktoré aktívne pristupujú k stabilizácii lesných porastov v meniacich sa klimatických podmienkach. V prvom kroku hľadajú možnosti využitia našich domácich, doposiaľ prehliadaných drevín, ako napr. oskoruša a brekyňa.

V ďalšom kroku využívajú fenotypy domácich drevín z južných oblastí ich rozšírenia, využívajú asistovanú migráciu, kedy posúvajú pásmo rozšírenia do vyšších polôh a smerom na sever, udržujú osvedčené cudzokrajné dreviny ako zelenú formu duglasky, dub červený a v poslednom čase pokusne vnášajú do porastov odolné cudzokrajné dreviny s kvalitným drevom a dobrými rastovými schopnosťami, ako céder libanonský, či lieska turecká.

Vzhľadom k tomu, že naša legislatíva neumožňuje vnášanie cudzokrajných drevín do porastov, je možnosť využitia týchto našich domácich a odolných vzácnych drevín o to aktuálnejšia. Merania, ktoré boli vykonané na Slovensku, budú porovnávané s meraniami z iných krajín, pričom výsledky prinesú nové poznatky pre využitie jarabiny oskorušovej aj v našich lesoch.

Ing. Martin Mokráň