Mediálne klamstvá a lesnícka pravda o kalamite v Hranovnici
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
O tom, ako dokážu masmédiá vedome, či nevedomky, účelovo alebo z povrchnosti klamať a zavádzať verejnosť, svedčí príspevok, odvysielaný v publicistickej relácii najsledovanejšej televízie na Slovensku. Laici, ktorí reportáž z Hranovnice na Spiši videli, ostali zhrození. Zhrození a nahnevaní však boli po jej zhliadnutí aj lesníci zo spoločnosti Pro Populo Poprad s r.o., ktorá obhospodaruje lesy Spišského biskupstva. Reportáž totiž bola plná nezmyslov a lesníkov v očiach verejnosti poškodila.
Zástupcovia spoločnosti Pro Populo Poprad s r. o. - riaditeľ Ing. Jozef Jendruch, PhD., vedúci lesnej výroby Ing. Tomáš Hutyra a vedúci Správy lesov Hranovnica Ing. František Pustovka vyvrátili jedno tvrdenie za druhým z tejto reportáže - pred obrazovkou, aj priamo na obnovených kalamitných plochách.
Staré lesy zmizli, ale rastú tam lesy nové
Moderátor relácie uviedol reportáž v dramatickom tóne: „Žili a vyrástli v obklopení krásnych lesov v oblasti medzi dvoma národnými parkami. Domy ostali stáť na svojom mieste, ale za pár rokov sa niečo predsa len zmenilo. Les, ktorý tam ešte prednedávnom stál, je preč. A to takmer do posledného stromu. Smutné je, že tento príklad z dedinky na Spiši nie je jediný. Lesy sa drancujú, rozpredávajú a miznú pred očami. Odborníci hovoria, že ich rozpredávajú pre zisk. Za žalostný stav vinia štát a jeho opatrenia považujú za bezzubé. Štát a úradníci sa iba prizerajú. Sú neschopní, bez kompetencií alebo z toho profitujú? Hociktorá z odpovedí znamená veľký problém. Akoby nikto nemyslel dopredu, čo nás ochráni pred klimatickými zmenami a čo zanecháme ďalším generáciám.“
J. Jendruch: „Staré lesy v Hranovnici zmizli, zdôrazňujem staré lesy, ale na ich mieste rastú nové, mladé lesné porasty. Staré lesné porasty zmizli preto, lebo tam bola veľká vetrová kalamita, ktorá bola spracovaná a holiny, ktoré vznikli po jej spracovaní, boli zalesnené."
F. Pustovka: „Na lesnom celku LESY SPIŠSKÉHO BISKUPSTVA spracovávame od roku 2006 len náhodnú, teda prírodou a kalamitami vynútenú ťažbu a realizujeme výchovné ťažby, teda prebierky do 50 rokov. Pre ilustráciu, pred desiatimi rokmi sme museli vyťažiť vyše 77 000 kubíkov kalamitného dreva, pred piatimi rokmi vyše 70 000 kubíkov a v tomto roku sme k 30.9. boli nútení spracovať viac ako 15 000 m3 kalamitného dreva.“
J. Jendruch: „Hovoriť o drancovaní lesov je totálne mimo akejkoľvek odbornosti, pretože sa riadime zákonom o lesoch a sme povinní spracovávať kalamitu, ako aj zalesňovať kalamitné plochy. Striktne zákon dodržiavame, podliehame štátnemu dozoru, ktorý nesprávne postupy sankcionuje."
Pozeráme sa na zábery a za chrbtom redaktorky, ktorá hovorí o tom, že v Hranovnici mizne les, vidieť mladé lesné porasty. Novinárka si neuvedomuje, že nielen storočná hora, ale aj mladina je les.
J. Jendruch: „Nie lesníci, ale príroda rozhodla, že starý les padol. Po vetrovej kalamite nasledovala v starých smrekových monokultúrach lykožrútová kalamita, ktorú sa nám postupne podarilo zastaviť a veľkú časť lesa sme zachovali v nadmorskej výške 1 400 m n.m., kde je optimum smreka. A podarilo sa nám to preto, že sme kalamitu spracovali.
Na záberoch jasne vidieť vývraty, kotreňové koláče a zlomy. Tieto zábery usvedčujú tvorcov príspevku, že klamú, ak obviňujú lesníkov, že vyrúbali tieto lesy. To spôsobila príroda, nie človek!“
Dcéra človeka, bývalého lesníka, ktorý zavolal do týchto miest televízny štáb a spoločnosť Pro Populo je s ním v súdnom spore, pretože nechce opustiť horáreň v ich majetku napriek tomu, že sa podpisom zmluvy v roku 2009 zaviazal k tomu, že sa do konca roku 2014 z horárne vysťahuje, hovorí o holoruboch.
J. Jendruch: „Žiadne holoruby tu neboli, pne na záberoch sú dôkazom toho, že išlo o kalamitu.“
Stažovateľ na obrazovke ukazuje na ostávajúce jedince smrekovcov opadavých na hrebeni a obviňuje miestnych lesníkov, že ich tam ponechali preto, lebo sa im ich kvôli nízkemu speňaženiu neoplatilo vyťažiť.
T. Hutyra: „Vestník Národného lesníckeho centra z prvého štvrťroka 2019 publikuje priemerné ceny v štátnych a neštátnych lesoch. Výrezy III.A triedy smrekovca stoja 105,60 €/m3. Cena rovnakého sortimentu smreka je 72,90 €/m3. Sortiment III.B u smrekovca stojí 89,25 €/m3, u smreka 75,42 €/m3. Takže ďalšie klamstvo, alebo nevedomosť, ale každopádne neodbornosť z úst človeka, ktorý bol sedem rokov lesníkom."
Počas kalamity na trhu s drevom všetci získajú, ale vlastník lesa stráca.
Redaktorka v príspevku následne pritlačí na pílu pri bulvarizácii témy a tvrdí, že niečo také ako v Hranovnici sa deje takmer na celom Slovensku a lesy sa u nás drancujú skoro do posledného stromu... Každý kto chce, vie, že to nie je pravda. Potom sa objavujú v reportáži zábery na ortofotomapu.
J. Jendruch: „Nie je však na nej vidieť mladé lesné porasty do výšky štyroch metrov, ktoré satelit s touto rozlíšiteľnosťou snímkovaného terénu neberie do úvahy. To ako keby niekto povedal, že malé deti nie sú ľudia. Aj mladý lesný porast je lesom.“
Redaktorka stále opakuje, že lesy na záberoch boli vyrúbané, aj keď z ďalších a ďalších záberov je zrejmé, že tunajšie porasty boli vyvrátené.
V reportáži vystupuje aj europoslanec Michal Wiezik, ktorý tvrdí, že sa rúbe prakticky všetko a žiadna kontrola nie je.
J. Jendruch: „Také niečo môže povedať iba človek, ktorý nemá predstavu o lesníckej prevádzke. Ak má podozrenie, že niekto porušuje lesný zákon, je ako občan povinný to nahlásiť polícii. Koľkokrát to urobil? Najúčinnejšiu kontrolu si robí vlastník lesa sám. Má odborného lesného hospodára. Ak by vlastník les bezhlavo rúbal bez toho, aby bol les poškodený, píli si konár sám pod sebou. Každý lesník vie, že nie je nič krajšie, ako mať zdravý les a v zmysle desaťročného programu startostlivosti o les odrúbať každý rok jednu desatinu plánovanej ťažby. Nie je nič lesnícky a ekonomicky krajšie, pretože vlastník lesa nemá žiadny problém.
Pri spracovávaní kalamity najhoršie vždy obíde práve vlastník lesa. Pretože sortimenty, ktoré získa spracovaním polámaného kalamitného dreva majú nižšiu cenu. Na trh sa dostáva veľké množstvo kalamitného dreva, čo automaticky takisto znižuje jeho cenu. Spracovaním roztrúsenej náhodnej ťažby s prekríženými polámanými stromami na veľkých kopách sa zvyšujú náklady na spracovanie kalamitného dreva. V čase kalamity teda všetci na dreve získajú, ale vlastník lesa na ňom stráca. To znamená, že obviňovať vlastníka lesa alebo lesníka z drancovania lesov kvôli zisku z predaja kalamitného dreva, je výsledkom absolútnej neznalosti problematiky.“
Riaditeľ spoločnosti Pro Populo Poprad s r.o. J. Jendruch ponúkol redaktorke, aby si tak, ako prešla porasty so sťažovateľom a europoslancom, našla čas na odborné lesnícke vysvetlenie z jeho úst priamo v teréne, ale ona túto ponuku neprijala, pretože už mala v téme „jasno“.
Europoslanec M. Wiezik v reportáži ešte tvrdí, že zmeny, spôsobené vyrúbaním lesa, sú nezvratné.
J. Jendruch: „Po prvé, tieto zmeny nie sú nezvratné. A po druhé, ak aj nastala zmena biotopu, tak to bolo v dôsledku prírodných procesov. Ak by platili slová europoslanca, nemohli by sme za prírodné procesy napríklad považovať dianie na plochách po požiaroch. My ale vieme, že na nich nie je biotop nezvratne zničený, vždy sa po čase predsa obnoví."
Sťažovateľ v reportáži ďalej zavádza divákov, pretože ukazuje na porasty, ktoré vraj nie sú v správe spoločnosti Pro Populo a v nich sa tak neťažilo. Opak je však pravdou, pretože ich takisto obhospodarujú cirkevní lesníci a na rozdiel od kalamitných smrečín sú tvorené borovicou a bukom, takže tieto porasty neboli poškodené prepadavým vetrom, ktorý sa k nim už nedostal. Lesníci v nich teda nemuseli zasahovať.
Priamo na obnovených kalamitných plochách je vidieť, že mladé lesné kultúry sú zabezpečené a vitálne. Štandardne odrastajú a sú garanciou toho, že nepotrvá dlho a dnes iba zdanlivo holé plochy budú aj opticky zreteľne „zatiahnuté“ novým lesom. A nie hocijakým, v lokalitách Baranová a Smrekovica menia tunajší lesníci drevinové zloženie z pôvodne stopercentných smrečín na zmiešané porasty smreka, smrekovca, buku a jedle, niekde aj s prímesou javora, jarabiny, brezy a jelše.
Taká je teda lesnícka pravda, ktorá vyvracia mediálne klamstvá, ako vietor vyvrátil a lykožrút dorazil tunajšie staré smrečiny, ktoré sú vďaka lesníkom z Pro Popula nahrádzané zmiešanými, dnes už životaschopnými mladými porastmi. Som si istý, že s týmto vysvetlením a prezentovanými lesníckymi argumentmi je aj pohľad na reportáž, ktorá je k zhliadnutiu na linku pod článkom, úplne iný.
Jozef Marko