Lykožrútová kalamita dosiahla kritický stupeň
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Odchyty tohto hmyzu majú podľa Lesov SR tento rok rekordné hodnoty a pre horúce počasie sa nekontrolovane množia ďalej.
Vedenie štátneho podniku preto pripravuje novú stratégiu, ktorá má šíreniu tejto kalamity v nasledujúcich rokoch zabrániť.
„V dôsledku dlhodobého zrážkového deficitu a vysokých teplôt v druhej polovici mája, sme zaznamenali vysoké odchyty lykožrúta smerekového. Na niektorých miestach dosahovali až 30 tisíc jedincov tohto podkôrného hmyzu na jeden lapač za obdobie 14 dní," uviedol Radko Srnka, hovorca Lesov SR.
V odštepnom závode Beňuš v Nízkych Tatrách dokonca odchytili až 48-tisíc kusov tohto škodcu. Tieto čísla sú podľa lesníkov alarmujúce a už majú vážne dôsledky. Kalamita, ktorá ostáva na spracovanie, je oproti rovnakému obdobiu minulého roku podľa hovorcu podniku vyššia o 122-tisíc kubických metrov drevnej hmoty.
Dramatickú situáciu s lykožrútom potvrdzuje aj Štátna ochrana prírody. Tvrdí, že pre klimatické zmeny smreky strácajú vitalitu a lykožrút ich ničí aj vo výške nad tisíc metrov, kde to pred 20-timi rokmi prakticky nebolo. Vinu dáva nepôvodným smrekovým monokultúram.
„My sme urobili všetko pre to, aby sme to tomu podkôrnikovi uľahčili a toto je podľa mňa najväčší problém, ktorý je potrebné začať riešiť," hovorí Milan BOROŠ, generálny riaditeľ ŠOP SR.
Kým lesníci pripravujú novú stratégiu na eliminovanie lykožrúta, podľa ochranárov treba smreky u nás výrazne obmedziť.
„Tieto opatrenia sa zameriavajú na zlepšenie porastovej hygieny, asanáciu zvyškov po ťažbe, inštaláciu feromónových lapačov a lapákov v ohrozených porastoch," vyratúva R. Srnka.
„Bude sa musieť aj drevospracujúci priemysel prispôsobiť týmto zmenám. To znamená, nepostaviť ťažisko využívania smreku ako nosnej dreviny, ale budú sa musieť prispôsobiť a využívať aj iné dreviny, ktoré v podstate sú u nás pôvodné," vyhlasuje M. Boroš.
Lesníkom by významne pomohlo upravenie legislatívy v súvislosti s budovaním lesných ciest, ktoré je potrebné pre urýchlené spracovanie podkôrníkovej kalamity.
Milan BOROŠ s tým nesúhlasí. „Sieť lesných ciest absolútne nemá žiadny význam pri spracovaní kalamity ako takej. Tu sa musíme vrátiť k prírode, k blízkemu, obhospodárovanie minimálne v chránených územiach."
Zdroj: ta3