Lykožrút sa nezastavil

"Lykožrútová kalamita sa tak bude pravdepodobne rozširova aj v roku 2010. Ohrozené sú takmer všetky smrekové porasty," povedal Ján Švančara z podniku Lesy SR. "Podkôrny hmyz je tu, rozmnožuje sa a nemáme ho pod kontrolou," povedal J. Švančara. Lesníci odchytili v tomto roku 866 miliónov chrobákov, čo je priemerne 40 000 lykožrútov na jeden feromónový lapač. V posledných troch rokoch počty zachytených lykožrútov rastú. Vlani ich lesníci prilákali do jedného lapača priemerne 34 000 a v roku 2007 iba 21.000.

Za prvých desa mesiacov podnik Lesy SR vyažil 2,47 milióna metrov kubických kalamitného dreva, z ktorého bolo podľa J. Švančaru 1,62 milióna metrov kubických smreka poškodeného lykožrútom. Ďalších približne 800 000 metrov kubických poškodených stromov ešte nespracovali. Viac ako polovica ročnej ažby podniku pochádza z kalamít. Najhoršia je podľa štátnych lesníkov situácia v okolí Čadce a Liptovského Hrádku, výrazne zasiahnuté sú napríklad aj lesy pri Čiernom Balogu, Beňuši, Rožňave či Košiciach.

S premnožením podkôrneho hmyzu bojujú lesníci už od veternej kalamity z novembra roku 2004. Drevo z chránených oblastí národných parkov nesmeli spracova a hmyz sa z polomov rozšíril aj do zdravých častí lesa. Optimistické predpovede ochrancov prírody, podľa ktorých mala lykožrútová kalamita už ustupova, sa podľa Švančaru nenaplnili. Podľa aktivistov si príroda s premnoženým lykožrútom poradí najlepšie sama a aj màtve stromy majú pre život v lese význam. Ochrancovia životného prostredia v minulosti tvrdili, že lykožrútovi sa na Slovensku darí aj pre veľké zastúpenie smreka.

Lesníci sa sažujú, že pre nich kalamita znamená vyššie výdavky na ochranu lesa, neplánované ažby mladých porastov a menej peňazí za znehodnotené drevo. "My nie sme proti tomu, aby sa určité územia chránili," dodal Švančara. Problém je podľa neho v tom, že lesy v okolí chránených území museli pre napadnutie hmyzom na viacerých miestach postupne vyrúba.

Proti podkôrnemu hmyzu v minulosti nasadili Lesy SR chemické postreky, aj pre odpor aktivistov však ministerstvo životného prostredia tento spôsob ochrany lesníkom v júni zakázalo. Začiatkom budúceho roka chce podnik znova požiada o výnimku na použitie chemických látok v najažšie postihnutých lokalitách.
Jednou z možností záchrany smrekových lesov na Slovensku je vraj okamžitý odvoz napadnutých stromov, prípadne odkôrňovanie kmeňov a likvidácia kôry. Nádejné sú podľa Ivana Špildu z odboru usmerňovania lesníckych činností Lesov SR aj biologické formy likvidácie lykožrúta rozšírením huby, ktorá napadnutého chrobáka za niekoľko dní oslabí a usmrtí. Lykožrút sa ňou môže infikova napríklad v otvorených feromónových lapačoch. Huba Beauveria bassiana sa v prírode bežne vyskytuje, podľa hovorcu podniku Františka Kráľa je tento spôsob ochrany pre ostatných živočíchov neškodný.

Lykožrútovej kalamite sa už viackrát venovala aj slovenská vláda. Materiál prijatý na jej výjazdnom zasadnutí v Čiernom Balogu pred dvomi rokmi počítal okrem iného aj s chemickými postrekmi. Vlani v Spišskej Novej Vsi premiér Robert Fico (Smer-SD) tvrdil, že je už viac stromov poškodených hmyzom ako veternou smršou spred piatich rokov.

(Pravda)